Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. marec 2016

Naj(ne)nápadnejšia hrdinka všetkých čias

Dievča s lipou sa na novej jednokorunovej minci objavilo v roku 1957, jej predstaviteľka si však v tom čase odpykávala štvrtý rok väzenia. „Je to historický paradox, že nespravedlivě odsouzené děvče mělo vlastně pomník v kapse každého člověka,“ povedala riaditeľka múzea v Mariánském Týnci Irena Bukačová.
Naj(ne)nápadnejšia hrdinka všetkých čias

Pamätáte sa ešte na československú korunáčku? Žltá minca s vyobrazeným dievčaťom, ktoré vkladá lipový konárik do zeme. Dalo sa za ňu kúpiť všeličo: biely jogurt, niekoľko rožkov, keksík či noviny. Ale zaujímavejšie je niečo iné: príbeh, ktorý tvorí jej históriu.

Bedřiška Synková v 50. rokoch minulého storočia skončila za mrežami. Bola odsúdená za vlastizradu, pretože viedla skautský oddiel. Za tento ohavný zločin jej vymerali 10 rokov. „Nikomu jsme nechtěli škodit, ani jsme nikomu neškodili. Nepovažovali jsme za nutné zákaz skautingu respektovat, protože jsme nevěděli proč,“ vysvetlila svoje konanie z toho obdobia B. Synková. Vtedy mala 19 rokov, jej skautský oddiel Ostříž v lete tajne táboril a vydával vlastný časopis. V roku 1953 mladú skautku zatkli.

Bedřiškina matka pracovala ako sekretárka na umeleckej škole a so svojím nešťastím sa zdôverila sochárke Marii Uchytilovej-Kučovej, ktorá tam učila. Tak sa zrodil jeden veľký historický husársky kúsok, ktorý sa podarilo zachovať v tajnosti.

V roku 1957 sa komunistický aparát rozhodol pustiť do obehu nové bankovky a mince. Do súťaže o návrh ich podoby sa prihlásila aj M. Uchytilová. „Byla tak rozčilená. Řekla: 'Přineste mi fotografii, já se to pokusím zpracovat a dám to na tu korunu. Nikdo to ale nesmí vědět',“ spomínala p. Synková. Bol to veľmi riskantný krok. Keby sa zistilo, že na československej minci má byť odsúdený človek, mohla by autorka skončiť veľmi zle. „Pokud by jí prokázali politický úmysl poškodit stát, že to byla třeba jistá forma sabotáže nebo provokace, myslím, že v té době by reakce režimu mohla pro takového člověka být osudová,“ uviedol historik Prokop Tomek. Sochárka sa však nenechala zastrašiť. Poslala do súťaže svoju verziu koruny s vyobrazenou Bedřiškou Synkovou ako dievčaťom s lipou. Zaujímavé je aj to, že dievča je otočené smerom na západ, a nie k Rusku/Sovietskemu zväzu.

Do súťaže bolo zapojených viac ako sto rôznych návrhov na mincu. Záškodnícky nápad sa takmer neuskutočnil, lebo komisia pôvodne na razbu odporučila návrh s hutníkom. Zasiahla však náhoda (alebo skôr „náhoda“). „Soutěž skončila, porota to podepsala a předpokládala, že je konec. Jenomže ministr financí si vyžádal poslední slovo,“ ozrejmil predseda tamojšej poroty Josef Lhota. Minister bol tvrdý zástanca komunistickej línie, ktorý paradoxne nevedomky presadil návrh mince, kde bola zobrazená uväznená skautka Synková. Návrhy mincí si prezeral desať minúť a napokon ukázal na Uchytilovej model s tým, že ten sa bude raziť.

Kým sa mince s obrazom Synkovej oslavovali aj vo filmovom týždenníku, sama odsúdená ďalej sedela vo väzení. Jej matka sa však rozhodla za dcéru bojovať. Vychystala sa na ústredný výbor komunistickej strany so žiadosťou o prepustenie svojej dcéry. Nikoho tam nepoznala, ale pri bráne si prečítala tabuľku s menami a šla za jedným úradníkom. Ten odmietol dokument prevziať s tým, že to nespadá pod jeho rezort. P. Synková mu povedala, že pôjde za jeho kolegom, ktorý sedí o poschodie vyššie. Na úradníka to zapôsobilo ako hrozba. „Nevěděl, jestli to není nějaké velké zvíře. Jeden se bál druhého,“ vysvetlila Synková. Povedal jej teda, aby žiadosť uňho nechala, a potom ju odniesol Antonínovi Novotnému, aby to podpísal. „Protože to bylo na ÚV KSČ, Novotný to podepsal, ani nevěděl co,“ dodala Synková. Vďaka podpisu mocného komunistu si tak Bedřiška odsedela namiesto pôvodných desať rokov iba päť. Až keď ju prepustili, stretla sa tvárou v tvár s umelkyňou, ktorá ju prepašovala do peňaženiek všetkých ľudí v štáte.

Inzercia

Skautingu, ktorý ju priviedol za mreže, sa však nevzdala. V roku 1967 začal skauting na chvíľu ožívať, Bedřiška Synková sa v ňom okamžite zaangažovala, založila dokonca menší oddiel pre dievčatá. V tom čase sa tiež vydala a porodila syna Alberta. V roku 1968, keď sa politická situácia opäť zhoršila, odišla s rodinou do Rakúska a neskôr do Švajčiarska. Politicky pôsobila aj v emigrácii, videla Svetové združenie bývalých politických väzňov a vydávala časopis Mukl.

Sochárka Marie Uchytilová sa slobodného Československa nedožila. Zomrela deň pred Zamatovou revolúciou. Jej minca ju prežila. S korunovou mincou, na ktorej je zobrazená Bedřiška Synková, sa platilo až do rozdelenia Československa v roku 1993.

 

Autorkino PS: Tento príbeh sa dá na internete viackrát nájsť v českej i slovenskej verzii, mne sa však tak zapáčil, že som ho spracovala ešte raz. Ak sa vďaka tomu nájde len jeden čitateľ, ktorý históriu československej korunáčky nepoznal, tento blog splnil svoj účel. 

 

Mamka troch detí, členka Slovenského skautingu, členka Fóra pre kultúru. Autorka knihy Spoľahni sa (Pohľad do duše skauta). Venuje sa jazykovej úprave textov. Je členkou redakcie Postoj Media.

Odporúčame

Blog
Dokážu Francúzi zrušiť zákon o homomanželstvách?

Dokážu Francúzi zrušiť zákon o homomanželstvách? (výber z blogov)

O niektorých zákonoch sa hovorí, že sú nezvrátiteľné. Najmä tie týkajúce sa spoločnosti sú pre mnohých výsledkom nezastaviteľného vývoja a symbolom pokroku. Príklad francúzskeho zákona o 35-hodinovom pracovnom týždni, ktorého demontáže sme dnes svedkami, však naznačuje, že to s trvácnosťou sociálnych a societálnych zákonov nie je také jednoznačné.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.