Zelený Štvrtok, František, Brusel a Rím...

Zelený Štvrtok, František, Brusel a Rím...

Pre zdravotné dôvody som dnes pozerala svätú omšu z TV LUX. Mal ju pápež František v centre pre imigrantov v Castelnuovo di Porto v provincii Rím. Bol to silný zážitok (i keď zbor za veľa nestál a zaviazanie zvonov sa nekonalo - to však nebolo dnes to podstatné...) a prikladám pár dojmov:

1. Obrad umývania nôh, ktorý sa deje na Zelený Štvrtok urobil František s imigrantmi. Medzi tými, ktorým umýval nohy, boli aj ženy. František každému z vybraných ľudí umyl nohu, pobozkal ju a usmial sa na človeka. Myslím, že viacerí boli úprimne dojatí...

2. Silná bola aj kázeň. Skúsim ju trochu tlmočiť, ospravedlňujem sa, že nebudem úplne presná. František začal s tým, že gestá sú viac než slová. Že sú tu dve situácie: Ježiš, ktorý umýva nohy svojim učeníkom - On, Boh, "capo di tutti capi" sa pokorne skláňa pred obyčajnými ľuďmi a umýva im nohy. A potom je tu Judáš, ktorý zradí Ježiša pre peniaze. 
Ďalej František hovorí: sú tu dve udalosti. Jedna je táto teraz, sme tu zhromaždení ako ľudia, ktorí chcú vedľa seba byť v pokoji. A potom je tu druhá situácia, ktorá sa nedávno odohrala v istom európskom meste... Kde sa stalo niečo strašné a ľudia, ktorí to spôsobili ukázali, že nechcú žiť v pokoji... A tak máme na výber...

3. Silným zážitkom pre mňa bolo dívať sa do tvárí imigrantov. Boli tam ľudia, ktorí vyzerali, že to majú v paži. Ale boli tam aj ľudia, ktorí vyzerali, že túto udalosť naozaj prežívajú. A potom tam boli ľudia, ktorí boli možno zvedaví, možno chceli vidieť Františka, možno... možno na nich jeho úprimnosť zapôsobila, i keď to navonok nedávali zatiaľ najavo... 
Možno len potrebujú čas.

4. Keď som počúvala Františka a videla som tváre imigrantov, keď som videla, ako im umýva nohy - ktovie, čo tí konkrétni ľudia v živote prežili, možno im nikto dosiaľ takto nepreukázal úctu - bola som dojatá tým, aký úžasný je Boh, v ktorého verím. Aká je to láska, ktorá sa dokáže pred úplne cudzím človekom takto pokoriť a slúžiť mu, dokáže odvážne riskovať a nevidieť všetky možné riziká - nie, ona chce len svedčiť, ukazovať na svoj zdroj, tajomný, nádherný Zdroj...

5. A myslela som zároveň na to, čo sa to stalo s našou západnou civilizáciou. Myslím na to, koľko zla, devastácie spôsobil Západ krajinám na Blízkom východe ale aj inde, rozvojovým krajinám. Ako veľmi naša civilizácia ublížila týmto ľuďom - pretože sme posadnutí mať stále viac a viac... Čo sa to s nami stalo?

Môj muž dnes zrejme nepôjde na omšu, pretože bude do večera trčať v robote v tlačiarni a pracovať - pretože ktorási firma nie je schopná poslať podklady včas, pošle ich na poslednú chvíľu, ale pritom chce mať objednávku vytlačenú po sviatkoch - čo znamená, že tlačiari budú musieť počas sviatkov robiť. Nestalo sa to prvý a zrejme ani posledný raz... A šéfovia tlačiarne sa boja klientovi odmietnuť takýto postup, pretože sa boja stratiť zákazky - a z čoho potom vyplatia svojim ľuďom výplaty, však?
Čo sa to s nami stalo - že sme tak bezohľadní voči druhému, že je nám úplne jedno, že on bude musieť počas sviatkov pracovať a my si budeme váľať šunky?

Čo sa to s nami stalo, že dokážeme zradiť svojich voličov a ísť do vlády s niekým, kto posledné roky zapríčinil gro všetkých problémov krajiny? Už sa ani nepretvarujeme, už svoj cynizmus a vykonané špinavosti vystavujeme na obdiv úplne otvorene???

A čo sa to s nami stalo, že sme kdesi stratili sedliacky rozum a nerešpektujeme základné pravidlá obozretnosti, že nechránime vlastných občanov, že nehovoríme pravdu - pretože predsa dnes fičí o sto šesť politická korektnosť a prehnané formy humanizmu? Toho humanizmu, ktorý si zakrýva oči pred pravdou, toho humanizmu, ktorý podá pokojne zápalku podpaľačovi, no pritom nechce vidieť, koľko zločinov jeho predstavitelia páchajú kdesi pod rúškou noci preto, aby dostali ešte väčší kus koláča???

Ak do Európy prichádzajú mnohí ľudia, ktorí nás nenávidia - ja sa im nečudujem, keď vidia toto všetko. Keď vidia našu chamtivosť, prostitútstvo ( a zďaleka nemyslím len na obnažené holky vo všetkých tých tupých telenovelách), tú morálnu plytkosť a bezohľadnosť - do ktorej sme spadli.

Čím dlhšie sa na Európu a Ameriku dívam, tým viac vidím svet, z ktorého sa kamsi stratil Boh. Odišli sme od Neho - a dôsledky vidieť čoraz zreteľnejšie. Bezbožné myslenie a bezbožné konanie všade, kam sa len pozriem. Áno, občas niekde zasvieti dobro, hoci aj dobro nejakého altruistu - ale stačí to? Udalosti posledných rokov nám samy dávajú odpoveď.

Je mi zle a smutno zároveň, pretože mi to pripadá ako bludný kruh, z ktorého niet vyslobodenia...

A predsa, vidím jednu, jedinú nádej. Že sa spamätáme a vrátime k Bohu, vrátime k duchovným hodnotám v našich životoch. Že konečne začneme byť čestní v našich vzťahoch, v našom zamestnaní, na ulici, v politike... Že znovu začne platiť ľudské slovo. Že sa staneme vzormi našim deťom i ľuďom okolo nás.
A celkom určite si to všimnú aj tí, ktorým sme tak veľmi ublížili - a možno aj v nich vyhrá toto nákazlivé dobro... Možno si nezvolia Brusel, ale Rím...

Prichádzajúce sviatky mi znovu dávajú nádej, že aj tento zázrak sa môže stať. Prajem ho nám všetkým.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo