Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. august 2022

Bonaparte: politická situácia po bitke pri Lipsku

Bonaparte: politická situácia po bitke pri Lipsku

Medzi koalíciou a cisárom, ktorý sa zriekol trónu, bola uzatvorená dohoda, ktorá vošla do dejín ako dohoda z Fontainebleau (1814). Napoleon dostal do trvalého vlastníctva malý ostrov Elba v stredozemnom mori a zostal mu zachovaný i cisársky titul. On aj jeho rodina dostali vysokú apanáž. 28. apríla odišiel na Elbu a 3. mája prišiel do Paríža nový kráľ Ľudovít XVIII. Bourbonský, obklopený početnou skupinou emigrantov, ktorí sa vrátili do vlasti po dvadsaťročnom vyhnanstve[1].  Skôr než kráľ vstúpil do Paríža musel 2. Mája podpísať tvz. Saintrouenský manifest. V ňom bolo napísané: „My Ľudovít, z božej milosti kráľ Francúzska a Navarry, sme sa rozhodli schváliť liberálnu ústavu a nepovažujeme za možné uznať takú ústavu, ktorá si nevyhnutne vyžiada ďalšie opravy. Preto zvolávame na 10. Júna senát a zákonodarný zbor, zaväzujúci sa im poskytnúť k posúdeniu prácu, ktorú vykonáme spolu s komisiou zvolenou z oboch týchto inštitúcií, a za základ tejto ústavy pojať zastupiteľskú formu vlády, odhlasovanie daní snemovňami, slobodu tlače a svedomia a nezrušiteľnosť predaja národného majetku, zachovanie Čestnej légie[2].“ Po energickom štýle Napoleonových stručných rozkazov s vojenským nádychom, Francúzi udivene naslúchali týmto strojeným a dlhým zložitým súvetiam. Takzvanou oktrojánskou ústavou bol vo Francúzsku zavedený prechodný režim. Nepodarilo sa obnoviť úplne stárú monarchiu. To bolo aj nad sily Burbonovcov, ktorí nič zo starých poriadkov nezabudli. Politické zriadenie, ktoré vzniklo reštaurovaním dynastie bolo krokom k buržoáznej monarchii. Ľudovít XVIII. musel brať na zreteľ aj tých, ktorí mu uľachčili cestu k stále vratkému trónu. V čele prvej vlády kráľa Ľudovíta XVIII stál Talleyrand. Väčšina napoleonských maršálov a generálov, ktorí uznali novú moc zostali vo svojich funkciách. Akonáhle sa situácia trochu ukľudnila krajní royalisti chceli získať stratené pozície monarchie na úkor Francúzskeho ľudu. Najvyššie funkcie obsadili spomínaní emigranti. Zástavy a prápory zanechali revolučnú trikolóru a vrátil sa biely prapor s ľalijami. Deň popravy kráľa Ľudovíta XVI. sa stal dňom štátneho smútku[3]. Politika nových pánov sa v tej či onej miere dotkla všetkých spoločenských tried. Behom krátkeho času prvej reštáurácie Burbonovci a ich spojenci prejavili vlohy iba v jedinom, a to schopnosť poštvať si všetkých proti sebe. Neprešlo ani pól roka od nastolenia vlády Ľudovíta XVIII. a v krajine sa vytvorila veľmi široká opozícia a dokonca aj spiklenecké hnutie proti monarchii. Strediskom protirojalistického odboja sa stal salón vojvodkyne z Basana. Lichôtky sa v tejto spoločnosti cenili menej než posmešky z monarchie.

Fouché pri jeho neprekonateľnom sklone k intrigám nemohol stáť samozrejme mimo. Napísal list Napoleonovi v ktorom mu doporučil odísť do USA. Samozrejme neskôr sa s týmto skutkom zdôveril kniežaťu d´Artois a svoj čin motivoval svojou starosťou o blaho dynastie. Napoleon na Elbe predstavoval jednak pre Burbonovcov, Taliansko a zvyšok Európy nebezpečenstvo ako Vezuv pri Neapole. Jeho snaha však nebola Burbonovcami docenená. Fouché vojvoda Otrantský ponúkal svoje služby monarchii tri krát a zakaždým bol odmietnutý. Na to vždy opatrný Fouché považoval za rozumné pripojiť sa k spiknutiu. A tak i vojvoda Otrantský navštevoval salón vojvodkýne z Basana. Tieto posedenia sa snažili z pochopiteľných dôvodov držať v absolútnej tajnosti. Aj napriek tomu však bolo zistené, že v tej či onej miere sa do spiknutia zapojili Fouché, Thibaudeau, Lavallette, Regnault de Saint- Jean- d´Angély, d´Erlon, Lallemand a ďalší. Všetkých spojovalo nepriateľstvo voči Burbonovcom; boli si vedomí nutnosti zmien; jedni však chceli, aby bola nastolená diktatúra Eugéna de Beauharnais, oni navrahovali odovzdať moc Lazarovi Carnontovi, ďalší snívali o návrate cisára Napoleona. Z posledného scenára mali obavy nakoľko sa domnievali, že by jeho návrat znamenal novú vojnu. V jednej veci boli zajedno a to, že Burbnovcov je nutné odstrániť.[4]  Napoleon z Elby pozorne sledoval vývoj situácie. Mal svoje dôvody prečo nebyť spokojný. Záväzky z dohody vo Fontainbleau neboli splnené, taktiež bol odlúčený od syna a manželky. Metternich dbal na to, aby syn nebol u svojho otca nakoľko obavy z prípadného budúceho Napoleona II. ako pokračovateľa svojho otca boli veľké. Syn Napoleona bol teda vychovávaný ako rakúsky princ od roku 1814 budúci vojvoda Zákupský[5].  Po smrti svojej prvej manželky Jozefíny v roku 1814 zostal Napoleón sám. Avšak k návratu do Francúzska ho nemotivovali iba jeho osobné dôvody. Napoleon sa čoraz viac utvrdzoval v tom, že Burbonovcov Francúzi nepríjmu. Prichádzali k nemu pomerne radostné správy nespokojná je buržoázia, sedliaci i armáda. Zároveň dostal presné informácie o tom, že Viedeň uvažuje o jeho odsunutí ďalej do USA, alebo na ostrov sv. Helena. Napoleon mal v danom období 45 rokov bol mužom činu a tak došlo k rozhodnutiu, že sa vráti[6].

 

 

[1] MANFRED, Albert.: Napoleon Bonaparte. Praha: Svoboda 1990. s. 571 ISBN 2504790

[2] Ref. 1 s.573

Inzercia

[3] Ref. 1 s. 573

[4] Ref. 1 s. 575-576

[5] Ref. 1 s. 576

[6] Ref. 1 s. 577

Vítam vás na mojom blogu. Venujem sa témam z oblasti histórie, kresťanstva a súčasným politickým otázkam. "Pravda je krásna a trvalá vec." (Platón) Prostredníctvom mojich článkov chcem s vami zdieľať jej hľadanie.

Odporúčame

Blog
Nešťastná pravda je, že naši lídri nechcú, aby sme mali lacnú energiu.

Nešťastná pravda je, že naši lídri nechcú, aby sme mali lacnú energiu.

Môžme to povedať o našich lídroch Sulíkovi a Hegerovi, ktorí nerokovali o dlhšej dobe 3 roky, ktoré potrebuje Slovnaft na prispôsobenie na spracovanie západnej ropy. Európska únia od nás bude požadovať šetriť, ale šéfka EU sa bude ďalej voziť z Viedne do Bratislavy lietadlom. Minister Naď nás zapredal americkej armáde, americké stíhačky kúpili už smeráci. Drahé energie po 30 rokoch spôsobili že nemci prvý krát po 30-tich rokoch viac dovážajú ako vyvážajú. Dôvodom sú drahé energie, za chvíľu recesia dobehne celú Európu. Tak ako sme kedysi doplácali ekonomicky na Rusko, dnes je to USA. To sú imperialistické krajiny, ktoré neberú ohľad na malé štáty bez armády teda štáty EÚ. Dnes je tu ďalšia konfrontácia s imperialistickou Čínou.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.