Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. september 2022

Ako rastie pápežovo semienko v našej Cirkvi?

„Vyruš nás, Pane, keď sme so sebou až priveľmi spokojní, keď sa naše sny uskutočnili, pretože sme snívali v malom; keď sme bezpečne dorazili do cieľa, pretože sme sa plavili príliš blízko brehu. Vyruš nás, Pane, keď nám hojnosť vecí, ktoré vlastníme, ukradla smäd po vode života. Daj, Pane, aby sme mali odvahu vstúpiť na divokejšie moria, kde nám búrky zjavia tvoju suverenitu; keď stratíme z dohľadu pevninu a objavíme hviezdy. Prosíme ťa, zväčši horizonty našich nádejí a voveď nás do budúcnosti v sile, odvahe, nádeji a láske. Amen.“ (Modlitba z knihy Zašpinená sláva od P. Greiga)
Ako rastie pápežovo semienko v našej Cirkvi?

Pápež František  pred rokom, dňa 13.09.2021 v Dóme sv. Martina zasial v našej Cirkvi semienko, z ktorého má vyrásť mohutný a plodonosný strom slobody, tvorivosti a dialógu. Keďže už ubehol rok, ak sme boli starostliví hospodári, mali by sme pozorovať, že toto semienko sa v „našej zemi“ pretransformovalo na, síce malú rastlinu, ale už takú, ktorú je jasne vidieť rásť. Ak sme starostliví hospodári neboli, resp. sme niečo zanedbali (odbočili či zamotali sa), možno nám síce semienko aj vyklíčilo, ale popri ňom a možno aj nad neho sa vyšvihla burina, ktorej je potrebné sa zbaviť. Ak je to tak, poďme si pripomenúť ako má strom, ktorý zasadil pápež František vyzerať, aby sme náhodou nenechali rásť burinu a namiesto nej by sme zo zeme vytrhli tento krásny malý stromček.

Čo, resp. kto je Cirkev?

„Cirkev nie je pevnosťou, nie je mocenskou štruktúrou, či hradom, ktorý je postavený na návrší, hľadiaci zhora na svet s odstupom a vystačí si sám... Cirkev je spoločenstvo, ktoré tuží pritiahnuť ku Kristovi cez radosť Evanjelia- nie je hrad; je kvasom, z ktorého sa vytvára Kráľovstvo lásky a pokoja v ceste sveta. Prosím vás, nepodľahnime pokušeniu okázalej nádhery a svetskej veľkoleposti! Cirkev musí byť pokorná ako bol pokorný Ježiš, ktorý sa zriekol všetkého a stal sa chudobným, aby nás obohatil (porov. 2 Kor 8,9): prišiel, aby prebýval medzi nami a vyliečil naše zranené človečenstvo. Aká krásna je pokorná cirkev, ktorá sa neoddeľuje od sveta a nepozerá na život s odstupom, ale žije v jeho vnútri.“ (pápež František).

Kto je centrom Cirkvi?

„To nie je Cirkev! A keď sa Cirkev pozerá len na samú seba, skončí ako žena v evanjeliu: zhrbená, hľadiaca na svoj pupok (porov. Lk 13, 10-13). Stredom Cirkvi nie je ona sama! Zanechajme prílišné starosti o samých seba, o naše štruktúry či o to ako sa spoločnosť na nás pozerá... Ponorme sa radšej do skutočného života ľudí, reálneho života ľudí a položme si túto otázku: aké sú potreby a duchovné očakávania nášho ľudu? Čo očakávame od Cirkvi?“ (pápež František).

Pápežom zasadená sloboda

Avšak Cirkvi, ktorá nedáva priestor dobrodružstvu slobody – aj v duchovnom živote – hrozí to, že sa stane rigidnou a zatvorenou. Niektorí sú na to možno zvyknutí; ale mnohých iných – najmä v mladších generáciách – neláka ponuka viery ktorá im nenechá vnútornú slobodu, nepriťahuje ich Cirkev, kde musia všetci rovnako myslieť a slepo poslúchať...Kristova cirkev nechce ovládať svedomie a obsadiť miesta; chce byť ‚fontánou‘ nádeje v živote ľudí. Je to riziko. Je to výzva. Hovorím to predovšetkým pastierom: vy vykonávate službu v krajine, kde sa mnohé veci rýchlo zmenili a kde sa spustili mnohé demokratické procesy – ale sloboda je ešte stále krehká. Je krehkou predovšetkým v srdci a v mysli ľudí. Preto vás povzbudzujem, aby ste ich formovali k slobode od rigidnej religiozity. Vyjsť z tohoto a nechajte ich rásť v slobode!“ (pápež František).

Pápežom zasadená tvorivosť

Inzercia

„Vaša náboženská skúsenosť má pôvod v kázaní a v službe žiarivých osobností sv. Cyrila a Metoda. Oni nás učia, že evanjelizácia nie je nikdy jednoduchým opakovaním minulosti. Radosťou Evanjelia je vždy Kristus, ale cesty, ktorými sa táto radostná zvesť má šíriť časom a dejinami sú rozdielne... Vymysleli nové jazyky na šírenie Evanjelia; boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva; boli tak blízko ľudu s ktorým sa stretali, že sa naučili rozprávať ich jazykom a prijali ich kultúru. Nepotrebuje toto isté aj dnešné Slovensko? Pýtam sa. Nie je snáď toto najurgentnejšou úlohou Cirkvi pri dnešných európskych národoch: vymyslieť nové ‚abecedy‘, aby zvestovala vieru? V pozadí máme bohatú kresťanskú tradíciu. V mysli mnohých ľudí je žiaľ táto tradícia dnes len v spomienkach na minulosť, ktorá už nehovorí a neposkytuje orientáciu pri životných rozhodnutiach. Zoči voči strate zmyslu pre Boha a radosti viery nepomôžu náreky; neosoží nám zabarikádovať sa v pevnosti obranného katolicizmu, súdiť a obviňovať zlý svet. Potrebujeme tvorivosť Evanjelia. ...veľkým kreatívcom je Duch Svätý!... Za snahou chcieť byť uniformný sa skrýva ideológia.“ (pápež František).

Pápežom zasadený dialóg

Cirkev, ktorá formuje ľudí v zmysle vnútornej a zodpovednej slobody a ktorá vie byť tvorivá ponoriac sa do dejín a kultúry, je tiež Cirkvou, ktorá vie viesť dialóg so svetom – s tými, ktorí vyznávajú Krista, hoci nie sú ‚naši ľudia‘; s tými, ktorí kráčajú namáhavou cestou duchovného hľadania; a tiež s tými, ktorí neveria. Nie je selektívny, nie je to dialóg s malou skupinou, ale so všetkými: s veriacimi, s tými, ktorí sa usilujú o svätosť, s vlažnými a s neveriacimi... Viem, že máte príslovie: ‚Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom‘. Toto nás inšpiruje. Je to veľmi evanjeliové! Je to Ježišova výzva, aby sme prerušili začarovaný a ničivý kruh násilia, aby sme nastavili druhé líce tomu kto udiera, aby sme dobrom premáhali zlo (porov. Rim 12,21).“ (pápež František).

„...ďakujem vám zo srdca za to, čo robíte, i za to, čím ste a za to, čo urobíte inšpirovaní touto homíliou, ktorá je zároveň semienkom, ktoré zasievam... Uvidíme, či rastliny vyrastú!“ (pápež František). Celý príhovor pápeža je dostupný na: Príhovor pápeža Františka v Dóme sv. Martina - Vatican News.

Ako sa pozerám na dané semienko zasadené do našej Cirkvi, vidím, že u mnohých je veľká túžba, aby čo najskôr z neho vyrástol strom a prinášal ovocie. Časť ľudí však kráča nedotknutá prorockým slovom pápeža Františka pre našu Cirkev aj ďalej. A tiež vidím, že toto „aj chcem aj nechcem“ alebo „krok vpred a krok vzad“ je akoby sčasti v každom z nás. Podľa mňa však zasiate vyklíčilo. Vyrástla však aj burina. Poďme ju vytrhať a starať sa o náš malý stromček aj naďalej. S vierou, že o rok môže byť úplne inej veľkosti a sily, lebo ak bude zalievaný „živou vodou“ Ducha Svätého, môže nás prekvapiť aj jeho skoré ovocie.

„Ježiš, ďakujem ti za tvoje zázračné a škandalózne vtelenie. Ďakujem, že si vzal na seba telo z mäsa a kostí. Že si plakal a cítil únavu, Že si si nechal za nechty zájsť špinu. A že si prešiel všetkým, čo v tomto živote zažijem, takže si môžem byť istý, že nikdy nie som sám – dokonca ani v hlbokom trápení. Pošli ma, prosím, do temných kútov sveta, aby som do nich priniesol svetlo. Amen.“ (Modlitba z knihy Zašpinená sláva od P. Greiga).

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".

Odporúčame

Blog
Kto vypálil Moskvu?

Kto vypálil Moskvu?

Teraz sa celý svet pýta: sú ruskí lídri naozaj schopní použiť na Ukrajine zbrane hromadného ničenia alebo úmyselne spôsobovať nehody v jadrových elektrárňach? Vráťme sa do histórie, aby sme našli odpoveď.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.