Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. júl 2022

Rozhodujúci moment v našom (duchovnom) živote

„Ako sa tráva pod náporom vetra zohýna k zemi, tak sa aj Boh zohýna k nám pod náporom svojej lásky.“ (Antoine de Saint-Exupery)
Rozhodujúci moment v našom (duchovnom) živote

Premýšľali ste niekedy nad tým, ako Ježiš dospel k tomu, že je Božím synom, predpovedaným Mesiášom (Spasiteľom, Vykupiteľom)? Vedel to už od detstva? Bol to moment osvietenia, alebo postupné objavovanie svojej identity, ako ju objavuje v podstate každý z nás? Ja si myslím, že to bol proces objavovania identity, aký zakúšame všetci. Proces, najprv pod vedením jeho rodičov, ktorí obaja zakúsili vo svojich životoch viackrát nadprirodzený Boží zásah a vypočuli si slová, na ktoré sa nezabúda od ľudí i anjelov (predpovedanie narodenia Ježiša anjelom Gabrielom Márii, počatie Ježiša bez pričinenia muža, Jozefove sny, Simeonovo proroctvo a pod.). Tiež určite na tento proces objavovania pôsobila širšia rodina, priatelia, učitelia a hlavne Ježišova skúsenosť.  Veď aj my časom objavujeme napr., že sme celkom dobrí v behu, alebo nám to celkom dobre myslí, alebo máme nejaký umelecký dar. Podobne aj Ježiš zisťoval, že tá jeho viera nie je celkom bežná, ani jeho pochopenie Písma, a ani ovocie jeho modlitby. Teda domnievam sa, že Ježiš od tušenia svojej Božskej výnimočnosti, postupne prechádzal k istote. Až nastal v Jeho živote moment, ktorý bol pre jeho ďalší život rozhodujúci a umožnil mu vstúpiť do plnosti jeho poslania. Čo ním bolo?

V troch evanjeliách (Matúša, Marka a Lukáša) uvádzaný hlas z nebies po krste Ježiša, že Ježiš je milovaný Boží syn, v ktorom má Boh zaľúbenie.

„Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval naňho. A z nebies zaznel hlas: ‚Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.‘“ (Mt 3,16-17).

„V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. A vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebesia a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. Vtom z nebies zaznel hlas: ‚Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.‘“ (Mk 1, 9-11).

„Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď už bol pokrstený aj Ježiš, ktorý sa modlil, otvorilo sa nebo a Duch Svätý zostúpil na neho v telesnej podobe ako holubica. Z neba zaznel hlas: ‚Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.‘ (Lk 3, 21-22).

Inzercia

Teda Ježiš sa dal pokrstiť, následne sa otvorilo nebo, na Ježiša zostúpil Duch Svätý a odznelo, že je syn, a to nie hocikoho, ale samotného Boha. A nie hocijakým synom, ale milovaným synom. A nie len milovaným synom, ale synom, v ktorom má Boh zaľúbenie. Toto je podľa mňa vystavením Ježišovho nebeského rodného listu, či občianskeho preukazu pre túto zem, v ktorom je čierne na bielom napísané, kto je Ježiš. Toto bol rozhodujúci moment utvrdenia Ježiša o jeho identite.

Obdobne aj my, predovšetkým keď sme boli malí, nebolo nám alfou i omegou, hoci sme si to vtedy nemuseli uvedomovať, že sme milované deti rodičov, v ktorých majú rodičia zaľúbenie? Teda tešia sa z ich úspechov, utešujú ich v neúspechoch, povzbudzujú ich a jednoducho všetko robia s ohľadom na svoje deti. Toto by malo zažívať každé dieťa, aj keď vieme, že nie každé má toto šťastie. Ak chceme vykročiť na cestu živej viery, potrebujeme prežiť niečo obdobné ako Ježiš, teda v našom vnútri musí zarezonovať veta, v ktorej nám Boh Otec hovorí: „Si moja milovaná dcéra/syn a mám v tebe zaľúbenie.“ A ak v nás tento hlas zaznie, určite to nie je bez pričinenia Ducha Svätého, ale naopak skrz Ducha Svätého.

A čo v nás tento rozhodujúci moment vypôsobí? No to, že ako Ježiš budeme schopní na našich púšťach života odolávať pokušeniam Zlého, najmä všetkým myšlienkam, ktoré nám budú hovoriť, že sme nikto, že nič nevieme, že sme neschopní, že nič nedokážeme a pod., a to že sme Božie deti, a ešte nebodaj milované, či také, že v nás má Boh dokonca zaľúbenie, tak toto je už čistý výmysel. Áno, po tomto hlase z neba, sa vo všetkých uvedených troch evanjeliách spomína aj to, že Ježiš bol na púšti a Zlý ho neúspešne pokúšal, ohľadom vecí vlastných Ježišovi. Aj nás zase diabol pokúša ohľadom nám vlastných vecí. Jeden ich ma tak (nadmerné pitie alkoholu, fajčenie, nezdravé jedlo a pod.) a iný zase inak (žiadostivosť, lakomstvo, žiarlivosť a pod.). Kolo niektorého muža by márne chodila cudzia krásna žena, kým iný už musí svoje oči i myšlienky krotiť. Niekto ani nevie, čo je to posudzovanie, a iný leda niekoho zazrie a v hlave nastáva riadny boj, aby pozorovaná osoba nebola zhodnotená od hlavy až po päty.

Čo sa však stane, ak našou púšťou úspešne prejdeme? Evanjelista Matúš píše: „Tu ho diabol opustil a vtom prišli anjeli, ktorí mu slúžili.“ (Mt 4, 11). Obdobne píše i evanjelista Marek. Evanjelista Lukáš pre nás zase uvádza: „Keď diabol skončil všetky svoje pokúšania, načas od neho odišiel. Ježiš sa v moci Ducha vrátil do Galiley...“ (Lk 4,13-14). Teda po púšti prichádza oáza, ale keďže sme pútnici, za touto oázou je zase pred nami iná púšť a za ňou iná oáza. Rozhodujúci moment pre náš (duchovný) život, však ostáva objavenie a zachovanie si našej identity milovaných Božích detí: „Ako sa tráva pod náporom vetra zohýna k zemi, tak sa aj Boh zohýna k nám pod náporom svojej lásky.“ (Antoine de Saint-Exupery).

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".

Odporúčame

Blog
Vedel Boh, že Adam a Eva zhrešia?

Vedel Boh, že Adam a Eva zhrešia?

“Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: 'Boh ma skúša'. Veď Boha nikto nemôže skúšať zlými vecami ani on sám nikoho neskúša zlými vecami. Ale každý je skúšaný tým, že ho láka a zvádza (sebecká) vlastná túžba. Keď sa túžba stane plodnou, porodí hriech, a keď sa hriech vykoná, vedie k smrti.” - Jakub 1:13-15.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.