KDH vyhodili aj míny položené za Čarnogurského

Dobrým výsledkom volieb je, že Smeru R. Fica oproti r. 2012 klesli preferencie o takmer tretinu. Zle je, že z parlamentu po 26 rokoch vypadlo KDH, a nahradili ho nacionalistická SNS a ĽS Naše Slovensko, a Rodina demagogického milionára Kollára. Toto víťazstvo emócií a nacionalizmu nad zdravým rozumom, demokraciou i kresťanskými hodnotami spôsobili aj chyby kresťanov a míny, ktoré do ponovembrovej politiky položil J. Čarnogurský.

Dva týždne pred voľbami som napísal, že prieskumom zistené „predbehnutie“ SNS pred KDH, je zlou správou. ( https://www.postoj.sk/10996/sns-predbehla-kdh-zla-sprave-pre-slovensko ) Volebné výsledky ukázali že situácia je ešte horšia ako som varoval. Nacionalistická SNS a ĽS Naše Slovensko, spolu získali viac než trojnásobok hlasov Kresťanských demokratov. Zlé je to aj preto, že toto víťazstvo emócií a nacionalizmu nad zdravým rozumom, demokraciou i kresťanskými hodnotami výrazne sťaží vytvorenie stabilnej a vnútorne konzistentnej demokratickej pravicovej vlády.

Úder politickej korektnosti?

J. Čarnogurský v komentári k voľbám ocenil že „voľby na Slovensku zasadili úder putám politickej korektnosti. Doteraz sa nesmelo povedať v médiách čokoľvek pozitívne o strane M. Kotlebu, ... proti prijímaniu migrantov z Blízkeho východu....“ a do parlamentu sa dostal Kotleba i strany kritizujúce prijímanie imigrantov. „S tým všetkým je koniec ... Parlamentné debaty sa priblížia realite.“ (Postoj, 6.3.2016)

Zdieľam Čarnogurského smútok, že do parlamentu sa nedostalo KDH, ktoré „zohralo dôležitú a konštruktívnu úlohu pri transformácii Slovenska od komunizmu k demokracii. Táto konštruktívna sila bude slovenskej politike chýbať.“

O príčinách uviedol: „moju stranu doviedli na mizinu jej vedúci, ktorí nastúpili po mne.“ Odôvodnil to však slabými argumentami a viaceré podstatné príčiny a súvislosti neuviedol. Politická korektnosť je škodlivá rovnako ako polopravdy. Preto sa priblížim realite a pripomeniem aj také príčiny „pádu“ KDH, o ktorých ani Čarnogurský z dôvodov cirkevnej a slovensko-štátnej politickej korektnosti nechce hovoriť.

Kultúrnosť a mediálne zlyhanie.

Kvalitne vzdelaný kňaz L. Hanus, ktorého komunisti v r. 1952 odsúdili na 16 rokov väzenia, napísal v r. 1942 že problémom Slovenska je nedostatočná kultúrna vzdelanosť. „Rozumom nekontrolovaná živelnosť .. dáva ráz nášmu zmýšľaniu, práci a charakteru." (Rozprava o kultúrnosti 1942,1991) Tento stav potom deformovalo 41 rokov komunistickej výchovy a vymývania mozgov.

Po novembri 1989 sa až na pár jednotlivcov s minimálnym vplyvom na Slovensku nenašla sila, ktorá by to chcela zmeniť, a kresťania v mediálnej sfére zlyhali. Slovensku predtým vyše 40 rokov chýbal politický denník s kresťanskou a demokratickou orientáciu. Za Čarnogurského začal vychádzať Slovenský denník v 120 tisícovom náklade. V dôsledku profesionálne zlého vedenia, neaktuálnosti a militantnému presadzovaniu názorov iba jednej časti katolíkov (napríklad na samostatnosť Slovenska) náklad postupne klesal, až v r. 1994 SD zanikol pri náklade 15 tisíc.

Katolícke noviny niekoľko ponovembrových rokov podporovali Mečiarovcov, potom začali odmietať aktuálne spoločensko politické témy a akúkoľvek diskusiu či analýzu k politike, čiže správe verejných záležitostí. Na „kresťanskom“ Slovensku teda neexistuje žiadne ako-tak mienkotvorné médium s kresťansko-konzervatívnou orientáciou, a verejnú mienku ovplyvňujú iba ľavicové, liberálne a bulvárne médiá. Zjavne v tomto zlyhala aj výchova v rodinách a na školách. Aj preto vypadlo KDH z parlamentu a nahradili ho strany M. Kotlebu a B. Kollára.

Hrubé čiary za minulosťou

Spolu s väčšinou spoločnosti aj zakladatelia KDH súhlasili s politikou hrubých čiar za minulosťou. Niektorí sa zdajú byť podnes hrdí na to ako vtedy odpustili komunistom a eštebákom. Hrubé čiary však neboli kresťanským odpustením, ale politickou hlúposťou, ktorá umožnila bývalým komunistom nielen ostať pri moci a korytách, a "rozkradnúť čo sa dalo", (biskup V. Malý), ale aj ovplyvňovať myslenie spoločnosti. Dôsledkom bola nedostatočná transformácia od komunizmu k demokracii, aj 8 rokov vlády R. Fica, so všetkými kauzami.

O tom odmieta hovoriť aj väčšina cirkevníkov aj J. Čarnogurský. Svetlou výnimkou je arcibiskup C. Vasiľ, ktorý na výročie sv. Cyrila a Metoda v r. 2013 povedal: „Pred takmer štvrťstoročím sme si povedali, že za minulosťou urobíme hrubú čiaru. A tak v našich nedávnych dejinách pribúdali hrubé čiary a rovnomerne s nimi hrubli aj naše mravy.“ Takúto hrubú čiaru žiadal Čarnogurský spraviť v mene slovenskej štátnosti aj za neprávosťami V Mečiara a jeho kumpánov.

Tieto hrubé čiary, ktoré sú v rozpore so zdravým rozumom aj s učením Cirkvi, formovali úroveň a morálku slovenskej politiky aj myslenie voličov, ktorí na ňu 5. marca 2016 protestne reagovali.

Mína nacionalizmu

Jedným z prvých a najvplyvnejších, ktorí začali po páde komunistickej diktatúry presadzovať rozbitie Československa, bol J. Čarnogurský. V nevhodnej dobe, keď ešte len začínali demokratizačné reformy krajiny zdevastovanej desaťročiami totalitnej diktatúry. Vodcovstvo "budovania slovenskej štátnosti" potom uchvátil V. Mečiar na čele zlepenca exkomunistov, ktorí rýchlo pochopili, že takto ostanú pri moci a korytách, a nacionalistov, ktorí chceli štátnu samostatnosť čo najskôr a za akúkoľvek cenu.

Viacerí spomínajú postupný úpadok preferencií KDH z 19,2% v r. 1990, ale takmer nikto z nich nehovorí že prvým a výrazným oslabením bolo v 1992 odštiepenie nacionalistického krídla SKDH, neskôr premenovaného na KSÚ. Tí potom prešli k SNS.

Viacerí voliči SNS a ĽS-NS podnes vyčítajú KDH, že v r. 1992-93 stálo proti Mečiarovi, čím podľa nich zradilo Slovensko. A samozrejme tak ako Mečiarove babky demokratky, dlhoroční priaznivci J. Slotu a voliči R. Fica, aj priaznivci M. Kotlebu vidia iba jeho heslá a úspechy, a odpúšťajú mu to čo nikomu inému. (napríklad zamestnávanie viacerých rodinných príslušníkov v štátnej správe)

Druhé oslabenie KDH

Čarnogurský tvrdí, že „zaujímaví členovia hnutie opúšťali, pretože nevideli perspektívu svojho uplatnenia." To možno platí o Procházkovi, ale nie pre odchod V. Palka, F. Mikloška a spol., ktorý bol druhým významným oslabením KDH. Základným momentom bol odpor odchádzajúcej štvorice proti vstupu do koalície so stranou Smer. Vtedajšie vedenie na čele s Hrušovským naopak chcelo ísť so Smerom do vlády. (Sme, 21.2.2008)

Čarnogurský sa však k vláde Smeru vyjadroval pozitívne. Ako dobrý príklad uvádza Moravčíkovu vládu, v ktorej bolo s KDH aj SDĽ. Reformná nedôslednosť a hrubé čiary Moravčíkovej vlády však priniesli Mečiarov triumfálny návrat. Historický je Mečiarov výrok, že keď treba SDĽ zaberie.

V r. 2012 Čarnogurský ocenil víťazstvo Smeru s tým, že prinesie Slovensku stabilnú vládu. V diskusii na tému prečo viac kresťanov volí Smer ako kresťanských demokratov som sa ho spýtal či naozaj považuje za najdôležitejšiu vlastnosť vlády pevnosť a stabilitu, s poukázaním na to, ako sme dopadli po 40 rokoch pevnej a stabilnej vlády Komunistickej strany. Takmer posmešno-arogantne povedal, že to už dnes nikoho nezajíma, a tým skončila aj diskusia. ( https://www.postoj.sk/7798/z-blogu-na-co-zabudli-carnogursky-duda-a-hrib ) Dnes vidíme čo stabilná vláda R. Fica dosiahla.

Keby sa do čela KDH vrátil Čarnogurský, preferencie KDH by sa priblížili tým, ktoré mal J.Č. v prezidentských voľbách.

Zlyhanie Cirkvi

Čarnogurskému sa nepáči, že „Ján Figeľ po voľbách v televízii kritizoval katolíckych kňazov a biskupov, že nevystríhali pred Kotlebom. Je to trápne. Dvetisícročná katolícka cirkev má vystríhať pred politickým hnutím, ktoré trvá ani nie desať rokov?“

Pápež Lev XIII. Sociálnou encyklikou Rerum novarum (1891) vystríhal pred vtedy mladým socialistickým hnutím, že jeho metódy sú neúčinné a nespravodlivé. Pius XI. encyklikami Mit brenender Sorge a Divini redemptoris (1937) odsúdil vtedy nový režim a ideológiu Nacionálneho socializmu, i komunizmu. Rovnaký postoj k obom zastával Ján Pavol II, a Benedikt  XVI. ich nazval štátom zbojníkov. Aj to bolo trápne?

Keby sa slovenská cirkev, zvlášť jej biskupi, kňazi a médiá dôsledne podľa zásad týchto encyklík a príkladu pápežov vyjadrovali k aktuálnym spoločenským témam, získal by omnoho menšiu podporu nielen Mečiar, Slota a Fico, ale aj Kotleba.

Niektorí cirkevníci priamo či nepriamo podporovali politikov vychádzajúcihc z pápežmi jasne odsúdeného komunizmu a nacionálneho socializmu. Aj SNS a Kotlebova ĽS-NS uctievajú vojnový Slovenský štát, ktorý vznikol pod nátlakom Hitlera a bol jeho vazalom. Na jeseň 2015 kolovala na internete výzva s názvom Iniciatíva 2016, ktorá vyzývala na podporu Kotlebu vo voľbách. Medzi jej signatármi boli aj dvaja kňazi. Jeden z nich, J Košiar patrí k „zahraničným“ Slovákom, ktorí začiatkom 90-tych rokov spolu s niektorými „vysokými cirkevnými hodnostármi“ podporovali Mečiara so Slotom. Nie KDH, ktoré podstatne viac v politike presadzovalo kresťanské hodnoty. Za ĽS-NS kandidoval nielen bývalý poslanec HZDS Cuper ale aj členovia združenia Magnificat.

Aj preto klesali preferencie KDH.

Katolícki fundamentalisti verzus KDH

Z parlamentu odchádza KDH, ktoré za 26 slobodných rokov najviac zo všetkých strán v parlamente a vláde najviac presadzovalo kresťanské hodnoty a záujmy či potreby cirkví. Síce občas nedôsledne a s chybami, ale najviac. Aj Čarnogurský (ako jediné) ocenil, že Figeľom vedené opozičné KDH dohodlo so Smerom ústavné posilnenie manželstva muža a ženy. (škoda že si JUDr. J.Č. nevšimol aj príspevok KDH k deharabinizácii našej otrasnej justície)

Napriek tomu viacerí katolícki aktivisti v článkoch, blogoch a internetových diskusiách najviac a najostrejšie zo všetkých strán kritizovali KDH. Napríklad na pofidérnej stránke Aliancia za nedeľu sa mieša kritika KDH s občasným katolíckym fundamentalizmom a podporou M. Kotlebu. Takéto pamflety, ktoré tvrdia že KDH je rovnako zlé ako napr. Smer šíria aj vysokoškolsky vzdelaní kresťania. Ich úspechu pomáhajú aj skutočné chyby a prehrešky niektorých KáDéHákov najmä v lokálnej politike.

Nikto z nich však nekritizuje nacionalistov či komunistických socialistov a nevysvetľuje prečo by ich kresťania nemali podporovať. Nerobia to ani niektorí aktivisti KDH, ktorí kritizujú hlavne OĽANO a "odpadlíkov" ktorí tam prešli. Dokonca ani proti skutočným liberálom SAS nebojovali tak ako proti KDH. Výsledkom je 12% pre SAS, 28% pre Smer a 16,6% pre SNS a ĽS-NS.

Viacerí vrátane Čarnogurského broja proti liberalizmu, a ako liberálov odsudzujú aj ľudí ako arcibiskup Bezák či A. Srholec, i každého kto ich podporí. Nikto však nepovie, že morálny relativizmus kresťanov-komunistov a nacionalistov uctievajúcich vojnový Slovenský štát nie je o nič menší.

Mýtus o cirkevnej strane

Odporcovia vytvárali nepravdivý obraz KDH ako cirkevnej strany. Skutočne kresťanskú politiku však mnohí nechcú. „Nové generácie chované na, ešte s časti, kresťanskom mlieku ale už s príchuťou marišky a podávané na tácke s vulgárnymi nápismi za hudby od Rytmusa či Ega už obmedzenia nechcú. Chcú fungujúcu ekonomiku a dobre zarábať a všetko aby fungovalo ale bez náboženstva, bez kresťanských pravidiel či morálky bez zodpovednosti." (A. Ševčík, Postoj https://www.postoj.sk/11535/lebo-figel-a-ostatne-dinosaury)

Tento obraz "cirkevného KDH" a "náboženského fundamentalizmu" však zbytočne umocňuje aj amatérizmus a nedomyslené aktivity niektorých členov KDH. Tých 0,7%, ktoré chýbali KDH aby sa dostalo do parlamentu zobrala možno podpora kontroverzného zákona o úplnom zákaze umelého oplodnenia a interrupcií, a trestoch za jeho porušenie, z konca r. 2015. Zákon nebol z dielne KDH, ale pretože ho podporili niektorí poslanci KDH, "hromy-blesky" médií a internetových diskusií dopadli na KDH. Tie v médiách a na internete dostali mnohonásobne viac priestoru než dobré a vecné vysvetlenie J. Figeľa, ktorý návrh nepodporil. (http://www.cestaplus.sk/tema/mesiac/december2_2015/jan-figel-nie-sme-nabozenski-radikali-ale-umiernene-ludove-hnutie)

Hlasy pre seba a pre stranu

Oprávnený je Ćarnogurského výrok že predstavitelia KDH „boli povinní získavať hlasy pre stranu, nie pre seba." Trochu si však zmýlil adresáta. J. Figeľ viac krát agitoval za KDH, najmä za jeho program a víziu pre lepšie Slovensko, ale nikde som nevidel, že by špeciálne zbieral preferencie pre seba. To však robili viacerí "mladí" kandidáti. Niektorí sa prezentovali dlhoročnými aktivitami v oblasti ochrany rodiny, a života, ale o iných roky nikde nebolo počuť ani čítať. Zatiaľ čo aj od zopár mojich kamarátov z čias totality som dostával mnoho Kotlebovskej propagandy, kandidujúci KáDéHáci až pár týždňov pred voľbami v kresťanských kruhoch rozposielali letáčiky a e-maily "voľte mňa." A nekandidujúci kritizovali OĽANO. Žiadna polemika s prívržencami a propagandou Smeru, SNS či Kotlebu, takmer žiadna "obhajoba" KDH či propagácia jeho programu. A pritom zvlášť Kotlebovi pomohla takáto internetová propaganda.

KDH v parlamente nahradili strany, ktoré sú z hľadiska demokracie i kresťanských hodnôt podstatne horšie. Nepopieram, že tomu pomohli aj chyby KDH a vlád ktorých bolo členom, ale zvaliť všetku vinu iba na pár ľudí z vedenia KDH je zlá diagnóza ktorá nepovedie k ozdraveniu pacienta. Tým skutočne chorým je Slovensko. KDH nie je toho príčinou, ale vôbec nie najchorejšou súčasťou.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo