Pri večeri sme, ako sa už na deň volieb patrí, viedli búrlivé politické debaty. Akosi stále nevieme uveriť tomu, že existuje človek, ktorý dokáže tak neskutočne klamať a napriek tomu mu také obrovské množstvo ľudí verí. A tak z našich úst vychádzali rôzne nechápavé a niekedy aj mierne nahnevané slová adresované jednému z kandidátov (nazvime ho "Pán Bé").

Manžel, už ani neviem v akej súvislosti, povedal: "Vieš Klári, Boh miluje všetkých ľudí rovnako." V tej chvíli sa zamyslela a vraví: "Ale postihnutých miluje viac." Opýtala som sa jej, prečo si to myslí. Odpovedala, že si to nemyslí, ale že to vie. Po chvíli ticha sa opýtala: "Tati, nemáš pocit, že ten "Pán Bé" je tak trochu postihnutý?"

Áno, na chvíľu sme sa zasmiali, no veľmi rýchlo nám došla skutočná pointa jej slov. Neuveriteľný odkaz šesťročného človeka. A tak si dnes, vďaka tebe dcéra moja, znova pripomínam, že Boh miluje každého človeka. To ale neznamená, že každý človek je vhodný na to, aby najbližších päť rokov viedol a reprezentoval krajinu, v ktorej žijeme. 

A tak vám drahí bratia Češi dnes prajem veľa lásky no ešte viac múdrosti.