Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. marec 2016

Otvorený list elitám slovenského národa

K týmto parlamentným voľbám sa už vyjadril hádam každý a popísalo sa toho skutočne veľa. Dôvodov, pre ktoré sme sa dočkali takýchto výsledkov, je určite viac. O jednej príčine, ktorá podľa mňa zohrala dôležitú úlohu, som sa nedočítal nikde, preto mi dovoľte povedať k tejto téme ešte pár slov.

To, že sa v parlamente objavila strana, ktorá viac alebo menej otvoreným spôsobom sympatizuje s režimom, ktorý ma na svedomí smrť miliónov nevinných ľudských životov, je pre Slovensko naozaj zlá správa. Asi za to naozaj môže aj úbohá úroveň nášho školstva. Rovnako bude pravda, že je to prejavom frustrácie a sklamania ľudí v štandardnej politike. Nezanedbateľným bude aj fakt, že ako už raz pri voľbe banskobystrického župana aj teraz, politickí agitátori podcenili prítomnosť jedného protestného elementu. Určite k tomu dopomohla aj predvolebná kampaň zameraná na šírenie strachu  a nenávisti. Je tu ale ešte niečo, za čo nesieme zodpovednosť my všetci.

Sotva sa môžeme s kľudným svedomím rozhorčovať nad tým, aký je Slovač sprostý a xenofóbny národ, keď im budeme v hlavných správach donekonečna ukazovať iba rómsky primitivizmus. Na akú stranu sa má ten Jozef Mak pripojiť, keď sa v diskusiách o utečencoch, namiesto serióznej diskusie a konkrétnych riešení, dočká iba nikdy nekončiaceho hašterenia dvoch navzájom opačných nezmyselných extrémov. A to nie je zďaleka iba prípad Rómov a utečencov. Týka sa to každej verejnej diskusie, vrátane gréckej krízy, korupcie, registrovaných partnerstiev, vyrúbu lesov atď. Ak prevládajúcim trendom v mediálnom priestore bude iba pokrik skratkovitých hesiel, ťažko budeme môcť očakávať, že ľudia budú uvažovať komplexne.

Určite je veľká zodpovednosť na strane médií, teda konkrétnych novinárov, redaktorov, dramaturgov, programových šéfov. Na túto tému sa už popísalo a povedalo dosť a ešte veľa by sa malo popísať a povedať. Pre mňa je veľmi zaujímavá otázka osobnej zodpovednosti mediálneho prijímateľa. Do akej miery je bežný mediálny konzument zodpovedný sám za to, čo prijíma a do akej miery je obeťou premyslenej mediálnej manipulácie?

Ďalšími zodpovednými sú samozrejme politici. Ak jedinou našou úlohou bude sprostý volič počúvajúci na jednoduché heslá, potom sa nemôžeme čudovať, keď sa to raz obráti proti nám. A to neplatí iba pre "mediálnych mágov" zo SMER-u. "Kto seje vietor, bude žať búrku" (Oz 8,7), biblické príslovie sa v tomto prípade vyplnilo až nepríjemne dôsledne. Myslím, že súčasný volebný úspech neonacistov je vážnym varovaním pred ďalším cieleným ohlupovaním voliča.

Poviem teraz niečo, čo bude politicky veľmi nekorektné, ale bez čoho nebudeme schopní presne pochopiť, čo sa nám tu pred očami deje. V našej Európskej kultúre žijeme v presvedčení rovnosti všetkých ľudí. Rovnosť pred zákonom, rovnaká možnosť podieľať sa na spravovaní tejto krajiny formou zastupiteľskej demokracie a vďaka Bohu za to. Vieme dobre, že takáto spoločenská úroveň vo svete vôbec nie je samozrejmosťou. Pravdou ale je, že nie všetci sme rovnakí. Nie každý disponuje rovnakými schopnosťami, nie každý žije v rovnakých ideálnych podmienkach. Nie každý je schopný urobiť si maturitu, nie to ešte skončiť vysokú školu. Nie každý disponuje schopnosťami obsiahnuť svojim rozumom zložité súvislosti, ktoré v sebe zahŕňa správa štátu, nehovoriac už o zahranično-politických súvislostiach. (Často mám pocit, že týmito schopnosťami nedisponujú ani ľudia, ktorí za to nesú priamu zodpovednosť, ale to je téma na inú diskusiu.) Jednoducho existujú ľudia šikovnejší a ľudia jednoduchší. Rovnocenní, ale nie rovnako disponovaní.

Tí šikovnejší môžu zatvárať oči pred tými jednoduchšími, môžu nimi opovrhovať, prípadne im nadávať, nič z toho ale v demokratickej spoločnosti nebude mať dobrý koniec. A nielen v demokratickej, ale v žiadnej forme spoločnosti to dlhodobo fungovať nemôže.

Súhlasím s názorom, že pre voľbu fašistov neexistuje žiadne ospravedlnenie, no zodpovednosť za tento stav má v konečnom dôsledku každý z nás a predovšetkým tí, ktorí sa radia k elite národa. Novinári, vedci, umelci, právnici, kňazi, ekonómovia, lekári, intelektuáli, osobnosti. Napriek tomu, že žijeme v silne individualizovanej spoločnosti, nikto nie je ostrovom samým pre seba. A nech to znie akokoľvek idealisticky, v rámci nášho štátu sme všetci spoločne zodpovední za to, kam sa náš štát bude uberať, ale každý podielom sebe vlastným. Tí šikovnejší, ktorí dosiahli viac vzdelania a lepšie pozície, nesú aj omnoho väčšiu zodpovednosť za celú spoločnosť a nielen za operatívu, ale aj za vedenie tých jednoduchších. Určite existujú ľudia, ktorí sú zlí do špiku kosti. No tých je málo. Ak im ale prenecháme starostlivosť o jednoduchších, potom to môže skončiť katastrofou.

"Nehaňte ľud môj..." Myslíte si, že Štúrovci dávali veľký dôraz na osvetu preto, lebo trpeli nejakou ilúziou o ideálnom slovenskom národe? Zbytočne budeme nadávať na ľudí, ktorí nedokážu narátať do 10, keď tí, ktorí ovládajú diferenciálny počet, budú tými prvými iba pohŕdať, namiesto toho, aby im trpezlivo, hoc aj donekonečna, vysvetľovali malú násobilku.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Z BLOGU: Priatelia, nebojte sa, my nie sme zločinci

Z BLOGU: Priatelia, nebojte sa, my nie sme zločinci

Ja rozumiem, že výraz smrť nevyvoláva pozitívne konotácie a výraz kultúra smrti znie naozaj tvrdo. Ale toto slovné spojenie naozaj nevymysleli slovenskí cirkevní hierarchovia. Tento výraz je starý zhruba 3 desaťročia a jeho autorom je Ján Pavol II. Charizmatický pápež tým uviedol do praxe dichotómiu...