Štedrosť ako láska k druhým, vyjadrená ochotou zobrať zo svojich dobier a darovať ich iným. Opak lakomstva. Môže ísť o štedrosť v dávaní financií, materiálnych vecí, ale i pri poskytovaní rôznych prác a služieb, či trávení s niekým svojho času. Neraz veľkým darom je i štedrosť našej skutočnej pozornosti a prítomnosti, ktoré niekomu dávame.

O dva dni opäť zasadneme k štedrovečernému stolu. Toho roku sa náš stôl rozšíri o jedného nového člena našej rodiny a zaplní sa tak uvoľnené miesto po mojom otcovi, ktorý odišiel k Pánovi pred pomaly dvoma rokmi. Pre radosť detí sme štedro ozdobili vianočný stromček o pár dní skôr. Bol to celkom dobrý nápad, nakoľko ich všetky začiatkom týždňa skolila pravdepodobne chrípka. Toľko bolestného vzdychania som už dávno nepočul, neraz v sprievode slova „maminka“, opakovaným, ani by to bola nejaká mantra :). Ale áno, ak to prinesie akú takú úľavu, vzdychanie je namieste, hoc sa človek v noci veľa nevyspí a potom musí trochu pobojovať s pridruženou únavovou nervozitou. Aspoň čo sa týka mňa – otca. Maminka je zväčša o niečo obetavejší  a empatickejší člen nášho tímu. Keďže televízor máme umiestnený počas adventu na čestnom mieste v pivnici, vrátiac ho do obývačky na Štedrý deň, deti si pohľad na žiariaci stromček popri ich hrách, čítaní a iných aktivitách (teraz v chorobe polihovaní po gauči) celkom užijú. Keď sa potom človek triezvo pozrie na pestrosť jedál štedrej večere so všelijakými maškrtami a na množstvo darčekov pod vianočným stromčekom, dôjde mu, prečo je označenie štedrá/-ý na večeru i celý daný deň ako ušité.

Toto všetko je však len vonkajšia forma, vyjadrenie niečoho oveľa väčšieho. Božej dobroty, lásky a štedrosti. Boh Otec Ježišovým narodením vyjadril svoju štedrosť k nám ľuďom - svojim deťom. Na Vianoce nám daroval svojho Syna, a to nie ako nadprirodzenú bytosť zlietajúcu z neba, ktorá je schopná jediným pohľadom skrz silu a moc poraziť celé armády, ale dal nám krehké dieťa, tak krehké, ako sme my sami, aby kráčalo životom spolu s nami, zachránilo nás svojou obetou na kríži, vykúpilo nás z hriechov a darovalo nám účasť na jeho Božskom živote. Dali by ste niekomu svojho syna? Ťažká otázka. Boh to spravil. Dal svojho Syna nám, ako najštedrejší darca.

Božia štedrosť sa najprv prejavila tak, že nám daroval svet. A náš svet je plný bohatstva. Ľudia sa však svojou žiadostivosťou dopracovali k usporiadaniu, kedy na svete je malé množstvo veľmi bohatých ľudí, potom je nejaké percento „zlatého stredu“ a nasleduje obrovské množstvo chudobných ľudí. Túto nerovnosť však Boh nespôsobil a nie je jeho vôľou. Chce, aby bohatstvo jeho darov bolo na tomto svete spravodlivo prerozdelené, či už vzhľadom na potreby, a či na talenty ľudí. Stačí si prečítať Bibliu, kde táto jeho vôľa je vyjadrená na jej mnohých miestach.

Apoštol Pavol na tému štedrosti vo svojom 2. liste Korinťanom píše: „Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie.“ (2Kor 8,13 SSV). A ďalej v tomto liste uvádza: „Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok... Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu.“ (2Kor 9,6-11 SSV). Teda parafrázovaním apoštola Pavla naša štedrosť má viesť aj k väčšej rovnosti medzi nami. Dávať máme v slobode, s ľahkosťou, a nie ťarchou na srdci. A Boh má moc vypôsobiť, že budeme mať hojne na realizáciu našej štedrosti. Pavol nás povzbudzuje, aby sme dávali (siali) štedro. Adresne všetkým tým, ktorí aký ten majetok majú, prostredníctvom Timoteja hovorí: „Bohatým v terajšom veku prikazuj, aby neboli namyslení a neskladali nádej v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nás štedro zabezpečuje všetkým, čo potrebujeme. Prikazuj im, aby konali dobro, aby boli bohatí na dobré skutky, boli štedrí a vedeli sa rozdeliť s inými. Tak si budú zhromažďovať poklad ako dobrý základ do budúcnosti, aby uchopili skutočný život.“ (1Tim 6,17-19 SEB).

O tom, aká dobrá cnosť je štedrosť však vedeli už aj starí, ešte pohanskí Rimania. Slovami ich filozofa a štátnika M. T. Cicera: „Ľudia nechápu, akým veľkým príjmom je štedrosť.“ Významovo obdobné zachytáva i kniha Prísloví: „Štedrý človek zbohatne a kto dáva piť druhému, sám dostane piť.“ (Prís 11,25 SEB), ako i kniha Deuteronómium: „Ak niekto z tvojich bratov v niektorom z miest v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, schudobnie, nezatvrdzuj si srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu, čo mu chýba... Dávaj mu ochotne, nech ťa to nemrzí, keď mu máš niečo dať, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať vo všetkom, čo budeš podnikať a k čomu priložíš ruku. Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi!“ (Dt 15,7-11 SEB).

Teda nenechajme zapadnúť prachom počas týchto Vianoc to, čo nám do srdca hovorí Pán ohľadom cnosti štedrosti. Každý podľa svojich možností, ochoty, rozumného usúdenia svojich pomerov a danej konkrétnej situácie, a ak chceme priniesť nejaký dar aj nášmu Bohu, jemu sa napr. páči:

„...lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva. Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som!‘ Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde v tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú.“ (Iz 58, 7-11 SEB).