Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. september 2022

Emil a Dana Zátopková majú sto rokov

19. septembra oslávili storočnicu. V mladosti bol Emil vzorom mnohých, aj mojim, napodobňoval som jeho tréningy. Neskôr v Prahe som sa s ním viackrát stretol, vždy ma prosil, aby sme nezabudli na šport. Manželia boli veriaci, pri ich jubileu to treba tiež spomenúť.
Emil a Dana Zátopková majú sto rokov

Aj keď sa v Nitre na Kalvárii každý deň behalo, skákalo a hádzalo, prvýkrát som o ľahkej atletike počul, keď Zátopek vyhral na olympiáde v Helsinkách tri zlaté medaily.  Keď som to videl v kine, rozhodol som sa, že tiež budem slávnym bežcom. Začal som denne trénovať na Špitálskej ulici. Tváril som sa bojovne a funel som ako Zátopek, až sa ľudia obzerali. Mama mi beh na ulici zakázala, kolečká som potom behával na Kalvárskom ihrisku.

Raz sme si tam vymysleli vytrvalostné preteky. Trať tvorili kolá okolo futbalového ihriska, pričom zvíťaziť mal ten, kto vydrží najdlhšie behať. Na štart nastúpilo pätnásť bežcov. Po štarte bolo treba utekať a zasa len utekať. Kto na chvíľu zastal, bol vylúčený. Po hodine zostali na trati iba štyria: Števo, Lajo, Marián a ja. Už sme nevládali, každý šľapal kapustu a sledoval, či súperi nezastanú. Uplynula ďalšia polhodina a štvorica tvrdohlavých sa pomaly plantala. Keď rozhodcovia, Pišta a Pupuš, videli, že sa stmieva, zavolali:

„Bežia sa posledné dve kolá. Kto bude prvý vyhrá!“

Najprv sme protestovali, potom sme sa rozbehli naplno. Za kriku divákov, ktorí už na druhú stranu ihriska nedovideli, sa z tmy prvý prihrnul brat Marián, druhý bol Lajo, tretí Števo a štvrtý ja. Unavene sme si ľahli, behania sme mali plné zuby. Ceny sa odovzdávali za tmy. Pri svetle motorky, prvý dostal knihu „Slzy“, druhý tenisovú loptu, tretí pingpongovú a ja vrecko čerešní. Bola to najlepšia cena, prázdne vrecko sme nafúkli a treskli na počesť víťaza.

„Čerešne mali byť prvou cenou,“ poznamenal Pupuš.

„Dobre,“ súhlasil som, „ale Marián mi musí dať Slzy.“

„Keď sa čerešne zožrali, Slzy nevymením!“ uzavrel brat.

Inzercia

Na týchto pretekoch sme bežali 53 kôl, čo bolo asi 15 kilometrov – na 12-ročných chlapcov príliš veľa.

Inokedy nám napadlo, že preteky na desať kilometrov si dáme na bežeckej dráhe. Desať bežcov preskočilo plot štadióna na Sihoti a nastúpilo na beh dvadsaťpäť štyristo metrových kôl. Rozhodcom bol Laco, ktorý za plotom rátal kolá a meral čas. Nepamätám sa, kto tento dlhočizný závod vyhral, môj čas bol 56 minút a 3 sekundy. Odvtedy som na dráhe desať kilákov nebežal, takže tento osobák stále platí.

Doma sme sa rozhodli, že začneme trénovať skok o žrdi, ale to je už iná história. Mňa to vážne držalo 10 rokov, ale po maratónoch a futbaloch, ktoré za tmy končili s výsledkom 43:42, mi chýbala rýchlosť...

Emil Zátopek bol mnohonásobný svetový rekordér, československá „lokomotíva“, držiteľ štyroch zlatých olympijských medailí. Dana bola víťazkou olympiády v Helsinkách v hode oštepom, odkiaľ je aj úvodná fotografia. Som rád, že filmy o nich mi pripomenuli atmosféru štadiónu Dukly na Strahove, v Starej Boleslave v Houštke, aj pražskú Stromovku, kde atléti Slávie Nitra, aj ja, občas pretekali.

 

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 5 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal osem kníh literatúry faktu. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Odporúčame

Blog
Navštívil som Leningrad a Kijev

Navštívil som Leningrad a Kijev

 Na jar som bol na dvojtýždňovom vedeckom pobyte v Leningrade a v Kijeve. Obe mestá vtedy úzko vedecky spolupracovali. Navštívil som špičkové matematické a počítačové kapacity, na ktorých knihy sme, najmä v utorok ráno, čakali pred obchodom vedľa kostola sv. Trojice v Bratislave.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.