Prešlo 30 rokov a my máme možnosť vidieť sa takí, akí naozaj sme. Už nemôžeme ukazovať prstom a vyhovárať sa, že Česi nám ubližujú, Maďari sú pre nás hrozba atď.

Chcem pripomenúť, že kľúčovú úlohu v tomto období zohrávali dve politické sily HZDS a KDH. Áno, je treba povedať, že V. Mečiar založil Slovenský štát, ale súčasne treba dodať, že ho priviedol na pokraj krachu a do medzinárodnej izolácie. Pre M. Albrigtovú americkú ministerku zahraničných vecí USA sme sa stali „čiernou dierou na mape Európy“.

V tom čase už KDH dostávalo správy zo Západu, že ak voľby v roku 1998 nepovalia Mečiara a jeho režim, Slovensko môže prísť o svoju samostatnosť. V krajnom prípade môže až zaniknúť a bude rozdelené medzi okolité štáty. Západ by pokračujúce Mečiarovo vládnutie považoval za veľmi nebezpečné z geopolitického hľadiska. Boli by sme ruský nôž v chrbte demokratickej Európy. Diskrétne nás varovali aj Česi, Maďari aj Poliaci.[1]

Boli to práve politici z KDH, ktorí viedli s V. Mečiarom ťažký zápas. Do r. 1998 to bol najmä J. Čarnogurský a neskôr M. Dzurinda, ktorý takisto vzišiel z prostredia KDH.  V r. 1998 M. Dzurinda zostavoval vládu a KDH tam mala pevné miesto.

V septembri 2002 boli ďalšie parlamentné voľby a M. Dzurinda opäť zostavuje vládu. KDH získava post predsedu parlamentu pre P. Hrušovského, post ministra vnútra V. Palko, post ministra spravodlivosti D. Lipšic.  Ministrom školstva sa stáva M. Fronc. Významným úspechom KDH bolo pôsobenie  J. Figeľa, ktorý v r. 1998-2003 zastáva post hlavného vyjednávača pre vstup SR do Európskej únie.

Pôsobenie KDH vo vládach M. Dzurindu 1998-2006 bolo hviezdnou hodinou hnutia. Slovensko sa stáva ekonomickým tigrom Európy, nastáva masívny prísun zahraničných investícii - prichádza Peugeot, KIA, nedotknuteľné kriminálne živly J. Majský, M. Černák putujú za mreže zásluhou V. Palka a D. Lipšica, M. Fronc ako minister školstva iniciuje vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku, Slovensko vstupuje do medzinárodných štruktúr 2. apríl 2004 NATO, 1.máj 2004 Európska únia. KDH bolo sebavedomým hnutím, ktoré formovalo túto krajinu a zaslúžilo sa o to, že príbeh čiernej diery sa transformoval na úspešný príbeh.

Po týchto úspechoch prichádza r. 2006, keď KDH vystupuje z vládnej koalície. Tým dôvodom bolo, že M. Dzurinda nedával na rokovanie vlády zmluvu o výhrade vo svedomí. O čo vlastne išlo? Slovensko a Vatikán uzavreli prezidentskú zmluvu, parlament ju ratifikoval v novembri 2000. Obsahovala 4 čiastkové zmluvy: o službe v ozbrojených silách - tá prešla ešte za prvej Dzurindovej vlády, školskú, ekonomickú a o výhrade vo svedomí. Školská prešla tesne aj vďaka hlasom HZDS, Ekonomická viazla, Minister spravodlivosti D. Lipšic pripravil zmluvu o výhrade vo svedomí. No blížili sa voľby a Dzurinda tú zmluvu nedával na rokovania vlády, lavíroval, nechcel si odpudiť liberálnych voličov.

Bolo neuveriteľné ako sa k odchodu KDH postavili určité osobnosti. Hovorca KBS M. Gavenda spochybnil, že by pre KBS bola zmluva dôležitá. Arcibiskup J. Sokol na otázku redaktorky TA3, či by on na mieste kresťanských demokratov kvôli zmluve odišiel z vlády, odpovedal: „Ja nie.“ [1] Jediný, kto našiel odvahu upozorniť na dôležitosť tejto zmluvy, bol biskup A. Imrich, ktorý napísal list hovorcovi KBS, obsah listu je uverejnený v knihe Levy prichádzajú.

Prednedávnom som si vypočul prejav M. Dzurindu, ktorý mal na sneme strany  SPOLU. Tam sa oháňa, že Európska únia vyznáva kultúrno-etické hodnoty. P. Dzurinda prepáčte, tento vtip Vám nevyšiel. V Európe už nie je kresťanská strana, ktorá by bola ochotná obetovať moc za svoje presvedčenie v oblasti ochrany života. Európa už vyznáva nový, moderný druh kresťanstva „Politická korektnosť“. V praxi to znamená, že v západnom prostredí sa vytvorilo prostredie, kde iný ako liberálny názor už nemá váhu. Ak upozorňuješ na skutočnosť, že  interupcie, eutanázia, klonovanie je vražda, patríš do kriminálu alebo si vyhodený z roboty. Ak verejne povieš, že iba muž a žena tvoria manželstvo, ideš do kriminálu. Povedzme si to otvorene.

V júni 2006 boli predčasné parlamentné voľby, ktoré suverénne vyhral SMER. Pri zostavovaní oslovil aj KDH. Toto rokovanie či ísť so SMEROM alebo nie bolo spúšťačom rozkolu v KDH, z ktorého sa dodnes nespamätalo. V členskej základni KDH dlhodobo prevládal názor, že naša politika nemá byť disidentská, fundamentalistická, ale viac pragmatická. Členská základňa vystúpenie z vládnej koalície v roku 2006 vnútorne neprijala. [1]

KDH zohralo významnú úlohu pri formovaní dejín počas uplynulých 30 rokov samostatného Slovenska. Ukotvenie v medzinárodných štruktúrach, ako je EÚ a NATO, je zrejme najväčším úspechom, na ktorom sa KDH priamo podieľalo. Napr. J. Figeľ mal najväčšiu zásluhu na rýchlom vstupe do EÚ.

Nerozumiem jednej veci. Ako je možné, že nikto z vedenia KDH sa neprihlásil k zápasom, ktoré KDH vykonalo počas svojej histórie. Nikde v televízii, na portáloch postoj.sk, standard.sk som nepočul žiaden rozhovor predsedu KDH, príp. iných vrcholových predstaviteľov KDH  k danému výročiu. Počul som Fica, Pellegriniho, Mečiara, Dzurindu, F. Mikloška, Hegera, Matoviča, Radičovú.

KDH kedysi zakladali disidenti Čarnogurský, Mikloško a spol, ktorí neskôr viedli tvrdé zápasy s V. Mečiarom o charakter tejto krajiny. Dnes vedenie KDH nie je schopné pripomenúť tieto skutočnosti svojim voličom a občanom tejto krajiny. Mediálna politika KDH je nulová.

Tento príspevok som napísal ako prejav úcty k ľuďom, ktorí sa angažovali v KDH počas 30 rokov a prispeli k spoločnému dobru krajiny. Aj napriek chybám, ktoré sa udiali v KDH v minulosti  stále mám nádej, že KDH sa oplatí voliť.

[1] Ján Štrasser: F.Mikloško: Rozhovory o dobe a ľuďoch, 2016