Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. január 2023

Prečo je krásne byť kresťanom

3 dôvody, prečo je krásne byť kresťanom
Prečo je krásne byť kresťanom

Lebo v srdci kresťanstva je láska (1Jn 4, 16). Láska, čo prináša pokoj, aký tento svet nemôže dať (Jn 14, 27): partneri, rodina, deti, priatelia – tí, chtiac či nechtiac, spôsobia hnisavé rany, zdanlivo nenávratné fraktúry, neraz režú natoľko dušou, až sa podobá na krvavé franforce. Kristova logika lásky je však iná: bezhraničná (Jn 13, 16), a tak si v ňom ľudská bytosť stavia hniezdo vystlané teplými dekami a to teplo, explicitne či implicitne, nikdy neopúšťa človeka dôverujúceho v túto Lásku. Hniezdo, ktoré je vysoko v konároch stromov (Mt 13, 32) – človek s pokojom na duši vidí dianie pod sebou, získava nadhľad schopný stať sa rozhodujúcou súčiastkou v súkolí objektívnej pomoci druhým. Hniezdo Kristovej lásky nikdy nezanikne – pokiaľ pod človekom podpília kmeň, pokiaľ mu vytrhajú všetky perá z krídel, pokoria ho, vezmú mu aj poslednú dôstojnosť – môže skrátka zmeniť adresu, odletieť k ešte vyššiemu stromu a nájsť hniezdo Kristovej lásky a pokoja tam (2Kor 4, 9). Každá fatalita sa tak stáva príležitosťou vzlietnuť vyššie, nie padnúť spolu so spíleným stromom.

Lebo v srdci kresťanstva je bratskosť. Milovať druhého po vyliatie krvi (Jn 15, 13). Ty nie si len iný človek, ty nie si len prostriedok pre moje obšťastnenie a zneužitie, ty si brat, ty si sestra s nekonečnou dôstojnosťou. Trpíš, viem, no ja som tu, poď do mojej náruče, ponesiem ťa v nej, nech sa tvoje chodidlá nedotknú žeravých uhlíkov, čo ležia na asfalte rozpálenom slnkom poludnia. Prenesiem ťa, lebo mám prepožičanú silu – moja nádej v Krista je opätovaná silou vyrovnávajúcej sa sile vojenských bataliónov: uvládzem niesť, čo by som inak ani nedvihol, vstrebem, čoho by som sa inak ani nedotkol a povznesiem to k Bohu, lebo nekonečne mocný Pán je moja sila (Ž 118, 14). Sila milujúca človeka po vzore Spasiteľa – veď bol to práve človek, to najúbohejšie a najslabšie stvorenie na svete, pre ktoré Spasiteľ, Boh sám, žil a umieral a predsa nezomrel. Budem ťa niesť, braček, sestrička, a nechcem za to nič, jedine to, aby sme sa raz spolu stretli na mieste, kde nám už obom strie z oka každú slzu Najmilosrdnejší (Zj 21, 4).

 Lebo v srdci kresťanstva je trpezlivosť. Svet vyletel z kože, tvrdé kosti násilia a krutosti prerazili jeho zdanlivo mäkké tkanivá, hrôza a strach umŕtvila tých, ktorí sa ešte včera radovali a zrazu nič nie je také isté. Vypukne vojna, nastane materiálna bieda a všetky ideály do seba zakukleného humanizmu, ktorý pokladá človeka za viac-menej dobrého tvora schopného bez vyššej pomoci budovať spravodlivú a materiálne zabezpečenú spoločnosť sa zrazu zrútia. „Kde bleskom kmitla hrozná Astarot“, teda pohanská  bohyňa vojny, vraví náš slávny básnik (Hviezdoslav, Krvavé sonety). Jedno kmitnutie vražedným blýskavým kosákom a mierumilovnosť sveta sa obráti v násilie a krik. Práve tu stojí ako protipól kresťanská trpezlivosť – veď vzorom kresťana je muž, ktorý si nesie svoj kríž do strmého kopca (Jn 19, 17) a pritom neotvorí ústa (Iz 53, 7), aby sa rozkričal umorený okolitou nespravodlivosťou, čo by viedlo len k väčšiemu nepokoju a nie riešeniu. Kresťan žije v tomto svete, ale nepatrí mu (1Kor 7, 29) – je v ňom zasadený hlbšie, ako ktokoľvek iný, ale patrí Bohu – v trpezlivosti všetko znáša a snaží sa vydržať (1Kor 13, 4; 7), hoc by vrchol trpezlivosti znamenal aj fatálny koniec. Pripravený musí byť na všetko, no kým sa aspoň kútikom oka pozerá na svojho Stvoriteľa, ktorý už túto cestu pred ním vyšliapal a navyše ju predpovedal aj svojim nasledovníkom (Jn 16, 2), vytrvá a jeho úsilie raz prinesie veľký osoh všetkým – len takýto pokoj a pokora presahujúca hranice od Boha vyprázdneného humanizmu prinesú trvalý mier aj druhým, pokoj zbraní a koniec utrpeniu, lebo ak človek odstráni atómovú bombu zo svojho srdca, odstráni ju zároveň zo sveta. Trpezlivo, postupne, s vedomím, že liečiaca sa rana štípe a páli, ale s pomocou Najvyššieho sa napokon zahojí.

Inzercia

Chcem ísť na vrcholok hory s rádiom a dobrými baterkami hrať radostnú melódiu a oslobodiť ľudský rod od utrpenia (Björk, Alarm Call)

Odporúčame

Blog
Slabosť

Slabosť

„Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia.“ (Slovenské príslovie).

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.