Slovensko od Tisa cez Mečiara k Ficovi a Kotlebovi

14. marca 2016 sa zrodil pravo-ľavý zlepenec tretej vlády exkomunistu R. Fica. Aj to je dôsledok toho, že kresťanských demokratov v parlamente nahradila nacionalistická SNS a Kotlebova ĽSNS, ktorá sa hlási k Slovenskému štátu, ktorý vznikol pod nátlakom Hitlera 14. marca 1939. Kotlebu však volilo aj mnoho slušných ľudí. Podobne ako Hitlera, komunistov, Mečiara, Slotu i Fica.

Slušní ľudia a liberáli

R. Fica viacerí volili aj kvôli chybám vlády M. Dzurindu a I. Radičovej. Najmä v oblasti klientelizmu a nedostatočnej citlivosti k sociálnym problémom.

Kotlebu volili aj z protestu a nespokojnosti s roky trvajúcou zlou politickou kultúrou, fungovaním úradov, a problémami v blízkom okolí, napríklad s "neprispôsobivými občanmi", ktoré štát rieši rovnako biedne ako korupčné kauzy a rozkrádanie na najvyšších miestach. Problém je, že v prípade Fica aj Kotlebu zvolili niekoho, kto je horší než tí, proti ktorým chceli protestovať.

J. Čarnogurský v článku "Podiel liberálov na úspechu Kotlebu" (Postoj, 13.3.2016) tvrdí, že Kotlebovi pomohlo údajné časté a skreslené písanie liberálnych médií (a komunistov) proti Slovenskému štátu. Ignoruje však to že Kotlebovi, rovnako ako predtým Slotovi a Mečiarovi, pomohlo práve nekriticky obdivné skresľovanie histórie Slovenského štátu. Sám históriu skresľuje napríklad vetou „vojenská porážka Povstania po vojne posadila Beneša na koňa a umožnila mu obnoviť Československo nie s rovnoprávnym postavením Slovenska." Obnovenie ČSR totiž predovšetkým vrátilo Slovensku 20% územia, ktoré mu odňal hlavný iniciátor a spojenec Slovenského štátu Hitler. "Rovnoprávne postavenie" nebolo v r. 1938 možné hlavne kvôli Hitlerovi, a po r. 1948 kvôli komunizmu importovanému z ním obdivovanej Moskvy.

Kotleba za Boha proti liberalizmu?

Kotlebovu ĽSNS volili, a jeho propagandu šírili aj slušní katolíci, vrátane niektorých duchovných. Okrem slovensko-štátnej propagandy, ktorá pomohla k moci aj Mečiarovi a Slotovi, aj pomocou jeho náboženských vyhlásení.

Aj encyklika Pia XI. proti nacionálnemu socializmu však hovorí, že „veriacim v Boha nie je každý, kto rečnícky používa slovo Boh". Niektorí to len zneužívajú v úsilí o moc, pričom len „povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha...." Dôkazom kresťanskej dokonalosti nie sú ani zákazy "nemorálnych" kultúrnych predstavení. Zvlášť nie u politikov, ktorí ako Kotleba vzbudzujú nenávisť voči celým skupinám ľudí, a strán, ktorých členovia na uliciach bijú blížnych a hlásajú rasizmus. Na ochranu verejnej morálky cenzuroval kultúru aj Hitler aj komunisti. Nadávky sú aj v Shakespearovi.

Úspechu Kotlebu i zloženiu 3. vlády R. Fica prispeli aj "dobrí katolíci" ktorí ignorovali to, že morálny relativizmus kresťanov-komunistov a slovenskoštátnych nacionalistov nie je o nič lepší než liberálny. Čarnogurský však má pravdu, že volebné výsledky z 5.3.2016 ovplyvnili aj nedostatok kvalitnej diskusie a vedomostí o období Slovenského štátu. Preto pripomeniem niektoré základné fakty.

Pápeži a historické fakty

14. marca 1937 vydal pápež Pius XI. encykliku Mit brennender sorge, kde odmietol Hitlerov režim a ideológiu Nacionálneho socializmu, ktorý rasu, národ, štát, štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci „vytrháva z ich hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných hodnôt, a modloslužobnícky ich zbožňuje", čím „prevracia Bohom ustanovený poriadok". 19. marca 1937 vydal encykliku Divini redemptoris - proti ateistickému komunizmu, ktorý hlása falošnú ideu spásy a „mnohí podliehajú (jeho) zvodným, omamujúcim sľubom."

Pius XII. ako prvú encykliku napísal Summi Pontificatus (1939), kde označil totalitné režimy ako pôvodcov zla. Ján Pavol II. aktívne prispel k pádu komunistických režimov a Benedikt XVI. odsúdil nacizmus i komunizmus ako „štát zbojníkov".

2. 11. 1938 bola ako pokračovanie Mníchovskej dohody z 30.9.1938 podpísaná Viedenská arbitráž, ktorou Hitler odňal Slovensku 20% územia v prospech Maďarska.

Na tomto oklieštenom území vznikol 14. marca 1939 Slovenský štát. Vtedajší poslanec Slovenského Snemu P. Čarnogurský o tom v knihe „14. marec“ napísal: „Každý z nás vedel, že odhlasovaním slovenskej štátnej samostatnosti sa staneme len nástrojom Hitlera, nie vyjadrovateľmi vôle národa.“

23.8.1939 si zmluvou Molotov-Ribbentrop Stalin s Hitlerom rozdelili Európu. Po vojne a desaťročiach komunistickej diktatúry sa na Slovensku obdivovatelia Slovenského štátu a bývalí komunisti spojili pod vedením V. Mečiara aby si rozdelili národný majetok a sabotovali demokratizáciu.

Nenávisť proti kolektívnemu nepriateľovi

J. Tiso podpísal Ústavný zákon SR z 3.9.1940, ktorý ustanovuje: §1 Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky. §2 rieši výnimky. §3 Vysťahovaní strácajú občianstvo, ich majetok „prepadá v prospech štátu". §5 Na vykonanie … vydá potrebné predpisy vláda nariadením. §7 tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, vykonajú ho všetci členovia vlády. Aj v kázni sa vyjadril, že Slovensko má kresťanské právo zbaviť sa Židov ako škodcov národa.

Hlinkova garda, ktorej uniformy a znak inšpirovali aj Kotlebovcov neprenasledovala len Židov, ale šikanovala aj Čechov. Kolektívne, vrátane tých, ktorí roky pomáhali rozvoju Slovenska.

Po r. 1948 komunisti hromadne likvidovali rehoľníkov, kulakov a iných „nepriateľov socializmu“,

Seansami nenávisti, ako z Orwellovho románu „1984“, proti "nepriateľom Slovenska“ (= odporcovia Mečiara a Slotu) boli začiatkom 90-tych rokov mítingy Mečiarovho HZDS. Až na málo výnimiek ako biskup Baláž sa nikto neozval. Predchodcami Kotlebu boli aj Mečiarove babky demokratky a nacionalistickí chrapúni, čo v Bratislave útočili na prezidenta Havla, ktorého si pre úsilie o slobodu a ľudské práva i kultúrnosť vážil aj Ján Pavol II.

Vyvolávaním kolektívnej nevraživosti proti prisťahovalcom získavali voličov aj Smer R. Fica, SaS R. Sulíka a ĽSNS M. Kotlebu. V príkrom rozpore s tým, čo o postoji k vydedeným a biednym hovorí pápež František.

Najlepší Tiso verzus zradca Kiska a KDH

Kotlebovská propaganda šírená internetom opakovala to, čo hlásali po Novembri ´89 nacionalisti podporujúci Mečiara. Vrátane "zahraničných Slovákov" ako historici Vnuk a Ďurica, i niektorých duchovných ako J Košiar, ktorý v Trnavskej bazilike 1.3.2014 osočil arcibiskupa Bezáka, a v marci 2016 podporil M. Kotlebu. K vtedajším tvrdeniam, že KDH zradilo Slovensko, keď sa postavilo proti Mečiarovi, pridali obvinenie že Slovensko zrádza prezident Kiska svojim príklonom k EÚ a NATO. Najlepší náš prezident bol podľa nich Tiso na čele kresťanského Slovenského štátu.

Štátny sekretár kardinál D. Tardini to videl ináč: „Je to veľké nešťastie, že prezidentom Slovenska je kňaz. Každý chápe, že Svätá stolica nemôže zastaviť Hitlera. Ale kto pochopí, že nevie udržať na uzde kňaza?"

„Svätá stolica len nerada a s ťažkosťami pripustila, aby bol Tiso prezidentom. Pravda, to sa nám po vojne aj vypomstilo, keď sa stále spájalo, že ‚klérus a fašizmus‘ sú spojenci.“ (V. Jukl, Postoj 18.5.2013 - http://www.postoy.sk/jukl-kolakovic-nam-otvoril-oci )

Kresťanský štát a politik

Kresťanský štát je taký, ktorý sa v zákonoch i praxi drží kresťanských zásad, a Slovenský štát takým nebol, ako pripomenul V. Jukl v uvedenom rozhovore. Rovnako to platí pre politikov. Kotleba je rovnako "kresťanský" ako jeho predchodcovia Mečiar a Slota. Demarš Svätej stolice kritizujúci politiku Slovenska v oblasti ľudských práv odmietol predseda vlády Tuka slovami „Slovensko nie je katolícky štát." Ďalšie kritické demarše dostalo Slovensko za Mečiara.

Pápežom odsúdený nacizmus „bol taký novopohanský rasizmus, … a s týmto nacistickým Nemeckom mal Slovenský štát dohodu o spolupráci a dokonca bol daný priestor pre šírenie tejto ideológie."... „jedna zložka toho systému bol aj postoj k židovskej otázke. Čiže svoj ideový základ má v tomto protikresťanskom systéme. Keby bola tá encyklika (Mit brennender Sorge) na Slovensku dostatočne známa a rešpektovaná, tak by k tomu nemohlo prísť. (V. Jukl) Kotleba sa dostal do parlamentu aj preto, že slovenskí nacionalisti túto encykliku nerešpektujú podnes, a ďalší nerešpektujú vyjadrenia pápežov o komunizme.

Hrubé čiary = hrubé mravy

Ponovembrová generácia nenaplnila svoju prvoradú politickú úlohu, ktorou bolo „vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku" (Benedikt XVI., encyklika Deus Caritas Est) Hrubé čiary priniesli hrubé mravy, ako povedal arcibiskup C. Vasiľ 5.7.2013 v Terchovej.

Obdivovatelia Slovenského štátu pomohli po r. 1989 komunistom ostať pri moci a korytách. Tí „ovládli ekonomickou sféru a rozkradli, co se dalo." pričom chyběl právní rámec překotné ekonomické transformace. To podlomilo právní vědomí celé společnosti." (biskup V. Malý, 2010) Mečiarovi "zakladatelia slovenskej štátnosti" zabrzdili demokratizáciu a dali základy skorumpovanému komunistickému kapitalizmu v štáte bez spravodlivosti a vymožiteľnosti práva. V tomto prostredí a na týchto základoch sa odohrávali ďalšie kauzy, tunelovania a nespravodlivosti nasledujúcich vlád, ktoré doviedli Slovensko do toho stavu, ktorý Kotleba či Kollár kritizuje.

Po voľbách v r. 2006 povedal J. Čarnogurský, že Prípadné trestné stíhanie Mečiara by otravovalo politickú atmosféru na Slovensku.“ Hrubá čiara za Mečiarom však ešte viac otrávila nie len politickú atmosféru, ale aj štátne institúcie, ekonomické vzťahy a verejnú morálku.

Zloženie novej vlády R. Fica fakticky znamená aj ďalšiu hrubú čiaru za všetkými neprávosťami jeho doterajšej vlády. Máme sa na čo tešiť. Prezidentom "odstrčený" Kotleba s možnosťami a imunitou poslanca NRSR, a bez akejkoľvek zodpovednosti určite využije dôsledky takejto politiky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo