O manifestácii nespokojných občanov

 

Na jeseň roku 1987 som bývala v Prahe na koleji Jižní Město , čo bola v tých časoch najväčšia vysokoškolská kolej. Poslednú nedeľu pred 17. novembrom,  keď sme sa ráno ešte len tak povaľovali na izbe,  zrazu niekto vyrazil dvere a do izby nám vletela polícia a za pokrikov „Hľadáme krv“ , začala zbesilo vyhadzovať naše veci zo skríň na zem. To bol ale len začiatok našej nočnej mory. Štátna bezpečnosť obsadila celé koleje na vyšetrovanie, a súčasne, ó aká náhoda, úplne nezávisle na niekoľko dní vypli vodu,  studenú aj teplú. Domov sme odcestovať nesmeli, lebo by sme marili vyšetrovanie . Keď  sme na radu spolužiakov činných v Charte 77 podali na obvodnom súde žalobu na Štátnu bezpečnosť, že nedovolene vnikla na akademickú pôdu, pridali sa k tomu ešte nočné telefonáty. Každé dve hodiny zazvonil telefón a keď  sme to dvihli,  zo slúchatka sa ozval rev „Ty si myslíš,  že môžeš žalovať štátnu bezpečnosť Ty pi....“. Po pár dňoch z nás boli psychické trosky a samozrejme revolučné napätie utešene rástlo. 17.11.1987 študenti na Jižáku pochodovali areálom kolejí,  trieskali varechami do hrncov a kričali „Buď poteče voda, nebo poteče krev“ a tiež „Dneska máme svátek“. Vtedy ešte revolučná naštvanosť neprekročila vysokoškolský areál . To až o dva roky a čuduj sa svete, opäť sedemnásteho novembra.

Sedemnásty  november 1989 a hlavne krátke obdobie, ktoré po ňom nasledovalo, bolo to najkrajšie, čo som v živote zažila. Napriek tomu , ani na okamih som neverila, že je to výsledok spontánneho revolučného poryvu študentov , aj keď to bolo autentické  a tak krásne. Naprieč dejinami na demonštrácie chodia hlavne študenti lebo sú plní ideálov a potom  penzisti, lebo už si to môžu dovoliť a okrem toho  už majú čas. Naprieč dejinami je vždy v pozadí spontánnych demonštrácií niekto, kto zariadil , aby sa masa rozhodla,  že bude spontánna a využije ju pre svoje zatiaľ  ešte zakryté ciele. Možností ako sa o to pokúsiť je nepreberné množstvo. Jednu neúspešnú  som Vám popísala v úvode článku. Keď sa pýtame  našich kolegov zo Srbska, čo spôsobilo tú veľkú vojnu na území bývalej Juhoslávie neustále nám hovoria, že vybičované vášne na futbalovom zápase Crvena Zvezda Belehrad a Hajduk Split.

Nič nie je nebezpečnejšie ako bičovanie vášní a emócií. Tak ľahko sa dá vyvolať stav, keď dav kričí „Ukrižuj ho“ a  niekedy sa aj sám pustí do diela. Z dôvodov, ktoré nechápem sa po týchto úplne regulárnych voľbách spustila hystéria , hľadajú sa statoční, zlodeji, svine i tí, ktorých treba ukrižovať. Keď dnes pôjdete  na avizovanú manifestáciu nespokojných občanov, spomeňte si prosím na Ukrajinu , na pôvodne  milé inteligentné demonštrácie študentov proti korupčníkovi úplne iných rozmerov, než tých , ktoré sa dajú dosiahnuť na Slovensku. A predstavte si, čo by Vám dnes asi tak povedal bežný Ukrajinec o tom, ako sa u nich zmenil život .

 Bičovanie vášní zákonite vedie k ústiu do uličky, ktorá smeruje  priamo na Majdan.

A Majdan je miesto, z ktorého už niet cesty späť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo