Milí najbližší, priatelia a kolegovia našej Katky!

Piatok, 16. september. Niekoľko minút pred 9 hodinou ...a my sme sa v práci (v Ústave pamäti národa) modlili desiatok ruženca. Ten desiatok ruženca, ktorí sme sa tak často modlievali s Katkou. Miesto rannej kávy modlitba. Modlitba mala v tom čase 16.9. svoju urgentnú prosbu. Prosbu o zázračné uzdravenie tej, ktorá žila ducha modlitby. Tej, ktorá sa nedávno zúčastnila duchovných cvičení v Nitre a po ich skončení... po mozgovej príhode ostala v nemocnici.  Ešte pár hodín predtým hovorila sestre Kataríne o vďačnosti za všetko, čo prežila a že je šťastná.

Modlili sme sa a prosili o zázrak. Modlili sme sa už niekoľko dní v duchu slov: "Proste a dostanete!" Doma, v práci, v Šaštíne. Keď sme sa v to piatkové ráno domodlili, tak sme sa v správe od Katkinej dcéry dozvedeli, že nás už Katka predišla do večnosti.

Pamätám si na situáciu, keď som sa ako študent modlil a prosil o zázračné uzdravenie mamky môjho kamaráta. A ona zomrela. Hneval som sa na Stvoriteľa sveta, že ma nevypočul. A potom  som na pohrebe vnímal slová kňaza, ako sa - táto mama dvoch synov - pripravovala na stretnutie s Pánom. Jej túžba po nebi bola väčšia ako po živote tu a teraz. 

Hovorí sa:" Zabudol som na to ako na smrť!" Na smrť, však, nemôžeme nikdy zabudnúť. Na smrť musíme byť vždy pripravení.  Je to ten nejdôležitejší okamih v živote…

Katka bola pripravená. Katka bola na duchovných cvičeniach. Katka urobila viacero krokov zmierenia tam, kde by to nikto nečakal. Katka bola pripravená.

Vždy po spoločnej modlitbe desiatku svätého ruženca sa Katka modlila modlitbu: "Nech sa vždy a všade stane Tvoja presvätá vôľa, Pane..." Človek sa musí báť takto modliť. Človek, ktorý sa drží viac starostí o seba, rodinu, zdravie, túžby dneška, ako túžob po nebi. Ten raj, to stretnutie s Bohom nemáme pred sebou, nemáme ho v sebe. Máme ho niekde úplne ďaleko.. a je tak blízko: "Vždy a všade nech sa plní Tvoja svätá vôľa, Pane..."

Jej sestra mi nedávno napísala: “Pán si ju povolal najlepšie pripravenú a to je pre mňa podstatné. Na deti treba myslieť, budú potrebovať našu podporu a modlitby, ale zvládneme to. Kačena sa modlila ”do zásoby” . Pripravila cestu aj im."

Katka mala úsmev na tvári, keď žila svoje zápasy. Do každého z nich sa púšťala s odhodlaním nevzdávať sa.  Katka bola človekom putujúcim. Bola „pelegrino“. Dlhé putovanie bolo to, čo milovala. A teraz je na konci cesty... Je v cieli a tam na nás čaká. A zároveň je na začiatku inej cesty. Cesty, ktorou nás bude sprevádzať, ak chceme, z neba. O kom by sme mohli povedať, že je svätý/svätá, ak nie o Katke?! Každý z nás je o tom bytostne presvedčení.

Na konci desiatku ruženca sa s priateľmi modlíme: "Svätí naši priatelia v nebi, orodujte za nás!"

Katka, vďaka za Tvoje priateľstvo... Vypros nám aspoň štipku dôvery, ktorou si žila tu na zemi. Vypros nám otvorené srdce i myseľ. Nech máme odvahu sa modliť s Tebou: "Staň sa Pane, Tvoja presvätá vôľa." A nech sa nebojíme tú Jeho vôľu prijať i vtedy, keď naša myseľ a túžba sa uberá iným smerom.  

František Neupauer