Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. august 2022

Rakúsko očami pútničky – ROMEA STRATA

Známe končiny, kadiaľ často prechádzame , vidím teraz celkom inými očami - očami pútničky. Našu cestu môžete sledovať na našej facebookovej stránke Z Dúbravky do Ríma, kde sa snažíme dokumentovať naše putovanie.

28. júna sme vykročili z domu. Po rannej sv. omši u nás v Dúbravke sme prešli cez Devínsku Kobylu a po druhých raňajkách v Devínskej Novej Vsi u Erichovho brata sme okolo obeda po cyklomoste prekročili hranicu Rakúska. Rakúskom sme prešli vyše 600 km po pútnických cestách. Najprv to bola Marienweg a Jacobsweg, ďalej Wiener Mariazellenweg, Mariazellen Gründerweg, cesta sv. Hemmy, cesta sv. Anny, Via Slavorum a iné. Cesta nás viedla najmä podhorskými a nižšími horskými oblasťami do nadmorskej výšky asi do 1 800 m. Denne sme prešli zhruba 20 – 30 km. Počasie sme mali rôzne – aj horúčavy, aj chlad a dážď.

Myslela som si, že sa nemecky celkom dobre dohovorím. Ale občas som z tej ich „rakúštiny“ nerozumela ani ň.

Časť Rakúska, ktorou sme prechádzali, sa javí ako starostlivo využívaná a dôkladne obhospodarovaná krajina. Dobre udržiavané gazdovstvá a farmy, mnohé rodinné gasthofy. Zdá sa, že všetko niekomu patrí alebo sa niekto o to stará: vykosené popri ceste, vykosené turistické chodníky, lavičky s pravidelne vyprázdňovanými smetiakmi, vyzdobené a starostlivo opatrované kríže a kaplnky popri pútnickej ceste. Všetko má svoje vyhradené miesto, dokonca i zver v lese. Pri Viedni sme dlho išli popri múre, ktorý drží lesnú zver tam, kde má byť, aj cestou boli v lesoch vysoké ploty a ohrady. Rakúsko je krajina ohrád, plotov a elektrických oplotkov. Celé dni sme chodili kilometre popri ostnatých ohradách, kde sa pásli kravy a preliezali sme z jednej ohrady do druhej. Na začiatku výstraha, tu sa voľne pasú kravy a možno si niektoré budú chcieť chrániť mláďatá. Našťastie na také sme nenatrafili. Ale v horách sa kravy občas zhromaždili okolo nás a sledovali nás, kým mohli. Asi boli iba zvedavé a konečne prišlo nejaké vzrúšo. Moje boľavé koleno sa muselo chtiac nechtiac snažiť a zvýšiť rýchlosť primerane môjmu strachu. Alebo čakali, že im niečo dáme. Gazdovia im vraj nosia soľ. Horšie boli tabuľky typu: Prechádzate cez gazdovstvo a sú tu strážni psi. Dajte si pozor. Obyčajne sa gazdovstvu nedalo vyhnúť, tak Erich, chlapec z dediny, ktorý sa ničoho nebojí, ma zachraňoval.

Gazdovstvá sú úhľadné, veľké, s obrovskými hospodárskymi budovami, veľa strojov, všetko je vymaľované a upratané. Na mnohých slnečné kolektory. Okrem pasienkov a poľa majú zvyčajne aj lesy, ktoré sa taktiež starostlivo obhospodarujú. Ťažia aj plošne, ako u nás, ale aj výberovo niektoré rady stromov. Hneď aj vysádzajú mladé stromky. Na okrajoch lúk vysádzajú ovocné stromy. Všetko vyzeralo ako rodinné farmy. Sú roztrúsené ďaleko od seba. Ale na mnohých mali zavedený internet a káblovku. Deti vraj zváža do školy školský autobus.

Naše pútnické cesty sú pomerne dobre značené, niektoré úseky poslabšie. Držíme sa romeastrata.org a najmä mapy.cz. Spávame v stane a v ubytovaní. Raz sme chceli prespať v chatičke, ale tu asi nie sú bežné také útulne ako u nás. Našťastie bola odomknutá aspoň predsieň, kde sme boli chránení pred dažďom. S vodou to nie je vždy jednoduché, najmä horúce dni sú výzvou. Pri kostoloch, sú často cintoríny a voda. Vždy som si myslela že u nás je veľa kostolov. Nedá sa to porovnať s tým, ako sú tu všade rozosiate často vzácne zdobené a historicky cenné kostoly. Všetky na našej ceste boli krásne ozdobené, udržiavané so vzorne upraveným a vykoseným okolím. Omše aj vzhľadom na letné obdobie sa nie vždy zhodovali s oficiálnymi oznamami. Zväčša majú dobré informácie na diecéznej stránke. Najviac užitočné boli pre nás mobilné telefónne čísla farárov alebo pastoračných asistentiek. Viacerí kňazi boli zo zahraničia, aj napr. z Poľska alebo Rumunska, v jednej farnosti mal primície černoch, inde zase bol kňaz so slovansky znejúcim menom. I keď sú kostoly veľké a nádherné, na svätých omšiach nebolo veĺa ľudí. Liturgia sa slávi podobne ako u nás. Na sv. prijímanie sa chodí postojačky i kľačiačky, do ruky i do úst. Asi by bolo dobre, aby sa aj u nás zaviedli všetky tieto spôsoby a ich kombinácie ako oficiálne prípustné a bežné.

Zdá sa, že majú veľké množstvo cirkevných budov. Všetky vyzerajú byť v dobrom stave. alebo prenajaté, alebo efektívne využívané na rôznorodé farské aktivity, alebo napr. aj pre skautov alebo opatrovanie starších. Napr. kúsok od Viedne je hrad, ktorý užíva mládež Viedenskej diecézy. V kláštoroch žije väčšinou zopár mníchov a je v nich organizovaných množstvo pobytov a podujatí. Celkom by ma zaujímalo, z akých peňazí sú schopní to celé udržiavať.

V nohých dedinkách mali domov pre seniorov alebo opatrovateľskú službu.

Teraz v lete je množstvo farských alebo regionálnych cirkevných podujatí, pútí, výletov, farských dní, kultúrnych podujatí. Mnohé v spolupráci so samosprávou alebo nejakými zväzmi – hasiči, poľnohospodári, poľovníci, autičkári, motorkári...

Inzercia

Zdá sa, že vidiecke obyvateĺstvo nie je znevýhodnené ani v sociálnych službách. V mnohých dedinkách mali domov pre seniorov alebo opatrovateľskú službu.

V Rakúsku aj v rakúskej cirkvi sú viac citliví voči ekológii a udržateĺnosti. Ako sme sa dozvedeli pri  rieke Dráve, 95 % energie majú z vodných zdrojov. To je celkom iná východisková pozícia ako u nás.  Myslím, že všade, kadiaľ sme išli, separovali odpad. Ale na farmách mávsli niekoĺko áut, pri takých vzdialenostiach a viacgeneračnej rodine sa tomu asi nevyhneš.

Napokon zážitok z posledných kilometrov v Rakúsku. Prenocovali sme na ideálnom pútnickom mieste, pri kaplnke Maria Siebenbrunn. Kostolík s podlubím, takže netreba stavať stan, prameň, WC, stôl, lavičky a navyše príjemní susedia, ktorí večer prišli na kus reči s pár fľašami piva.

Pre nás známe končiny, kadiaľ často prechádzame cestou do Julských Álp, vidím teraz celkom inými očami - očami pútničky.

 

 

Naplno manželka, mama a babka a zároveň celým srdcom v službách laického apoštolátu

Odporúčame

Blog
Nešťastná pravda je, že naši lídri nechcú, aby sme mali lacnú energiu.

Nešťastná pravda je, že naši lídri nechcú, aby sme mali lacnú energiu.

Môžme to povedať o našich lídroch Sulíkovi a Hegerovi, ktorí nerokovali o dlhšej dobe 3 roky, ktoré potrebuje Slovnaft na prispôsobenie na spracovanie západnej ropy. Európska únia od nás bude požadovať šetriť, ale šéfka EU sa bude ďalej voziť z Viedne do Bratislavy lietadlom. Minister Naď nás zapredal americkej armáde, americké stíhačky kúpili už smeráci. Drahé energie po 30 rokoch spôsobili že nemci prvý krát po 30-tich rokoch viac dovážajú ako vyvážajú. Dôvodom sú drahé energie, za chvíľu recesia dobehne celú Európu. Tak ako sme kedysi doplácali ekonomicky na Rusko, dnes je to USA. To sú imperialistické krajiny, ktoré neberú ohľad na malé štáty bez armády teda štáty EÚ. Dnes je tu ďalšia konfrontácia s imperialistickou Čínou.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.