Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu.

Pán zachováva vernosť naveky,
utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb.
Pán vyslobodzuje väzňov,
Pán otvára oči slepým,
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých.
Pán ochraňuje cudzincov,
ujíma sa siroty a vdovy,
ale hatí cesty hriešnikov.
Pán bude kraľovať naveky;
tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie. (Ž 146, 6c-10​)

Žalmom 146 sa začína posledná časť celého žaltára, ktorú tvorí zbierka posledných piatich žalmov celej knihy. V judaizme sú známe pod menom „Malý Hallel“. Dôvodom je, že všetky tieto žalmy začínajú a končia zvolaním הַֽלְלוּ־יָ֡הּ (Chváľte Pána), ktoré sa v priebehu dejín neprekladalo a my ho dnes poznáme vo forme Aleluja. Malým je preto, aby sa odlíšil od oficiálneho Hallelu, kde patria Žalmy 113-118. Už cez to možno Žalm 146 vnímať ako chválospev. Jeho silnou témou je však okrem oslavy aj vďaka a blahorečenie človeka, ktorý sa spolieha na Boha.

Odborníci sa domnievajú, že vznikol v čase až po babylonskom zajatí a teda po stáročiach skúseností so slávou a hlavne pádom a uponížením. V prvej polovici sa preto konštatuje, že oporu nemožno získať v dôvere v ľudských vládcoch a režimoch (porov. v. 3. 4.). To jedine dokáže garantovať iba Boh. Ako na to žalmista prišiel? Zo životnej skúsenosti. To rad radom vymenúva od verša 6. Začína tým, že to odvodzuje od viery, že Pán kontroluje celý svet. To prepája s jeho činnosťou a zásahmi v prospech tých najbiednejších. Tu sa dostávame už k veršom, ktoré zaznejú už priamo v liturgii (vv. 6c-10). Poďme teda na to.

Oporu nemožno získať v dôvere v ľudských vládcoch a režimoch Zdieľať

Pán (יהוה) je verný. Nemení sa. Je dôveryhodný. Ide až za hranicu toho, ak je niekto neverný k nemu. Dokáže sa zastať tých, ktorých „akože právny systém“ melie vo svoj prospech. Kto sa nedovolá u sudcov, dovolá sa u toho, kto jediný vie kde je pravda. Ba viac je jej autorom a podstatou. Tí, ktorí sú na tom existenčne zle, prežívajú vďaka tomu, že ich napriek všetkým okolnostiam udrží pri živote ten, do koho dôveru zložili. Tí, ktorých spútava moc ľudí, moc ideológií, závislostí či iných mocností, majú nádej na rozbitie dverí svojich žalárov a pút. Tí, ktorí nevidia fyzicky, či duchovne, môžu svedčiť, že už vďaka svojmu Bohu vidia lúče svetla.

Pán (יהוה) je verný. Nemení sa. Zdieľať

Pán dvíha tých, ktorí sú zhrbení pre útlak, šikanu, strach, či hanbu. Takí sa už nemusia dívať iba do zeme, ale sa môžu znova zahľadieť do neba. Tí, čo sa snažia kráčať Pánovou cestou cítia Pánovu blízkosť a podporu. Pretože vedia, že ich niekto isto miluje.

Pán je na strane cudzincov – mimo domova -, sirôt – bez rodičov -, a vdov – bez milovaného partnera. Ale... Ak im chce niekto ublížiť, tak takému zahatí možnosti.

Obrátil som sa už niekedy v zlých časoch dôverne a úplne na Pána? Zdieľať

Pán teda podľa žalmistu jediný kraľuje. Dokázal to tým, ktorí sa na neho spoľahli vo chvíľach najhlbšej tmy. Robí tak priamo, či cez svojich služobníkov. Otázka smerom ku nám, ktorí sme čitatelia a poslucháči týchto veršov teda je.. Obrátil som sa už niekedy v zlých časoch dôverne a úplne na Pána? A ak áno, ako to dopadlo? Nemal by som aj ja patriť medzi tých, čo by mali vydať podobné svedectvo?

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia