Mladí vedia, koho si vyvoliť

Mladí vedia, koho si vyvoliť

Pred pár dňami mi mladý 25 ročný študent (ktorého som učil ešte ako žiaka na ZŠ) napísal: "Ahoj, vďaka za tvoje statusy... Sú super :). Dnes ma oslovil status: "Poď za mnou!", ale niekedy mám pocit, že najtažšie je nájsť svoju životnú cestu." Základné cesty životného povolania sú dve: zasvätený život a život v rodine. "Človek do tridsiatky by sa mal rozhodnúť, vybrať si jednu z nich!" povedal svojho času páter JUDr. František Paňák SJ (1908 - 1997) a rozhodol sa. Ako sa rozhodovala generácia rovesníkov a žiakov pátra Paňáka a ako je tomu dnes? Čo pomáha mladým pri rozhodovaní?

Iste, aj Vy ste počuli veľa príbehov, ktoré hovoria o duchovnom povolaní, ceste k duchovnému povolaniu. Mám pred očami príbeh mojej tety, ktorá v ťažkých päťdesiatych rokoch vstupovala do rehole, no predstavená ju poslala domov pre jej zlý zdravotný stav. Ona sa modlila, vytrvala vo svojom povolaní a skoro o 20 rokov neskôr vstúpila do rehole. Neviem, kde a ako ju oslovil Pán, ale cítiť z toho veľmi silné oslovenie, volanie. Máme pred očami sestru Magdalénu, ktorá prežila koncentračné tábory i komunistické väznice. Ako mladá "násťročná" si prečítala príbeh sv. Terezky a odvtedy chcela byť karmelitánkou. Koľko rokov prešlo, než aby sa ňou stala je neuveriteľné (viac TU). No v jej prípade poznáme začiatok príbehu - čítanie životopisu sv. Terezky. "Niektorí sa poženili, no on si to povolanie niesol v sebe" povedala o svojom strýkovi don Antonovi Srholcovi SDB jeho neter. Duchovný (mystický?) zážitok v chráme nasmeroval jeho kroky k saleziánskemu povolaniu. "Povedal som Pánovi, že mu chcem slúžiť, idem cestou duchovného povolania, no keď chce, tak to môže kedykoľvek zmeniť," hovorila mi kamarátka príbeh asi 80 ročného saleziána, ktorý s úsmevom dodal: "No a zatiaľ to nezmenil!" Cítime a vnímame niečo mystické, niečo veľké pri pohľade na zasvätený život. Na zrod povolania a vernosť v zasvätenom živote. V čase komunistického režimu a tesne po jeho páde bol enormný nárast duchovných povolaní. V tom pnutí "dvoch svetov" bolo, zdá sa, ľahšie vybrať si cestu duchovného povolania. 

V slobodnej 1. ČSR bola situácia podobná tej dnešnej. Nešlo o pnutie dvoch svetov, ale o škálu rôznorodosti. Rôznorodosť ponúkala mladému človeku rôzne alternatívy. Keď sa mladého gymnazistu Paňáka spýtala mamka, či nechce ísť za kňaza, odpovedal: "Nie mamka, ja chcem urobiť z toho nášho národa niečo väčšie." Nechal krásnu rodnú Oravu Oravou a išiel študovať do Prahy právo. Dokonca sa stal aj predsedom spolku Detvan (ktorému v minulosti predsedal M. R. Štefánik, či V. Šrobár), zastupoval československé študenstvo na medzinárodných fórach, naučil sa všetky európske jazyky (okrem severských). Pracoval na sebe, modlil sa, angažoval. Jeho túžbou bolo: "Dobiť si Slovensko!" Nie politicky a vládnuť mu, ale dvíhať slovenský národ. Veď aj preto neskôr pracoval v Matici Slovenskej.

Mám pocit, akoby som v slovách mladých počúval niečo podobné: "Nie, mamka.. ja chcem... pre seba, pre svet, niečo väčšie!" A čo je to väčšie? Neviem, no v konečnej fáze, to čo pre Paňáka bola pro-národná angažovanosť, pre niektorých mladých je politická angažovanosť. Ten entuziazmus politickej angažovanosti je tu cítiť a je dôležitý, no má v sebe jeden háčik. Aký? Dovolím si krátky exkurz: Po mesačnom pobyte v opátstve Abbaye Notre Dame de Sept Fons (najprísnejší kláštor trapistov vo Francúzku) som cestoval s dvoma trapistickými mníchmi na Slovensko. Starší trapista z Bretónska mi hovoril, ako a kým boli ovplyvnení mladí Bretónci pred pár desaťročiami a ako sa to prejavilo v poklese rehoľných povolaní v najkresťanskejšom regióne Francúzka. „Veľmi sa zdôrazňovala angažovanosť mladých ľudí vo verejnom živote a zabudlo sa na Krista v Eucharistii, na duchovné povolanie.“ Môžeme sledovať niečo podobné aj na Slovensku? Mám pocit, že áno.

Mladým sa predkladá vízia zaangažovať sa v spoločnosti, pre spoločnosť. A ide to. Mladí ľudia majú vzory. Vidia politikov, ktorí chcú zmeniť túto krajinu k lepšiemu. A mladí veriaci vidia mladých veriacih politikov. Vidia prezidenta tejto krajiny a jeho ľudský prístup, povzbudzuje ich to. Iní cítia, že politika je „pánske huncútstvo“, a tak idú cestou angažovania sa cez občianske združenia, nadácie, či na úrovní obcí. Vidia ľudí, ktorí sa modlia, chvália a zároveň sadajú do poslaneckých lavíc. Vidia ako sa viera spája s profesionalitou. A to ich motivuje, aby sa angažovali. Je to skvelé. Myslím si, že kresťania, kresťania profesionáli, no rovnako aj profesionáli bez nejakej náboženskej príslušnosti sú skvelými motivátormi. A nie je ich na Slovensku málo. Avšak nepoznám veľa prípadov ľudí, ktorí sa politicky zaangažovali a následne uvažovali nad rehoľným, či duchovným povolaním. Tridsaťročný František Paňák tak urobil v dôsledku vlastného uvažovania ("Vo svete človek nevie, komu káru tlačí, tak som vsadil na Krista!" - stal sa jezuitom), ako aj v dôsledku vážnej medzinárodnej situácie ("Keďže je dnes revolúcia v Španielsku (poz. autora - tvrdé prednasledovanie kresťanov, vraždenie kňazov), tak ja sa chcem postaviť do prvých línii na strane kresťanov"). Zároveň si uvedomil, že najlepšie pozdvihneme národ, jeho kultúru, keď ho pozdvihnme v kresťanskom duchu, pozdvihneme kresťanstvo. Vidia to aj dnešní mladí podobne? Chcú pozdvihnúť národ, kresťanstvo tak, že vyzdvihnú kresťanov v politickom živote. Pre niektorých je táto cesta, angažovanosť misiou - evanjelizáciou.

Don Anton Srholec počas odovzdania doktorátu Dr. h. c. na VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave

Dnešní mladí človek, adorujúci, modliaci sa, hľadajúci duchovné vedenie má príklon k politickej angažovanosti viac ako k premýšľaniu nad duchovným povolaním (nehovoriach o jeho hľadaní, či modlení sa za dar duchovného povolania). A povedzme si otvorenie, tak ako sa človek hambí za niektorých politikov, hambí sa aj za nositeľov duchovného povolania. Aký je strom, keď jeho ovocím sú slová "bejzbolovou pálkou by som im z hláv vytĺkol tú ich inú orientáciu", či podpora tým, ktorí nenávistne nazvú určité etnikom "parazitmi"? Chýba nám pohľad profesora Štefana Hlaváča, ktorý povedal svojim (dnes už 80 ročným) študentom: "Keď vidiš chybu medzi kňazmi, staň sa ním Ty a zmeň to." A oni skutočne zabojovali o vlastnú dušu i duše iných. Chýba nám odsúdenie nositeľov nenávisti a vyzdvihnutie dobrých príkladov. "Ferko, si taký akého ťa stvoril Boh,(na svoj obraz), keby to tak nechcel,tak taký nie si..." napísal si na status František, ktorý je Róm (Cigán) v deň úmrtia don Antona Srholca slová, ktoré mu adresoval; myšlienku, ktorá sa dotkala jeho srdca. Tieto slová plné hlbokej úcty k človeku prekonajú všetky teologické traktáty všetkých cirkví o tom, aký ma byť veriaci človek (nehovoriac o nositeľovi duchovného povolania) k iným etnikám, kultúram, národom.

Mladý človek vidí utečencov a islamský štát, v ktorom sú zabíjaní kresťania. Keď to videl mladý Paňák, tak si povelda: "Postavím sa do prvých línii..." Povie si to plný odhodlania aj slovenský mládenec, deva? Sme natoľko opantaní budovaním hraníc, že nám je úplne cudzia myšlienka večnosti? Čo tak vykročiť do prvých línii s tým, ktorý hovorí: "Nebojte sa!"? Dokonalá láska vyháňa strach, odzbrojuje. Boh nám hovorí, že máme milovať nepriateľov, dobre robiť tým, čo nás nenávidia. A sám koná ešte silnejšie a nevídane. Ukazuje nám ako sa z justičného vraha stáva veriaci kajúcnik, z lotra na kríži ten, ktorému je povedané: "Ešte dnes budeš so mnou v raji!" a zo Šavla apoštol Pavol (pieseň Silva Krčméryho). Prečo by sme takýchto zmien neboli byť svedkami aj my? Keď z mýtnika urobil svojho apoštolo, môže tak učiniť aj z ministra financií, či premiera. Nemusím to byť "ja", kto ich nahradí.

Mladosť ponúka čas rozhodnutia. Voľba by mala byť záležitosťou srdca i rozumu. Tak ako si pri voľbách mnohí povedali: "Ja poznám tohto človeka", bude dobré, ak v rovnakom duchu budeme veriacimi v Krista: "Viem, komu verím, poznám ho." Snahy o toto spoznávanie sme práve svedkami pri pohľade na ľudí vo farnostiach kľačiacich pred Eucharistiou. Farská rodina, angažovaná farská rodina (aj v pomoci ľudom vo farnosti, v "svete" na území farnosti, i utečencom) je zázemím, v ktorom sa mladý človek môže slobodne nájsť. A vybrať si. Srdcom, rozumom, v tichu pred Bohom. No rovnako aj v každodenných otázkach: "Ako sa to stane?" povzbudený príkladom Márie; pretkávaných modlitbou: "Pane, veď si ma a povolávaj tam, kde ma chceš mať. Amen."

František Neupauer

PS: O pátrovi Páňakovi sme pod taktovkou + Dp. Braňa Bukovského vytvorili aj film (od 13:15 - TU).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo