Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. február 2016

Arogancia narodených

Kto má právo určovať, ktorí z nás patria a ktorí nepatria do ľudskej rodiny? Aké podmienky si má stanoviť? Bioetika je komplikovanou záležitosťou, vedou sama o sebe, a neexistujú v nej jednoduché odpovede. Ale vyhýbať sa odpovediam, či nebodaj účelovo ignorovať otázky, ktoré pred nás tieto komplikované témy stavajú, môže so sebou priniesť nepredvídané následky.
Arogancia narodených

Povolenie na genetickú modifikáciu ľudských embryí, ktoré Británia udelila svojím vedcom, mnohí považujú za ďalší úžasný míľnik a historický úspech pre svetovú vedeckú komunitu.

Výskumníci z Inštitútu Francisa Cricka v Londýne budú v princípe manipulovať s genetickou informáciou uloženou v jadrách masívne sa deliacich buniek tzv. blastocysty, mnohobunkového útvaru, ktorý vzniká delením zygoty cca 7 dní po oplodnení vajíčka spermiou. Ich cieľom je detailne pozorovať vývin embryí počas prvých dvoch týždňov ich existencie. Následne plody zlikvidujú.

Skúmať budú najmä dopady zmien v genetickom kóde na prežitie embrya, s nádejou, že sa im podarí objasniť nezodpovedané otázky ohľadom spontánnych potratov a v konečnom dôsledku znížiť ich výskyt. Štatisticky, zo sto oplodnených vajíčok len asi trinásť prežije dlhšie ako tri mesiace.

Je absolútne nespochybniteľné, že akýkoľvek vedecký pokrok je vo svojej podstate pozitívny. Vedieť viac, chápať viac, dokázať lepšie a efektívnejšie využiť svet okolo nás, aby sme dokázali rásť, nielen v poznaní ako takom, ale aj starostlivosti o tých z nás, ktorí ju zúfalo potrebujú, to je ušľachtilé a práve preto si tí, ktorí obetujú svoje životy vedeckému pokroku, zaslúžia nemalú úctu a uznanie. Problém nastáva, keď sa prostriedky, ktoré majú takýto pokrok zabezpečiť, dajú označiť za neetické.

Všeobecná deklarácia ľudských práv (ďalej VDĽP) hovorí, že „uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete“. Kto má právo určovať, ktorí z nás patria a ktorí nepatria do ľudskej rodiny? Aké podmienky si má stanoviť? Bioetika je komplikovanou záležitosťou, vedou sama o sebe, a neexistujú v nej jednoduché odpovede. Ale vyhýbať sa odpovediam, či nebodaj účelovo ignorovať otázky, ktoré pred nás tieto komplikované témy stavajú, môže so sebou priniesť nepredvídané následky.

Je pravdou, že VDĽP hovorí aj: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.“, lenže, čisto s ohľadom na vedecký pokrok, ktorý sme v oblasti vývinu ľudského jedinca učinili, je absolútne iracionálne tvrdiť, že by práve narodenie jedinca predstavovalo kľúčový bod jeho existencie určujúci jeho príslušnosť k ľudskej rodine. Oveľa lepší argument sa dá založiť na mnohých iných štádiách vývoja, od splynutia pohlavných buniek a kompletizácie jedinečného genetického kódu, cez konštitúciu základných bunkových vrstiev, začiatok funkcie kardiovaskulárneho systému, nervového systému a podobne.

Nie je nelogické poznamenať, že z pohľadu jednotlivca má rovnaký efekt to, či je váš život ukončený deň, dva dni po splynutí pohlavných buniek vašich rodičov, dva mesiace po, deväť mesiacov po, či dvadsať rokov po.

Pokrok, ktorý ľudstvo dosiahlo v otázkach ľudských práv, je veľmi cenný, mnohí by mohli povedať, že cennejší, než pokrok, ktorý sme dosiahli v iných oblastiach. A vzácnejší, lebo aj bojovníci DAESH vedia narábať s plastickými trhavinami a viesť kyberútoky, kým nedokážu uznať rovnocennosť a neodškriepiteľnú hodnotu ľudských bytostí iného presvedčenia.

Často vidíme pro-life hnutia prirovnávať situáciu nenarodených detí v dnešnej dobe k situácii černošských otrokov spred dvoch stoviek rokov. Prípadne k situácii Židov počas tridsiatych, štyridsiatych rokov minulého storočia. Dnes chápeme a všeobecne uznávame, že bolo len aroganciou moci, aroganciou väčšiny, keď sa rozhodla určovať hranice príslušnosti k ľudskej rasy tak, ako to jej vo vlastnej sebeckosti vyhovovalo.

Inzercia

Faktom teda zostáva, že ak experimentovanie na ľudských embryách naozaj znamená experimentovanie na nevinných ľudských bytostiach bez ich vedomia a súhlasu, nech už za akýmkoľvek pozitívnym účelom, a finálnym štádiom týchto experimentov je ukončenie života nevinných ľudských bytostí bez ich vedomia a súhlasu; tak takéto konanie je fundamentálne nemorálne, neetické a, napriek pokroku vo vede, znamená minimálne rovnaký, ak nie väčší, krok späť v oblasti ľudských práv, ktoré sú veľmi krehkou sieťou ideí držiacich našu spoločnosť pokope.

Nemožno zazlievať vedcom, že chcú napredovať vo výskume a zveľaďovať poklad vedomostí, ktoré ľudská rasa nazhromažďovala o svete naokolo, ale aj vedci musia racionálne akceptovať isté obmedzenia. Preto nepraktizujeme experimenty na narodených ľudských bytostiach bez ich vedomia a súhlasu. Nielen nepraktizujeme, ale opovrhujeme takouto myšlienkou. A právom. Lebo dovoliť, aby ľudské práva ustúpili na čo i len jednom fronte, znamená spochybniť ich univerzálnosť na úkor pragmatizmu. A ak neexistuje stabilná rovnováha medzi morálkou a praktickosťou, humanistická spoločnosť ako taká sa rozpadá.

Ako spoločnosť si musíme uvedomiť prirodzené hranice, ktoré nás limitujú. Ak vo vlastnej arogancii, v arogancii narodených, spochybňujeme práva nenarodených, tak rovnako naše práva činíme spochybniteľnými. Cesta do pekla, totižto, je nielen vydláždená dobrými úmyslami, ale je aj veľmi šmykľavá.

Martin P.B. Vatral

Ak sa vám článok páči, podporte ho, prosím, na vybrali.sme.sk. Vďaka!

 

Zdroje:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c4/Gray9.png

https://www.google.sk/search?q=embryo&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwjT7s3E1IvLAhVMQBQKHW-gDB8Q_AUIBygB&biw=1366&bih=643#tbs=sur:fmc&tbm=isch&q=dna&imgrc=zIQhhrY40EyKdM%3A

http://farm6.staticflickr.com/5032/5908901546_ee8a6b02ce_o.jpg

"Myslím, že základnou povinnosťou spoločnosti je spravodlivosť." Alexander Hamilton

Odporúčame

Blog
Es-tu #Charlie?

Es-tu #Charlie?

Bolo by smutné, ak by svet vnímal udalosti nasledujúce tragický teroristický útok v Paríži iba a len ako príležitosť na reflexiu o svojich bezpečnostných opatreniach alebo príležitosť na rozriešenie otázok ohľadom kolízie islamu a západnej kultúry. Myslím, že v prvom rade je veľkým svedectvom a sign...

Blog
Pašoval som a budem pašovať: životný príbeh

Pašoval som a budem pašovať: životný príbeh

Za študentských čias som v batohu cez hranice pašoval zakázanú náboženskú literatúru. Teraz chcem do politiky prepašovať charakter, česť a kresťanské hodnoty. Mojou prioritou a mojím cieľom bolo a je robiť dobro pre ľudí v obci, v regióne a na celom Slovensku.

Blog
Má kresťanská demokracia ešte čo ponúknuť?

Má kresťanská demokracia ešte čo ponúknuť?

Niekoľko myšlienok k 26. výročiu vzniku KDH, ktoré sme si pripomenuli tento týždeň 17. februára 2016. - Žijeme v dobe hľadania nových politických konceptov, ktoré by adekvátne reagovali na aktuálne výzvy. Odzrkadľuje sa to na vzniku nových strán, ktoré odmietajú pravo-ľavé delenie, ktoré nie sú jasne hodnotovo ani politicko-koncepčne vymedzené a ich hlavnou starosťou nie sú politické idey, ale chytľavý marketing alebo v tom lepšom prípade konkrétne praktické opatrenia. Podobne aj tradičné strany sa so svojimi programami približujú jedna druhej tak ako nikdy, čoho dôsledkom je to, že napokon splývajú do jedného mainstreamu. A napokon sú tu strany s prvkami populizmu, šovinizmu či až extrémizmu. Všeobecne vo svete vládne veľká nedôvera voči politike a to nielen kvôli korupcii, ale tiež kvôli odtrhnutosti politiky od reality. Politika má stále autoritu, ale je to skôr autorita „zo zákona“ než z prirodzeného rešpektu a z uznávania jej elementárnej nevyhnutnosti. Ako v tejto situácii obstojí kresťanská demokracia? Má čo ponúknuť alebo sa jedná o zastaralý a prekonaný prístup k politike?

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.