Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. marec 2016

Deň sociálnej práce

"Neštudovala som preto, aby som mala titul. Študovala som preto, aby som dokázala DOBRO konať DOBRE. A som vďačná za tú možnosť, za ľudí, za ich príbehy v krízovom centre a inde. V podstate je to výsada pomáhať tým najbiednejším a sprevádzať ich kúskom ich života ...spravidla tým najťažším," napísala mi krásne vyznanie Zuzka Kasan.
Deň sociálnej práce

Svetový deň sociálnej práce. Takto sa nazýva dnešný deň. Odborníci z tejto oblasti sa stretávajú v Geneve, v New Yorku a v iných mestách vo svete. Oslavovať by sme mali aj my. Prečo tomu tak nie je? Prečo nevidíme drobnú, mravenčiu prácu sociálnych pracovníkov?

Asi preto, lebo mediálny obraz škôl a študentov sociálnej práce je taký aký je. Kto za to môže? Aký je rozdiel medzi mediálnym obrazom a skutočnosťou? Neviem odpovedať na všetky otázky. No niekoľko slov sa mi patrí povedať, napísať. Možno aj preto, že už pár rokov učím na VŠZaSP sv. Alžbety aj študentov soc. práce predmet, ktorý majú v prvom ročníku a to "novodobé dejiny". Mal som možnosť zúčastniť sa bakalárskych skúšok, stretnúť sa s ľuďmi z poza katedry v praxi - počas aktuálnej pomoci druhým.

"Konečne študujem niečo, čo je pre život," povedala mi študentka sociálnej práce. A pokračovala v rozhovore ďalej. Za sebou mala už inú vysokú školu, no sociálnu prácu študuje preto, lebo chce lepšie porozumieť a pomôcť svojmu chorému dieťaťu a iným deťom vo svojom okolí. Študent - podnikateľ v rámci bakalárskej práce priniesol nový program, ktorý pomôže soc. pracovníkom vo väzení v ich činnosti. Iný počas obhajoby bakalárskej práce hovoril o svojej pracovnej skúsenosti so znevýhodnenými občanmi, ktorých zamestnáva a soc. prácu začal študovať, aby im lepšie porozumel. A mohol by som pokračovať ďalej.

Iste, tak ako všade, nájdu sa aj študenti, ktorým sa nechce, skúšku si musia zopakovať, no nie je to väčšie percento, ako na iných školách, v iných odboroch.

Apropo, niekedy sa zamýšľam, ako je to so študentmi (a absolventmi) na iných školách. Koľko je napr. právnikov, ktorí ctia zákon v duchu slov: zbadať skrivodlivosť skôr ako iný a snažiť sa nepráve na pravú cestu priviesť. Posúďte sami. Nechcem sa dotknúť právnickej cti, to nie, no ruku na srdce, nemáte pocit, že Vás skôr oklame právnik, ako sociálny pracovník? Aj dnes, pri pohľade na predsedu strany SIEŤ, sa mi ten pocit hlboko natíska.

Aký sú však študenti sociálnej práce? Niekedy ma prekvapia, ako sú pripravení na skúšku. Pozitívne. Dám im naštudovať v rámci jednej z tém dve tajné akcie ŠtB a oni mi povedia: "Pozrel som si päť!" A naozaj vedia, čo sa v rámci daných akcii stalo. Rád vzbudím záujem o témy a som rád, keď sa o to zaujímajú aj s priateľmi, známymi. „Až teraz chápem, čo sme my a moji rodičia prežívali,“ povie študent. "Tie historické veci pozeráva manžel, a teraz bol prekvapený, že som to s ním pozerala aj ja," zaznejú slová študentky. A tak je učenie soc. práce aj o utužovaní "rodinných vzťahov" :)

Študenti v rámci iných predmetov absolvujú psychologický výcvik, spoznávajú svoje limity a možnosti. Navštívia rôzne zariadenia poskytujúce pomoc slabším, utrápeným. A povedia si: „Stačí sekunda ...a aj ja sa môžem ocitnúť v podobnej situácii.“ Obdivuhodná je aj práca učiteľov. Zažil som mnohých pedagógov, ako pomáhali ľuďom odkázaným na pomoc druhých. Nezabudnem, ako si kolegyňa Jarka vyzula vlastné ponožky, aby ich obula bosej pani zo Sýrie. Nebolo to jedno malé gesto. Veď som ju vídal aj inokedy v ošetrovni pri pomoci ľuďom bez domova na našej škole. Prísna voči študentom, láskavá voči najbiednejším. Nezabudnuteľné sú pre mňa i slová prof. Vladimíra Krčméryho: "Učili ma, aby som urobil každý deň jeden dobrý skutok" a tým jeho dobrým skutkom bolo, že ma doviezol až domov. Vôbec si "nevšimol", že počas celého dňa, keď sme slúžili na maďarských hraniciach ľuďom na úteku, urobil stovky dobrých skutkov. Vlastne, bez našej školy by im nemal kto pomôcť. Až po nás sa začali pridávať ďalší z Maďarska, či Červený kríž zo Slovenska. Nehovoriac o 141 projektoch po celom svete. Štúdium na našej škole nie je len o štúdiu ale aj o možnosti vycestovať do sveta, pomáhať iným, či pomáhať pasívne ako študent, veď z príspevkov študentov sú tieto projekty financované.

Inzercia

Čo ma najviac, prekvapilo, potešilo a dojalo na našej škole? Nedávno som skúšal študentov v Partizánskom. Po skúške sa ich niekedy spýtam, či sa venujú, alebo sa chcú venovať sociálnej práci. Jeden zo študentov mi hovoril o svojej skúsenosti, ktorá bola silnejšia ako tá, o ktorej som im hovoril ja (vravel som im o abbé Pierrovi, ktorý pozýval odkázaných na službu do služby ešte biednejším slovami: "Poď, spolu urobíme niečo dobré!"). Udatný muž, študent sociálnej práce, pracovník v tejto oblasti v rámci práce so seniormi povedal: "Viete koľko ľudí si žiadalo, aby som ich držal za ruku, keď zomierali? Koľkých som takto odprevadil na večnosť!" ...

Hľa, sociálna práca je poslaním pre tých, ktorí vedia, čo je v živote dôležité. Deň sociálnej práce je predovšetkým ich dňom, no rovnako študentov a pedagógov, ktorí kráčajú k človeku, aby mu pomohli objaviť ľudskú dôstojnosť. Zaslúžia si naše uznanie.

František Neupauer, historik a učiteľ

PS: Kamarátka Zuzka mi napísala svoje osobné vyznanie: „Ako sociálna pracovníčka silno prežívam potrebu tohto tak málo doceneného odboru. Neštudovala som preto, aby som mala titul. Študovala som preto, aby som dokázala DOBRO konať DOBRE. A som vďačná za tú možnosť, za ľudí, za ich príbehy v krízovom centre a inde. V podstate je to výsada pomáhať tým najbiednejším a sprevádzať ich kúskom ich života ...spravidla tým najťažším.“

Fotografia: Žiačky ZŠ Daniela Fischera z Kežmarku s Dp. Mariánom Kuffom, ktorého navštívili v Žakovciach v rámci eventu "Slnečnica Antona Srholca".

AKTUALIZÁCIA 17.3.2016 - Spojil som sa so študentom, ktorého v texte spomínam. Spýtal som sa, či môžem zverejniť jeho meno. Adrián Zvala mi napísal: "Aj ja ďakujem, že stojím za pozornosť (...).  Áno môžete kľudne zverejniť celé moje meno s priezviskom, moje maličké ego sa poteší.:-). Pre mňa sú príkladom ľudia ako Vy a mnohí profesori na našej škole. Vybral som si výbornú školu. Ten rozhľad a tie vedomosti. Mení ma to a ťahá dopredu. Ďakujem. Želám krásny deň." Iste, tieto slová sa môžu zdať ako propagáci školy. Aj mne to tak zaváňa :) a chcel som ich cez "autocenzúru", že sa to nepatrí, vyškrtnúť. Ponechám ich, lebo aj v týchto slovách sa odráža veľkosť ich pisateľa. Jeho osobné svedectvo, v ktorom sa vyjadril k tomu, čo som napísal v texte nechávam na koniec: "Boli to silné chvíle, ale mali neoceniteľnú hodnotu pre tých, ktorí odchádzali a aj pre mňa, aby som veľa pochopil. Ale isto nie som jediný. Myslím, že rozdiel je len v tom kto si z toho čo zoberie ...čo to komu dá do života. Žiaľ videl som aj veľmi zlé zaobchádzanie a to ma trápi doteraz."

Odporúčame

Blog
Ukradnú nám (slovenskú) republiku?

Ukradnú nám (slovenskú) republiku?

Písať v predvečer vzniku Slovenskej republiky (1939-45) článok s takýmto názvom neveští nič dobré. Skutočnosť je iná. Nie je mojim cieľom zamýšľať sa nad 14. marcom 1939, ale nad 13. marcom. A to hneď v dvoch súvislostiach: historickej (13. marec 2016) a aktuálnej (13. marec 1977).