Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. november 2022

Fukuyama na steroidoch alebo Čo sa deje vo svete?

Putinov nezdar na Ukrajine, protesty proti ajatolláhom a nepokoje v Číne... Nastáva Fukyamov "koniec dejín"?
Fukuyama na steroidoch alebo Čo sa deje vo svete?

Francis Fukuyama (1952), americký historik a politológ japonského pôvodu, napísal knihu „Koniec dejín a posledný človek“. Dielo vzniklo v roku 1992, teda počas eufórie konca studenej vojny. Autor prichádza s tézou, že západná demokracia sa ukazuje ako najlepší model riadenia ľudskej spoločnosti. Je najprirodzenejšia ľudským záujmom a túžbe človeka po uznaní. V spojení s vedecko-technologickým pokrokom tak postupne nastane „koniec dejín“, kde si demokraciu postupne osvojí celý svet.  
Postupne však Fukuyamove závery čelili kritike pozorovateľov, keďže svetový vývoj namiesto optimistického  „konca dejín“ priniesol vážne krízy (teroristické útoky na Dvojičky, Vojny v Iraku a Afganistane, Hospodárska recesia z roku 2008, Anexia Krymu v roku 2014 atď). Zdalo sa, že budúcnosti sveta viac zodpovedal koncept amerického profesora Samuela Huntingtona (1927-2008), ktorý napísal knihu „Zrážka civilizácií“. V nej uvádza, že svet bude vždy čeliť cyklickému stretu civilizačných blokov (západný, ortodoxný, moslimský, čínsky atď).
Dnes síce autoritatívne štáty napínajú svaly navonok (ruská agresia na Ukrajine, čínske vyhrážky Taiwanu, iránske a severokórejské jadrové manévre) no udalosti posledných mesiacov a týždňov tiež zrkadlia  relatívnu krehkosť a ťarbavosť diktatúr v ich vnútri... Mal teda Fukuyama napokon pravdu a dočkáme sa naozaj „konca dejín“? 

 „Sú dekády keď sa nič nedeje a sú týždne, keď sa dejú dekády“
V. I. Lenin, 1917

Keď zlyháva imaginácia
Strojca ruského boľševického prevratu tak pomenoval masívny prerod od cárizmu ku komunizmu v roku 1917. Trefne priblížil dynamickú povahu spoločenských a politických zmien. Prvá svetová vojna a jej následky spustili reťazec procesov, ktoré zmenili starý svet na nepoznanie (podľa niektorých historikov sa vtedy definitívne skončilo 19. storočie). Na počiatku si rozsah hrôz vojny uvedomoval málokto („zlyhala naša imaginácia o tom, aký zničujúci bude tento konflikt“, napísala kanadská historička a profesorka histórie na Oxforde Margareth McMillan v roku 2013). 
Rozhodnutie V. Putina vtrhnúť na Ukrajinu v takom rozsahu, a takým brutálnym spôsobom  naštartovalo sériu nepredvídateľných dejov a rozhodnutí, ktoré neočakával. Či už ide o chátrajúcu ruskú ekonomiku, nabúranie „sociálneho kontraktu“ s obyvateľstvom, alebo oslabenie krajiny na medzinárodnej scéne. „Systém“ to  určite oslabí a možno aj ukončí, otázka je v akom rozsahu a v akom časovom horizonte.
Podobne, teokratický režim v Teheráne (nominálne demokracia) sa nastolil, keď spojené opozičné sily zvrhli v rokoch 1978-1979 diktatúru šáha Reza Pahláviho. Krajina prešla radikálnou islamizáciou. Tá priniesla oveľa tvrdšie porušovanie individuálnych slobôd (ktoré viackrát vyústili v tvrdé potlačenie akéhokoľvek odporu v rokoch 2009, 2017 a 2019). Dnešné protesty spustilo zabitie 22-ročnej Mahsy Amini. Mravná polícia ju zavraždila, keď údajne nedostála prísnym pravidlám nosenia hidžábu. Počas dvoch mesiacov sa nepokoje rozšírili. Ku dnešnému dňu sa odhaduje približne 326 obetí, odhodlanie „davu“ to však neoslabilo. Ako uvádza Ali Ansari, profesor zo St. Andrews University, súčasný režim je v ohrození, lebo čelí protestnému hnutiu, ktorému nerozumie a vyzerá že ho nevie kontrolovať (napriek brutálnym zásahom represívnych zložiek). Skrátka, zlyháva v imaginácii...
Naostatok, po bezprecedentnej „korunovácií“ za generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny po tretí krát, musí Si-Ťin-Pching zvažovať, ako naloží so šíriacimi sa protestmi proti prísnym lockdownom naprieč krajinou. Brutálne vymáhanie izolácie obyvateľstva spôsobilo vo vzdialenej provincii Sin-Ťiang smrť desiatich ľudí uhorením. Zdravotná služba ich nevedea zachrániť kvôli prísnym pravidlám. Odvtedy sa nepokoje rozšírili do najväčších miest, Pekingu i Šanghaja, ľudia nosia transparenty s nápisom „sloboda“. Čínske akciové indexy klesajú, čo zhoršuje už beztak slabnúci ekonomický výkon „Ríše Stredu“. Ideologický doktrinár Si-Ťin- Pching je posadnutý kontrolou obyvateľstva, poopieraním práv jednotlivcov a razením totalitnej propagandy. Z ideologických dôvodov odmietol západné mRNA vakcíny, čo nepochybne predĺžilo pandémiu a zvýšilo počty obetí. Si-Ťin-Pching tak nedocenil (ako Mao pred ním) následky svojho sociálneho inžinierstva „zosekať“ počty nakazených vírusom na nulu za každú cenu. 

 „Ako si skrachoval? Dvojakým spôsobom. Najprv postupne a potom okamžite.“
E. Hemingway:  Slnko aj vychádza (1926)

Thýmos človeka - Čas oprášiť Fukuyamu?  

Všetky tri krajiny majú veľa spoločného.  Vyspelé národy, so slávnou kultúrou, vzdelanosťou a tradíciami. Riadia ich však elity s diktátorskými sklonmi. V dôsledku arogancie, pochabosti, nedostatku bŕzd a protiváh a ideologickej zaslepenosti svoje krajiny uvrhli do sociálnej a politickej krízy. Zmena režimov je dnes otázna (zrejme by to vyžadovalo, aby protestujúcich podporili ozbrojené zložky, čo je v súčasnosti skôr nepravdepodobné).V očiach časti obyvateľstva však už stratili legitimitu, dôležitú zložku výkonu každej politiky. V knihe „Koniec dejín“ sa uvádza ako zdroj dejinného vývoja aj thýmos (vedomie vlastnej hodnoty človeka, a vyžadovanie uznania). Práve „thýmos“, teda požiadavka na dôstojné zaobchádzanie je jedným z faktorov, ktoré v Iráne a v Číne (na Ukrajine) stavia ľudí proti režimu.
Nie je vylúčené, že postupné silnejúca (aktívna či pasívna) nespokojnosť obyvateľstva, môže jedného dňa vyústiť do vývoja, ktorý pošle silovikov, ajatolláhov aj červených mandarínov na smetisko dejín. Taký „blesk z neba“ spravidla nastáva náhle, nečakane a má veľmi rýchly priebeh. Vzorec dynamiky vývoja tejto zmeny geniálne opísal Ernest Hemingway v horeuvedenej citácií románu Slnko aj vychádza, kde zánik prebieha najprv postupne, a potom okamžite...
Svet v roku 2022 je tak trochu paradoxný. Akoby prebiehali dva protichodné scenáre (Fukuaymov a Huntingtonov) súbežne. Na počiatku invázie viacerí pozorovatelia predpovedali oslabenie západných demokracií, hospodárske krízy a sociálne nepokoje. Naopak autoritatívne režimy sa zdali na vzostupe. Po pár mesiacoch, čelia autokracie nebývalým neúspechom doma i v zahraničí (demokracie sú stále v kríze, to je pre ne charakteristické).
Nastal teda Fukuaymov „koniec dejín“? Asi (ešte) nie...Ale môže to byť začiatok ich konca. Optimistický vývoj vo svete by sa v porovnaní s pádp, železnej opony sa javil len ako slabé zahrievacie kolečko. Tentokrát by to bolo masívne. Taký Fukuyama na steoridoch...
 

Inzercia

historik a publicista (USA, UK, geopolitika, medzinárodné vzťahy, história 20. storočia)

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.