Kde si? (R. I. P. prof. Krčméry)
Kde si sa stratila
ľudská duša?
Ukryla si sa niekde v inotajoch?
Pod bodom mrazu?
V letmých báloch?
Na plytčine si uviazla?
Či v púštnej búrke odplavená
už nie si?
Nie si už?
Ach, kde si ľudská duša?
Vo svete plnom kriku
bez práce, bez oddychu?
Tam niekde zabudnutá si sa ukryla?
A tichom mlčíš a čakáš?
Nikto Ťa nevidel.
Tak nie si!
….
A zrazu
vánok vďaky nakukol z diaľav večnosti.
A duša povolaná
odetá v bielom rúchu
počula svoje meno…
“Ach kedy som Ťa videl hladného a nakŕmil som Ťa…
Alebo v žalári a k Tebe som prišiel…?”
Reptala duša (Krčméryho) pred tvárou Stvoriteľa.
A Boh v Dieťati sa sklonil
pred tvárou pokorného.
A úsmev úsmev zdobil
Dieťaťa v duši jeho.
A láska, ktorou dýchal
do posledného dychu
už večnou láskou sníva
aj o nás… bez oddychu.
A raz, aby sa stretli
tie naše duše s jeho
je dobré
začať veriť
....je dobré začať veriť…
fn
