Blog 21. marec 2016

Ľudácka Sviečková manifestácia?

Ján Šimulčík
Nedávno vyšla v Ústave pamäti národa kniha Sviečková manifestácia I., ktorá dokresľuje ďalšie detaily o najväčšej udalosti odporu slovenských občanov počas obdobia normalizácie.
Nedávno vyšla v Ústave pamäti národa kniha Sviečková manifestácia I., ktorá dokresľuje ďalšie detaily o najväčšej udalosti odporu slovenských občanov počas obdobia normalizácie.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Ján Šimulčík

Ľudácka Sviečková manifestácia?

Súčasťou knihy sú štúdie a je obohatená aj svedectvami a spomienkami. Všetky sú zaujímavé, ale jedna ma obzvlášť zaujala a zároveň prekvapila – spomienka Jána Budaja.

Prvý dojem z textu som mal taký, že tu ide o nepriame vyzdvihovanie dobovej publikácie Bratislava/nahlas, na ktorej mal zásluhu aj Ján Budaj, pri spomienkach na Sviečkovú manifestáciu. Ale nechajme moje pocity bokom. Vôbec nechcem polemizovať a hľadať dôvody, ktorá udalosť bola dôležitejšia. Každá z nich má v slovenskej histórii svoje miesto a všetkým zúčastneným za to patrí úcta.

Zarazila ma však iná vec. Spájanie príprav Sviečkovej manifestácie s ľudáckym režimom z roku 1939. Ján Budaj vo svojich spomienkach o Sviečkovej manifestácii deväťkrát (!) zopakoval, že sa mala uskutočniť 14. marca 1988, v deň výročia vzniku Slovenského štátu.

Ústav pamäti národa, ako odborný garant publikácie, si splnil svoju vedeckú povinnosť a v poznámkovom aparáte k svedectvu vysvetlil, že skutočnosť bola iná.

Hlavné tvrdenie, že zo zahraničia prišiel návrh na uskutočnenie manifestácie 14. marca 1988, sa nezakladá na historických faktoch. Už československá rozviedka, zrejme cez svojich agentov, získala list Svetového kongresu Slovákov z 30. 12. 1987, v ktorom sa Marián Šťastný zástupcov slovenských organizácií v zahraničí pýtal na názor uskutočniť spoločnú demonštráciu.

Dovolím si časť z neho odcitovať: „V snahe dosiahnuť väčšiu pozornosť pre naše slovenské záujmy vo svete dovolím si Vás požiadať ako zástupcov slovenských organizácií o vyjadrenie Vášho názoru (tiež o pomoc) k spoločnej pokojnej demonštrácii v slobodnom svete. Demonštrácia by sa mala konať 25. marca 1988 pred budovami ČSSR zastupiteľstiev.“ (Slovenský národný archív). 

Nepredpokladám, že by komunistický režim falšoval získaný dokument a prepísal by 14. marec na 25. marec.

Pozrime sa, čo písali komunistickí ministri o manifestácii pre najvyššie stranícke vedenie – ÚV KSČ. V apríli 1988 vypracovali správu o Sviečkovej manifestácii, v ktorej zhrnuli najdôležitejšie informácie o jej organizovaní a priebehu. O jej počiatkoch sa v dokumente píše:

„Existujú dokumenty o tom, že Svetový kongres Slovákov v Kanade začal organizovať toto podujatie už v decembri 1987. V súčinnosti s emigrantskými kruhmi sa na podporu demonštrácie otvorene prihlásilo aj rádio Vatikán...“ (Národný archív v Prahe). Komunistickí funkcionári sa odvolávali iba na hore citovaný dokument. Nikde žiadna zmienka o 14. marci. V internom dokumente by si zrejme túto informáciu neodpustili. 

Myšlienka, že Sviečková manifestácia sa mala uskutočniť 14. marca 1988, však nie je nová. 

Denník ÚV KSS Pravda počas celej normalizácie sa vo svojich článkoch o podzemnej cirkvi snažil navodiť dojem a presvedčenie, že jej predstavitelia sú vlastne ľudáci a klérofašisti. Uvedenými tvrdeniami ju (ich) chcel zdiskreditovať. Po Sviečkovej manifestácii, v apríli 1988, opäť denník Pravda uverejnil článok, v ktorom spomenul myšlienku, že manifestácia sa mala konať 14. marca.

Publikované tvrdenie možno pripísať iba komunistickej propagande. S historickou skutočnosťou to nemalo nič spoločné. Komunistický režim chcel už v roku 1988 vtlačiť Sviečkovej manifestácii pečať spojenia s ľudáckym režimom. Ale to už nemal také jednoduché.

Okrem toho, že to nebola pravda, v októbri 1987 podpísalo 24 signatárov (Tatarka, Rúfus, Šimečka...), medzi ktorými boli aj predstavitelia podzemnej cirkvi (Korec, Mikloško, Jukl, Čarnogurský...), Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska. V ňom sa ospravedlnili a vyjadrili hlbokú ľútosť za deportácie židovských občanov. Bolo to gesto slovenských osobností, ktoré v tej dobe našli na podpis odvahu. (Slovenský národný archív)

Ak osobne píšeme o udalosti, ktorá sa odohrala pred 26 rokmi, máme prirodzený nárok na nepresnosti a subjektívnosť. Spomienky Jána Budaja nevynímajúc.

Je však len na škodu, ak na nepresnosti a subjektívnosti postavíme skoro celý svoj pohľad na udalosť a tým ju aj sčasti dehonestujeme (aj keď možno nechtiac). O to viac ma to mrzí, ak sa to stalo človekovi, ktorý v novembri 1989 pokračoval v zápase, ktorý reprezentovala aj Sviečková manifestácia. Možno si iba stačilo pripomenúť už známe fakty a tým pomôcť našim spomienkam.

Ján Šimulčík
Zakladateľ portálu www.svieckovamanifestacia.sk a autor knihy Čas svitania – Sviečková manifestácia 25. marec 1988 (1998, 2003).

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0