Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. marec 2016

Ukradnú nám (slovenskú) republiku?

Písať v predvečer vzniku Slovenskej republiky (1939-45) článok s takýmto názvom neveští nič dobré. Skutočnosť je iná. Nie je mojim cieľom zamýšľať sa nad 14. marcom 1939, ale nad 13. marcom. A to hneď v dvoch súvislostiach: historickej (13. marec 2016) a aktuálnej (13. marec 1977).
Ukradnú nám (slovenskú) republiku?

Rok 1977 si už mladšia generácia nepamätá. Nemá prečo. Učitelia sa nezaoberajú občianskym disentom v Československu a ani slovenským kresťanským disentom, ktorý si pripomíname 25. marca (1988 – Sviečková manifestácia a pamätný deň SR) v dôsledku nízkej časovej dotácie. A čo učebnice dejepisu? Dejepis pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl sa tejto téme venuje na siedmych stranách (Letz, Róbert - Tonková, Mária - Bocková, Anna; Bratislava : SPN, 2015, s. 263-270), v iných ešte menej. 

Charta 77 však pre mňa bola, je a bude silným dokumentom občianskej angažovanosti. Dokázala zjednotiť liberálov i konzervatívcov, bývalých komunistov i tých, ktorí na vlastnej koži okúsili temnou žalárov. Zjednotili sa, aby povedali, že krajina, v ktorej žijú niečo navonok deklaruje, no prax je úplne iná. Zákony sú platné len na papieri.

Čo ich k tomu viedlo? Pocit spoluzodpovednosti, viera v ideály. A to všetko vychádzalo zo zázemia solidarity a priateľstva. Tieto prívlastky, ktoré ste si prečítali nie sú mnou opísané. Sú v texte Charty 77. Havel, Hájek, Patočka ich takto uviedli. Nie je to fascinujúca nádhera, zažívať v mysli i v srdci niečo, čo napĺňa človeka: spoluzodpovednosť, viera v ideály, vzájomná solidarita a priateľstvo?! Je. No uvedomme si. Text Charty 77 vznikol v čase tvrdého totalitného režimu. Filozofa profesora Patočku (dokumentárny film o Patočkovi TU pozrite si napr. od 20 min.), ktorý hovorieval: „Premýšľajúci ľudia by sa mali stretávať“ komunisti zavraždili. Dňa 13. marca 1977 zomrel v dôsledku výsluchov na ŠtB. Jeho pohreb bol manifestáciou vďačnosti a úcty voči človeku s odvahou. A odvahu mali ďalší.

Prišiel Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a Václav Benda začal uvažovať nad vybudovaním „paralelných polis“.

Na jednej strane cez VONS informovať zahraničie o tom, čo sa deje (keď je niekto vypočúvaný, šikanovaný režimom), na strane druhej budovať malé bunky spoločenstiev ľudí, ktorí popri mocenských štruktúrach vybudujú niečo (na spôsob spoločenstiev záhradkárov), čo by sme dnes mohli nazvať tieňovou "vládou" morálnych ľudí. Benda veril, v čase normalizácie (!), že tie paralelné štruktúry raz prerastú existujúce mocenské, totalitné a nastane sloboda.

On tomu veril. Oni tomu verili.

Inzercia

13. marec 2016 nás pozýva k podobnej viere. Hľadať cestu k sebe, spojiť sa v duchu spoluzodpovednosti voči tým, ktorí nám kradnú republiku, charakter štátu. Štátu, ktorý má slúžiť občanom! Nech si myslia, že ho majú. Nech. No my by sme mohli v duchu priateľov z Charty 77 skúsiť budovať „paralelný svet“. Svet, ktorý bude mať svojho zástupcu v každej obci, v každej inštitúcii. Nie preto, aby udával. Ale aby udával tón demokracii, slobode, ideálom, pravde! Tento svet ideálov sa nemôže stratiť. Nemôžeme žiť v klamstve, lebo to nás vovedie ešte do väčšieho klamstva a zmätku. Musíme zapáliť svetlo. Trinásty marec dvetisícšestnásť je štartovacím mostíkom pre zjednotenie sa. Vytvorenie paralelnych polis, prípravnou pôdou na Chartu 2017, ktorá jasne povie, čo vidíme a chceme zmeniť v jejto krajine.

V úvode som napísal, že je potrebné zamyslieť sa nad 13. marcom v dvoch súvislostiach: historickej (13. marec 2016) a aktuálnej (13. marec 1977). A aj keď by sa to zdalo, že tie dátumy by mali byť priradené opačne, nepomýlil som sa. Historická udalosť sa môže začať dnes. Záleží len na nás.

Iste, ešte stále je čas, aby zvolení poslanci naprieč politickými stranami (teda aj v SMERe a SNS a pod.) vrátili túto republiku občanom. Ešte sa môžu rozhodnúť podľa svedomia, nebyť hanbou, klamstvom, intigou. Ak to oni sa vidia vo svetle reflektorov a svetlo pravdy vidieť nechcú, je potrebné, aby sme to urobili my. Učitelia, zdravotníci, ľudia so srdcom a s rozumom. S pocitom spoluzodpovednosti i v duchu odkazu prof. Patočku: „Premýšľajúci ľudia by sa mali stretávať.“

František Neupauer

Fotografia: http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/filosof-pozitivni-jan-patocka-1907-1977/ a http://www.nouvelle-europe.eu/jan-patocka-un-philosophe-de-l-autre-c-te-du-rideau-de-fer

Odporúčame

Blog
Mladí vedia, koho si vyvoliť

Mladí vedia, koho si vyvoliť

Pred pár dňami mi mladý 25 ročný študent (ktorého som učil ešte ako žiaka na ZŠ) napísal: "Ahoj, vďaka za tvoje statusy... Sú super :). Dnes ma oslovil status: "Poď za mnou!", ale niekedy mám pocit, že najtažšie je nájsť svoju životnú cestu." Základné cesty životného povolania sú dve: zasvätený život a život v rodine. "Človek do tridsiatky by sa mal rozhodnúť, vybrať si jednu z nich!" povedal svojho času páter JUDr. František Paňák SJ (1908 - 1997) a rozhodol sa. Ako sa rozhodovala generácia rovesníkov a žiakov pátra Paňáka a ako je tomu dnes? Čo pomáha mladým pri rozhodovaní?