Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
28. júl 2022

Prečo sa pýtame čo je pravda, aj keď ju poznáme?

„Pilát mu povedal: ‚Čo je pravda?‘ Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: ‚Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.‘ (Jn 18, 38).
Prečo sa pýtame čo je pravda, aj keď ju poznáme?

Určite to poznáte aspoň raz aj z vlastnej skúsenosti, že sa ľudí alebo aj samých seba v rôznych formách pýtame: „Čo je pravda?“, hoci to celkom presne pod mocou faktov vieme, alebo vo svojom vnútri to silno cítime. Aj tak nám z nejakého dôvodu vyhovuje v danej oblasti stav slepoty a hluchoty. Alebo si spolu s modernými myšlienkovými prúdmi chlácholíme, že pravda je predsa relatívna, a každý má tú svoju. Áno, niekedy sa môžeme pozerať na tú istú vec, a predsa ju každý vidí inak, zo svojho zorného uhla daností, vedomostí a skúseností, ale vec, na ktorú sa pozeráme je len jedna a tá istá.

Asi najlepšie vykreslenie takejto situácie môžeme vidieť na súdnom procese Ježiša pred Ponciom Pilátom, rímskym prefektom provincie Judea. Zamerajme sa na osobu Piláta, s ktorým sa v týchto situáciách akože „nepoznania“ pravdy môžeme identifikovať. On sa tiež pýta, že čo je pravda. Po tejto otázke si nepriamo ďalšími svojimi slovami verejne na ňu odpovedá, že na Ježišovi vinu nenachádza, avšak podľahne nátlaku ľudu a Ježiša odsúdi na trest bičovania a ukrižovania. Teda poznajúc pravdu, sa na to, čo je pravda pýta, a nakoniec súdi v rozpore s touto pravdou. Priblížme si však celý tento súdny proces, ktorý nám veľa napovie aj o našich vnútorných pohnútkach:

„Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: ‚Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?‘ Odpovedali mu: ‚Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.‘ Pilát im povedal: ‚Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!‘ Židia mu odpovedali: ‚My nesmieme nikoho usmrtiť.‘ Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.

Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: ‚Si židovský kráľ?‘ Ježiš odpovedal: ‚Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?‘ Pilát odvetil: ‚Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?‘ Ježiš povedal: ‚Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.‘ Pilát mu povedal: ‚Tak predsa si kráľ?‘ Ježiš odpovedal: ‚Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.‘ Pilát mu povedal: ‚Čo je pravda?‘ Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: ‚Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?‘ Oni znova kričali: ‚Toho nie, ale Barabáša!‘ A Barabáš bol zbojník.

Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: ‚Buď pozdravený, židovský kráľ!‘ A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: ‚Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.‘ Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: ‚Hľa, človek!‘ Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: ‚Ukrižuj! Ukrižuj ho!‘ Pilát im povedal: ‚Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.‘ Židia mu odpovedali: ‚My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna. Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal.

Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: ‚Odkiaľ si?‘ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: ‚So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?‘ Ježiš odpovedal: ‚Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.‘ Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: ‚Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.‘ Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: ‚Hľa, váš kráľ!‘ Ale oni kričali: ‚Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!‘ Pilát im povedal: ‚Vášho kráľa mám ukrižovať?!‘ Veľkňazi odpovedali: ‚Nemáme kráľa, iba cisára!‘ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali.

A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: ‚Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.‘ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: ‚Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: "Som židovský kráľ."‘ Pilát odpovedal: ‚Čo som napísal, to som napísal.‘“ (Jn 18,28 – 19,22)

Inzercia

No, nemal to ten Pilát veru ľahké a snažil sa z tejto ťažkej situácie vykľučkovať. V evanjeliu podľa Matúša sa dozvedáme, že keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu aj jeho manželka: Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ (Mt 27,19). A ani my to nemáme niekedy ľahké, z jednej strany počúvame hlas verejnej mienky, z druhej hlas našich blízkych, z tretej strany na nás už tlačí ťažká situácia a nám dochádza čas a musíme sa rozhodnúť. Pýtame sa: „Čo je pravda?“ Vnútorne to už aj vieme, ale má pre nás ťažký dopad, napr. stratíme reputáciu, môžeme prísť o prácu, vystavíme sa verejným poznámkam, či posmechu, budeme musieť konfrontovať s pravdou nášho priateľa a pod.

Aj Pilát by v prípade prepustenia Ježiša riskoval z jednej strany verejné nepokoje, a z druhej strany sa výsledok tohto procesu  mohol prostredníctvom Pilátových „prajníkov“ dostať do uší cisára. Cisár by sa potom mohol pýtať, prečo prepustil „samozvaného“ židovského kráľa, veď čo ak by si uzurpoval v Judei moc cisára, dosť, že mu tam zavadzia Herodes. A tak, začneme hľadať riešenia ako Pilát, aby sa vlk najedol a ovca zostala celou – bičovanie, ponúknutie prepustenia Ježiša z dôvodu  sviatku Židov Paschy, snaženie sa poukázať na nevinu Ježiša: „Hľa človek!“ Ale nakoniec zisťujeme, že ten vlk je nenažranec, a predsa chce tú ovcu zjesť celú. Polovičné riešenia nefungovali.

Opäť stojíme pred nahou pravdou, buď sa rozhodneme podľa nej, alebo proti nej. A v jednom aj v druhom prípade so všetkými dôsledkami, hoc by sme si ako Pilát umyli v danej veci ruky, ako symbol, že vinu nenesieme, lebo hlasy kričiace proti pravde boli príliš silné. Pilát sa rozhodol ísť nakoniec proti pravde, aby ho to nestalo nepokoje a problémy s cisárom. Ako z histórie vieme, nakoniec mal však, síce neskôr, aj jedno aj druhé. V zmysle známeho výroku Winstona Churchilla, mal na výber medzi vojnou a hanbou, zvolil si hanbu a dostal aj vojnu.

Naše príslovie hovorí: Darmo sa pravde protiviť. Alebo Ježišovými slovami adresovanými Šavlovi (sv. Pavlovi), keď prenasledoval Ježišových učeníkov: Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.(Sk 26,14). Obdobne je nám proti pravde, ktorá je vždy len jedna, bojovať. A opäť našou zľudovenou múdrosťou, či s platnosťou o vojne na Ukrajine, či o iných veciach: Časom všetko navrch vyjde. A hoci pravda je nám v ústach horká, môže mať blahodarný vplyv na náš pokojný spánok a zdravé trávenie: Pravda pôsobí ako trpké víno – nechutí, ale pôsobí dobre na trávenie. (perzské príslovie).
 

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.