Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. december 2022

Rozviazanie spútaného jazyka

Ja: „Dobrý deň.“ On: „Pán Boh daj.“
Rozviazanie spútaného jazyka

Vracal som sa domov z mesta a oproti mne išiel jeden starší pán, ktorého osobne nepoznám, len ho registrujem ako známu tvár z kostola. Keď som kolo neho prechádzal, pozdravil som sa mu klasicky: „Dobrý deň.“ On mi odpovedal: „Pán Boh daj.“ Vtedy som si uvedomil, že tento muž sa mi takto odzdravil už aj viackrát v minulosti. Ako som kráčal ďalej, začal som nad tým odzdravením uvažovať a premýšľal som aj o iných súčasných pozdravoch: ahoj, čau, nazdar, servus, zdravím a pod. A zrazu mi to tak doplo (žiarovka zasvietila), čo sa medzi mnou a tým pánom vlastne skrz naše pozdravenie sa stalo. Ja som mu zaželal, nech ma dobrý deň. V podstate aj pozdrav „Dobrý deň.“, je skratkou vety: „Prajem Vám (Ti) dobrý deň.“ Teda je to želanie dobra do jeho života (dobrorečenie). On odpoveďou: „Pán Boh daj.“, toto moje dobrorečenie (želanie dobrého dňa) prijal. Prijal ho v múdrosti, lebo jeho odpoveď bola jasná, veď ňou vyjadril to, že či bude jeho deň dobrý, závisí najviac od Pána Boha: „Pán Boh daj.“

Potom som si tak uvažoval, či to nepriťahujem významovo až príliš a chcem vidieť za týmto pozdravením a odzdravením oveľa viac, než skutočne znamenajú. Ale dospel som k tomu, že ten význam pozdravu - želania dobra a odzdravenia – prijatia želania dobra a zverenie tohto do Božích rúk, som pochopil správne. Následne som však aj trochu zosmutnel, lebo ak toto bol pôvodný zmysel zdravenia sa, ako vzájomné zdravenie sa teraz realizujeme my? Želanie dobra v pozdrave si vôbec neuvedomujeme a obdobne si v odzdravení neuvedomujeme, že by sme ho mali náležite prijať. Naše pozdravy sú však aj takým indikátorom úcty jeden voči druhému. Jasné, že inak pozdravím kamaráta, a inak staršiu pani na dôchodku. Tak či tak, ak dáme do nášho pozdravu úctu a rešpekt, nikdy to nebude na škodu. Možno ani nemusíme meniť slová pozdravu, ale stačí zmeniť dôraz v našom hlase a pridať nejaký ten úsmev na našu tvár.

Pochádzam z dediny, a keď ľudia vonku pracujú, či s drevom, či na poli, či niečo stavajú, ešte neraz počúvam, ale i sám hovorím nasledujúci pozdrav: „Pán Boh pomáhaj.“ Odpoveďou na tento pozdrav je: „Pán Boh uslyš.“ Opäť želanie dobra a prijate dobra vo vedomí, že potrebujeme k našim prácam Božiu pomoc, ako hovorí aj naše slovenské príslovie: „Keď Pán Boh požehná, i na skale sa urodí.“. A aj Sväté Písmo hovorí: „Pomoc mi príde od Pána,...“ (Ž 121,2 SSV).

Tiež sa mi páči kresťanský pozdrav, ktorý my katolíci adresujeme najmä, ale nie len kňazom: „Pochválen buď Ježiš Kristus.“ A odpoveď naň: „Naveky. Amen.“ Vyjadrujeme tým, že v kňazovi vidíme, že je Ježišovým služobníkom, že ho reprezentuje. Takto sa však napríklad zdravíme aj rehoľníkom, či v sakristii kostola, ale i na iných osobitných miestach, o ktorých vieme, že slúžia úcte Pána Boha. Niekedy sa tak veriaci zdravia ešte aj medzi sebou, a to najmä vtedy, keď si podstatu tohto pozdravenia uvedomujú obe strany pozdravu, kedy vzájomne vidia, že je v nich v duchovnej rovine prítomný Ježiš.

Aj pozdrav „Ahoj.“, je pekný, ale významovo vyššie uvedené pozdravy nedosahuje. Ktovie ako vznikol? Možno tak, že ten čo zdraví, chcel vyjadriť, že druhého človeka vidí a berie na vedomie. Možno ma pôvod v slove „aha“, ktoré používame, keď chceme niekoho upozorniť na určitú vec.  To však je už skôr úloha jazykovedcom.

Priania vyslovené v pozdravoch sú zároveň aj realizáciou pravidiel kresťanského života, o ktorých apoštol Pavol hovorí vo svoji listoch:

Inzercia

„Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo milosť.“ (Ef 4,29 SSV).

„Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti. (Rim 12,10 SSV).

Keď sa pozrieme do našej spoločnosti a na našu vzájomnú komunikáciu, musíme uznať, že je potrebné vrátiť sa k vzájomnej úcte, rešpektu, tolerancii, a to i medzi nepriateľmi. Môžeme začať práve od tej najjednoduchšej veci, vzájomného zdravenia sa, ktorým si budeme priať dobro. Slová vyslovené zo srdca, ktoré prajú druhému dobro, majú veľkú moc. Veď aj apoštol Jakub hovorí: „Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami...“ (Jak 3,5 SSV). A pisateľ knihy Prísloví: „...jazyk múdrych je (sťa) liek. (Prís 12,18 SSV). a „Lahodnosť jazyka je stromom života,...“ (Prís 15,4 SSV).

Pane Ježišu, absolútna väčšina z nás nie je nemá, ale napriek tomu náš jazyk potrebuje uzdravenie, lebo sme ním krok za krokom a rok za rokom zabudli rozprávať správne. Prosíme Ťa, uzdrav aj nás, ako si uzdravil hluchonemého, keď si mu vložil prsty do uší, poslinil si ich a dotkol si sa mu jazyka, a potom si pozdvihol oči k nebu, vzdychol si a povedal: „Otvor sa!“, následne sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával (Mk 7,32-35 SSV). Daj, nech sa aj náš, na prianie vzájomného dobra spútaný, jazyk rozviaže, aby sme boli schopní rozprávať správne, a to tak, že naše slová budú druhých potešovať, povzbudzovať a budovať. Amen.

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".

Odporúčame

Blog
Keď umenie pomáha

Keď umenie pomáha

Slovenská nadácia pre UNICEF, Bibiana, Festival BAB a talentovaní umelci vytvorili sériu grafík „Ilustrácie pre život“, ktoré pomôžu tým, ktorí to najviac potrebujú - deťom v núdzi.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.