KDH a kresťanská politika na Slovensku

 

Po vyhlásení definitívnych výsledkov volieb bol neúspech KDH pre mnohých veľkým prekvapením. Veď KDH bolo celé štvrťstoročie nositeľom kresťanskej politiky v slovenskom parlamente. Politickí komentátori začali ihneď rozoberať chyby, ktorých sa KDH dopustilo. Prekvapujúco však zazneli aj hlasy, že KDH bude v slovenskom parlamente chýbať. Tieto hlasy, ktoré zazneli zo strany jeho oponentov, vyjadrili aj ocenenie štvrťstoročia jeho pôsobenia. Ale aj to, o čo sa mnohí pokúšali a čo možno vyjadriť slovami: “Stranu ako KDH v parlamente treba, ale len ako slabú stranu s neveľkým počtom mandátom.”

Je zrejmé, že ak má KDH vstať z popola ako bájny vták Fénix, musí urobiť mnohé zmeny. Personálne zmeny, odchody politikov, sú len nevyhnutným začiatkom a prejavom základnej politickej kultúry. Oveľa viac sa musí zmeniť obsah a štýl politiky. No cieľom tohto príspevku nie je úvaha o tom, čo má teraz KDH urobiť. Takáto diskusia sa má – a v štandartných politických stranách sa aj odohráva – vo vnútri strany.

Skôr chcem urobiť istú rekapituláciu ako KDH plnilo počas 25 rokov svojho pôsobenia v parlamente hegemóna kresťanskej politiky a s čím sa v politických zápasoch stretávalo. Výpočet toho, čo počas tohto obdobia KDH v kresťanskej politike a pre kresťanov dosiahlo, je dlhý a na mnohé veci si už väčšina z nás ani nespomenie. Obmedzím sa len na niektoré míľniky: možnosť slobodného pôsobenia cirkví bez štátneho dozoru vykonávaného prostredníctvom “cirkevných tajomníkov”, navrátenie zhabaných majetkov, plnohodnotné uznanie cirkevného sobáša. To boli prvé kroky. Nasledovali tri zmluvy so Svätou stolicou, vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku, zrovnoprávnenie financovania cirkevných škôl, zavedenie výučby náboženstva na školách, možnosť používania symbolu kresťanstva – kríža - v školách. V poslednom volebnom období to bola zmena Ústavy SR a definovanie manželstva ako zväzku muža a ženy. Zámerne v tejto rekapitulácii píšem len o veciach týkajúcich sa v prvom rade veriacich. A jedným dychom dodávam, že pri prijímaní týchto zmien nebolo len KDH, ale v rôznych volebných obdobiach aj iné politické strany.

Pre plnohodnotný život kresťanov a fungovanie cirkví a náboženských spoločností sa dosiahlo podľa mňa naozaj veľa, dokonca viac ako v mnohých európskych krajinách. Aj keď pri prijímaní mnohých zmien KDH narážalo na odpor oponentov a aj časti verejnosti, časom sa zmeny ustálili, boli akceptované a fungujú. Domnievam sa, aj s istou hrdosťou, že je to aj preto, že viaceré z nich neboli robené exkluzívne len pre jednu skupinu občanov a iným nenechali „životný“ priestor. V rovnakom čase, keď bola podpísaná zmluva so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, boli rovnaké dohody podpísané s registrovanými cirkvami. Výučba náboženstva na školách bola pri rovnakých podmienkach umožnená opäť pre všetky registrované cirkvi a pre tých, ktorí si náboženskú výchovu neprajú, bola zavedená výučba etickej výchovy.

Počas svojej 25-ročnej histórie sa KDH stretávalo nielen so svojimi priaznivcami, ale aj oponentmi a aj takými, ktorí by radi videli jeho koniec a to práve pre jeho kresťanskú politiku. A tak pred voľbami sa pravidelne otvárala téma potratov. KDH a jeho poslanci v tejto téme zaujali jednoznačný postoj aj za cenu mediálnych útokov a straty hlasov vo voľbách. Lenže časom opakované otvorenie tejto témy prestalo na voličov účinkovať. A tak nastal proces rozdelenia hlasov kresťanských voličov. Citeľne sa to prejavilo už vo voľbách v roku 2012. V posledných voľbách kresťanskí aktivisti prenikli na kandidátky viacerých politických strán. Naplnila sa predstava tých, ktorí sú presvedčení, že čím viac kresťanských aktivistov bude úspešných v rôznych politických stranách vo voľbách, tým to bude pre kresťanskú politiku lepšie. Neviem, kto je za projektom preniknutia kresťanských politikov do rôznych politických strán, ale ak by som chcel oslabiť kresťanskú politiku a dostať ju na okraj politickej scény, tak by som postupoval presne takto. Výsledok je, že kresťanskí voliči sa rozdelili a KDH je mimoparlamentná strana. Kresťania, roztrúsení v rôznych politických stranách v parlamente, majú minimálnu šancu čosi dosiahnuť. Ak sa niekto domnieva, že je to naopak, tak sa mýli a princípy fungovanie politiky sú preň španielska dedina.

Teraz si čitateľ povie, že to je ospravedlnenie volebného pádu KDH. Nuž, keby som ostal len pri tom, čo som doteraz napísal, tak by sa to takto dalo pochopiť. Vôbec nechcem zvaliť neúspech KDH len na túto skutočnosť. V ostatnom období KDH zaspalo. Nechcelo a nevedelo pochopiť, že za 25 rokov vyrástla nová generácia voličov, ktorá je citlivá na iné problémy. Problém náboženskej neslobody a vytlačenia veriacich na okraj spoločnosti nezažila a je jej cudzí. Podmienky pre život veriacich a cirkví pokladajú za primerané. Paradoxne - problémy života kresťanov prestali byť hlavnou témou aj vďaka tomu, čo sa podarilo pričinením KDH pre nich dosiahnuť.

V povolebných komentároch si môžeme prečítať, že KDH bolo nudné, nezaujímavé, nevýrazne, malo zlú kampaň. V mnohom z tých komentárov je pravda. Zlyhanie politiky KDH je však v tom, že nebolo schopné a ani ochotné zmeniť svoju agendu a v prvom rade ponúkať riešenia problémov, ktoré ľudí trápia. To je totiž poslanie politikov a politickej strany. A tak vznikol pocit odcudzenia. KDH riešilo problémy z “nebeských výšok”, ale starosti a problémy mnohých jeho voličov boli úplne iné. Na jednej strane patrí KDH od kresťanov uznanie za to, čo pre nich vykonalo, na druhej strane zo zásluh sa nedá žiť. V politike to platí dvojnásobne!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo