Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. január 2023

Rusi uniesli slovenského kňaza, pápež hovoril k diplomatom

Ruskí okupanti na Ukrajine uniesli a mučili aj slovenského kňaza. Takéto konanie spolu s cieleným ničením infraštruktúry a civilných objektov je dôvodom, prečo pápež František 9. januára 2023 v príhovore k diplmatom akreditovaným pri Svätej stolici s citovaním Jána XXIII. povedal, že táto vojna je zločinom proti Bohu a proti samotnému ľudstvu.
Rusi uniesli slovenského kňaza, pápež hovoril k diplomatom

Dobyvačnú vojnu proti omnoho menšej Ukrajine odôvodňuje Putin a spol. aj tvrdením, že bojuje za oslobodenie tamojších Rusov a za kresťanské hodnoty. Spolu s jeho miništrantom Kirillom, a Kremeľskými propagandistami to hlásajú aj viacerí naši rusofili, nacionalisti a pomýlení kresťanskí fundamentalisti. Falošnosť tejto propagandy denne dokazuje ruská armáda aj tým, ako úmyselne a bez rozlišovania národnosti či názorov vo veľkom ničí civilné ciele a zabíja, znásilňuje, mučí a do Ruska odvliekla tisíce civilistov vrátane detí. Aj tým ako už zničila desiatky chrámov a cirkevných objektov bez rozdielu vierovyznania.

Proti cirkvi ako KGB a ŠtB

Na okupovanom území sú zakázané všetky cirkvi s výnimkou pravoslávnej Moskovského patriarchátu. Všetci katolícki kňazi museli túto oblasť opustiť, niektorých uväznili. Redemptoristi P. Ivan Levickij a P. Bohdan Heleta boli od februára 2022 farárom a kaplánom berďanskej farnosti Narodenia Panny Márie. Krátko po začiatku vojny zmizli. 25. novembra potvrdil donecký exarchát, že ich zatkli ruskí vojaci, a neopodstatnene ich obvinili z prípravy ozbrojeného teroristického útoku. V kostole a na fare sa našli zbrane, ale až po ich zatknutí. Biskup S. Menjok vyslovil podozrenie na „propagandistické manévre“, aké robil na diskreditáciu Cirkvi sovietsky „bezbožný komunistický režim“. Arcibiskup Ševčuk, hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine, potvrdil: „Vieme, že sú nemilosrdne mučení a nútení priznať sa k zločinom, ktoré nespáchali.“ Podobne robila v päťdesiatych rokoch ŠtB pri rušení kláštorov a zatýkaní duchovných v komunistami riadenom Československu. Ševčuk 4. decembra v Kyjevskej katedrále s úctou privítal farára z Melitopole P. O. Bohomaza, ktorý strávil niekoľko dní v ruskom zajatí. Jeho farnosť je zničená, ale opakované ponuky arcibiskupa aby odišiel P. Bohomaz odmietal so slovami „Je tu toľko ľudí, ktorí žiadajú spoveď, sväté prijímanie, sobášia sa, krstia. Kto im bude slúžiť, keď tu nebudem?!“

Slovenský misionár P. Krenický

Od roku 1993 pôsobí na Ukrajine aj slovenský misionár, kňaz - biritualista Peter Krenický. Za jeho pôsobenia tam postavili či opravili viacero kostolov, a zriadila sa charitná opatrovateľská služba. S podporou českých kresťanov sa venoval humanitárnej práci a viedol projekt Adopce na dálku, ktorý podporil vzdelanie stoviek miestnych detí. Za pomoci českej diecéznej charity vybudoval domov pre 15 seniorov. Od  roku 2010 pôsobí v meste Melitopol v Záporožskej oblasti. V decembri 2022 priniesli české kresťanské médiá správu o tom, že ho zajali, zbili, zobrali mu peniaze i doklady a deportovali ruskí vojaci. V slovenskom prostredí o ňom ťažko nájsť vôbec nejakú zmienku. Katolický týdeník 51/2022 priniesol informácie a prepis telefonického rozhovoru Krenického s farárom z Dolných Bojanovíc P. Karasom po návrate zo zajatia. Z neho uvádzam nasledovné svedectvo.

Ruské zlo a Božia pomoc

„Je to tam omnoho horšie ako u nás v 50. rokoch. Už dlhšiu dobu som cítil zvýšený záujem ruskej tajnej polície. Niekoľkokrát prehľadávali náš kostol i faru. Tušil som, že moje pôsobenie v Melitopole sa blíži ku koncu,“ spomína na koniec novembra Krenický. „Prišlo si pre mňa niekoľko vojakov, ktorí sa chovali veľmi surovo. Zatkli ma, spútali a bili. Na hlavu mi nasadili vrece a ja som sa začal dusiť. Povedal som im: „Dusím sa! Buď mi pomôžte do neba, alebo to vrece povoľte.“ Po chvíli ho uvolnili. … „Pri každom výsluchu a bití som sa modli. Vnímal som, že som v Božom náručí. Ako keby Boh stál medzi mnou a zlom, ktoré na mňa útočilo. Bez modlitby by som to všetko nevydržal. Človek je slabší ako sila zla. Keď sa ale oprie o Boha, má spojenca, ktorý nad zlom zvíťazil.“

Potom ho Rusi vysadili približne 8 kilometrov od súčasnej hranice medzi ruskými a ukrajinskými silami. „Teraz už pôjdeš peši,“ zakričal jeden z vojakov. „Aj tak ďaleko nedôjdeš! Určite ťa niekto zastrelí,“ dodal výsmešne. „Došiel som až k hranici. Tešil som sa, že ma čaká stretnutie s Pánom, ale nikto na mňa nestrieľal. Na hranici ma jeden dobrý muž vzal do auta. Sadol som si na mäkké sedadlo a od vyčerpania som sa rozplakal.“

Strach na okupovanom území

Na okupovanom území, ktoré podľa ruskej propagandy „oslobodili“, vládne podľa Krenického obrovský strach. Rusi majú všade mnoho udavačov. Tajná polícia prepadáva ľudí v ich domoch. Jedna babička v Melitopole si posťažovala, ako ťažko sa teraz žije. Za pol hodiny pre ňu prišli vojaci, nasadili jej putá a odviedli ju do neznáma. Strach ovláda aj ruských vojakov. Aj tí, ktorí sa ku kňazovi spočiatku chovali slušne, začali neskôr hovoriť: „Nemôžeme ináč. Máme rozkazy postupovať tvrdo.“ Kremnický hovorí: „Je to skutočná diktatúra strachu, ale ešte onoho horšia ako za komunizmu u nás.“ (Akú váhu majú v tejto situácii tzv. refernendá o pripojení k Rusku?)

„Mnoho mojich starších farníkov zomrelo, lebo nemali ani najzákladnejšie lieky. Po nejakom čase nám zaslali lieky zo Záporožia, ale dodávku cestou často niekto rozkradol.“ Kremnický tiež upozornil, že ruská propaganda je veľmi účinná a ovplyvňuje mnoho ľudí po celej Európe. „A to tak, šikovne, že si to ľudia ani neuvedomujú. Sú na tom podobne ako Adam s Evou, ktorí naleteli hadovi a jeho našepkávaniu.“ (Dodávam, že formálne kresťanské Slovensko patrí ku krajinám, kde tomu našepkávaniu ruskej propagandy a dezinformačných webov verí najväčšie percento obyvateľstva.) Väčšina vojakov v Melitopole sú žoldnieri z najchudobnejších oblastí Ruska. Kradnú auta, nábytok i všetko možné domáce vybavenie. Časté sú znásilnenia a vraždy civilistov....

Pápež diplomatom o vojne a mieri

Začiatkom roka máva pápež tradične stretnutie s veľvyslancami akreditovanými pri Svätej stolici. Vo svojom príhovore sa venuje dôležitým aktuálnym spoločensko-politickým, sociálnym a kultúrnym témam. Pápež František 9. januára 2023 začal pripomienkou 60. výročia encykliky svätého Jána XXIII. Pacem in terris. Ten ju napísal v čase Studenej vojny a Kubánskej krízy, ktorú rozpútal komunistický Sovietsky zväz, a keď hrozilo vypuknutie jadrového konfliktu.

„V súčasnosti prebieha tretia svetová vojna globalizovaného sveta, v ktorej konflikty priamo ovplyvňujú len niektoré oblasti planéty, ale v podstate sa týkajú všetkých. Najbližším a najnovším príkladom je vojna na Ukrajine, ktorá prináša smrť a ničenie, útoky na civilnú infraštruktúru, v dôsledku ktorých ľudia prichádzajú o život nielen v dôsledku bômb a násilia, ale aj hladu a zimy. Koncilová konštitúcia Gaudium et spes v tejto súvislosti uvádza, že „každý vojnový čin, ktorého cieľom je bez rozdielu zničiť celé mestá alebo rozsiahle regióny a ich obyvateľov, je zločinom proti Bohu a proti samotnému ľudstvu a musí byť rozhodne a bez váhania odsúdený“ (pozn. - presne to robia na Putinov rozkaz Rusi na Ukrajine) …. „Nezabúdajme tiež, že vojna postihuje najmä tých najkrehkejších ľudí - deti, starších ľudí, zdravotne postihnutých - a nezmazateľne rozdeľuje rodiny. Dnes môžem len zopakovať svoju výzvu na okamžité ukončenie tohto nezmyselného konfliktu, ktorého dôsledky ovplyvňujú celé regióny, dokonca aj mimo Európy, pretože má vplyv na výrobu energie a potravín, najmä v Afrike a na Blízkom východe.“

Pápež povedal že súčasný konflikt na Ukrajine zviditeľnil už dlhšie trvajúcu krízu multilaterálneho systému, a potrebu reformy jeho orgánov, pri ktorej nemá ísť o budovanie blokov, ale o príležitosti k dialógu. Dôvodom starostí (znepokojenia) je oslabenie demokracie v mnohých častiach sveta a možností slobody, ktoré ponúka, aj keď s obmedzeniami ľudského systému.

Encyklia Pacem in Terris, ktorú pripomenul pápež František uvádza, že hlavnou príčinou ohrozenia mieru, obrovského utrpenia a množstva utečencov sú vlády, ktoré svojim občanom a iným národom berú slobodu a ľudské práva. František povedal: „Budovanie mieru vyžaduje, aby nebolo miesto pre poškodzovanie slobody, celistvosti a bezpečnosti iných národov, bez ohľadu na rozsah ich územia alebo obranyschopnosť. … To bude možné pokiaľ v jednotlivých komunitách neprevláda kultúra útlaku a agresie, ktorá vedie k tomu, že sa na blížneho pozeráme ako na nepriateľa, s ktorým treba bojovať, a nie ako na brata, ktorého treba prijať a objať.“

Inzercia

Ochrana života a slobody

Ochrany života, slobody a ľudských práv sa týkajú aj ďalšie témy, ktoré František spomenul v príhovore veľvyslancom:

•  Ďalšie prejavy „tretej svetovej vojny“ sú v mnohých častiach sveta. Spomenul Sýriu, Nigériu, Južný Sudán, Myanmar, „ktorý už dva roky zažívá násilie, bolesť a smrť", južný Kaukaz, aj situáciu v Demokratickej republike Kongo, kam sa koncom januára chystá ako „pútnik mieru“.

•  V súlade s encyklikou Pacem in terris vyzval aby sme usilovali o mier, pričom treba začať od pravdy, spravodlivosti, slobody a solidarity. Predovšetkým musíme rešpektovať ľudskú osobu „s jej právom na existenciu a telesnú integritu.“ To sa zvlášť týka žien, ktoré aj dnes v mnohých krajinách považujú za „občanov druhej kategórie“, alebo sú „predmetom násilia a zneužívania, a upierajú im možnosť študovať, pracovať, prejavovať svoje nadanie, prístup k zdravotnej starostlivosti a dokonca aj k jedlu.

•  Podľa Františka mier vyžaduje, aby sme bránili život, ktorý ohrozuje „údajné právo na potrat“. … „Nikto si nemôže nárokovať právo na život inej bytosti, iného človeka, najmä keď je bezbranný...“ Apeluje na svedomie zvlášť tých, ktorí majú politickú zodpovednosť, aby sa zasadili za ochranu práv tých najslabších, čo sa týka aj chorých, postihnutých a starých ľudí.

•  Vyzýva k všeobecnému uznaniu náboženskej slobody. „Je znepokojujúce, že existujú ľudia, ktorí sú prenasledovaní len preto, že verejne vyznávajú svoju vieru. A to aj v krajinách, kde kresťania netvoria menšinu. Náboženská sloboda, ktorú nemožno redukovať len na slobodu kultu, je jedným z minimálnych požiadaviek potrebných pre dôstojný život, a vlády majú povinnosť ju chrániť a zaručiť každému človeku v súlade s obecným dobrom konať podľa svojho svedomia aj vo verejnom živote a pri výkone svojho povolania.“

•  „V poslednej dobe sa však rôzne medzinárodné fóra vyznačujú rastúcou polarizáciou a snahou vnucovať jediný názor, čo bráni dialógu a marginalizuje tých, ktorí majú iný názor.“ Hrozí riziko „smerovaniu, ktoré stále viac nadobúda podobu ideologického totalitarizmu, ktorý podporuje netoleranciu voči tým, ktorí sa nehlásia k údajným 'pokrokovým' postojom, ktoré zrejme vedú skôr k všeobecnému úpadku ľudskosti, k porušovaniu slobody myslenia a svedomia.“ ... Tieto spôsoby vidíme aj v Európe, aj u niektorých slovenských liberálov a  „progresívcov“. Pápež ich označuje ako „ideologickú kolonializáciu“, zvlášť keď vytvárajú „priamu väzbu medzi poskytovaním hospodárskej pomoci a prijímaním týchto ideológií.“

•  Liek proti konfliktom i nebezpečnému poklesu pôrodnosti: „Výchova vždy vyžaduje integrálny rešpekt k človeku a jeho prirodzenej fyziognómii a vyhýba sa vnucovaniu nového a zmäteného pohľadu na človeka. … je neprijateľné, aby bola časť obyvateľstva vylúčená zo vzdelania, ako sa to deje afgánskym ženám.“ Žiada „zvrátiť zahanbujúci a asymetrický vzťah medzi verejnými výdajmi na vzdelanie a na zbrojenie.“

•  Odmietol trest smrti, zvlášť v súvislosti s Iránom, kde nedávno došlo k ďalším popravám po demonštráciách za väčšie rešpektovanie dôstojnosti žien.

•   Spomenul aj problém migrantov, dôstojnosť práce, vykorisťovanie, životné prostredie a negatívne dôsledky klimatických zmien. Celý príhovor tu

Dve otázky na záver

Cirkev už oddávna v súlade so zdravým rozumom učí, že pokoj a skutočný mier vychádza zo spravodlivosti. Jediná morálne prípustná a spravodlivá vojna je obrana - života, slobody, krajiny. Pápež František od 24. februára 2022 už viac ako sto krát vyjadril podporu Ukrajine a odsúdil vojenskú agresiu proti nej. Ukrajine viac krát poslal aj humanitárnu pomoc, a povedal, že na svoju obranu potrebuje aj zbrane. (viac tu: https://www.postoj.sk/115470/spolky-s-certom-a-zbrane-pre-ukrajinu )

V príhovore na „Bahrajnskom fóre pre dialóg“ 4.11.2022 pápež František povedal v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine: „Po dvoch strašných svetových vojnách, po studenej vojne, ktorá desaťročia držala svet v napätí … zatiaľ čo väčšinu svetovej populácie spájajú rovnaké ťažkosti, sužujú ju vážne potravinové, ekologické a pandemické krízy, ako aj čoraz škandalóznejšia planetárna nespravodlivosť, zopár mocných sa sústreďuje na rezolútny boj za stranícke záujmy, vyhrabáva spod zeme spôsoby vyjadrovania, ktoré sú prežitkom, prekresľuje zóny vplyvu Zdá sa teda, že sme svedkami dramaticky infantilného scenára: v záhrade ľudstva sa namiesto starostlivosti o celok zahrávame s ohňom, s raketami a bombami, so zbraňami, ktoré spôsobujú plač a smrť a zasypávajú spoločný dom popolom a nenávisťou.“ … „Toto sú trpké dôsledky, … ak sa aj naďalej vehementne vnucujú vlastné despotické, imperialistické, nacionalistické a populistické modely a vízie...“ (viac tu: https://www.postoj.sk/118373/papez-v-bahraine-o-slobode-a-pricinach-vojny ) Teraz pripomenul, že „každý vojnový čin, ktorého cieľom je bez rozdielu zničiť celé mestá alebo rozsiahle regióny a ich obyvateľov, je zločinom proti Bohu a proti samotnému ľudstvu a musí byť rozhodne a bez váhania odsúdený“.

Ako označiť ľudí, ktorí žijú v slobodnej krajine a naďalej podporujú Putina, ospravedlňujú jeho vojnu proti Ukrajine a hlásajú, že Rusko je záchrancom kresťanskej kultúry? Prečo na formálne kresťanskom Slovensku je takýchto ľudí výrazne väčšie percento, ako v iných a zvlášť postkomunistických krajinách Európy?

titulný obrázok: pápež František s valjkou z Buče a P. Krenický

Som knihomoľ a turista. Pri mojej architektonickej a výtvarnej tvorbe hľadám krásu a harmóniu. Pri písaní a v politike usilujem hlavne o kultúrnosť, pravdu a spravodlivosť.

Odporúčame

Blog
Benedikt XVI. o politike a zbojnícka Slovenská republika

Benedikt XVI. o politike a zbojnícka Slovenská republika

Protikatolícki propagandisti a povrchní komentátori hodnotia Benedikta XVI. ako konzervatívneho „rotvailera“, či člena Hitlerjugend, a pripisujú mu zodpovednosť za škandály v Cirkvi. V súvislosti so Slovenskom niektorí spomínajú najmä odvolanie arcibiskupa Bezáka. Iní ho zas oceňujú ako jedného z najväčších mysliteľov a teológov XX. storočia. Málokto pripomína jeho slová o politike, a úlohe Cirkvi v nej. Práve tieto však ukazujú prečo Slovensko po 30 rokoch štátnej samostatnosti v niektorých oblastiach patrí k najhorším v Európe.

Blog
To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo

Čo nám ako prvé napadne, keď sa povie Slovensko? Krásna príroda s neporušenými bukovými pralesmi a malebnými plesami, dobrosrdeční ľudia, budúci ekonomický tiger strednej Európy, alebo sa ti vybavia v mysli neriadené odpadové skládky, medvede, ktoré vládnu nad ľuďmi, závistliví a hašteriví ľudia, mnohí na hranici chudoby? Všetko je uhol pohľadu. Úprimne, nie sme na tom až tak dobre, ako by sme si priali. Kostoly a zborové budovy už nepraskajú vo švíkoch, po 90-tych rokoch minulého storočia, kedy prebehlo duchovné prebudenie hádam vo všetkých kresťanských cirkvách a hnutiach, sa dnes ľudia obracajú k Bohu akosi ťažšie.

Blog
KDH zvládlo výzvy počas 30 rokov Slovenska

KDH zvládlo výzvy počas 30 rokov Slovenska

O polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993 Československo zaniklo a na mape sveta sa objavili Česká republika a Slovenská republika. Zrazu v tejto chvíli sa začínali dejiny písať nanovo. Dlhoročné spolužitie s bratmi z Čiech a Moravy sa stalo neudržateľné. Treba dodať, že bez určitého pochopenia medzinárodného spoločenstva by samostatné Slovensko nevzniklo.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.