Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. júl 2022

Ešte k Haľkovi na Pohode: Čo nás naučil mladík s dredmi

Myslíme si, že na smerovanie spoločnosti máme väčší vplyv než ozaj máme. To sa obracia proti nám.
Ešte k Haľkovi na Pohode: Čo nás naučil mladík s dredmi

Zažil som na Pohode situáciu, ktorá „kauzu Haľko” nasvietila z nového uhla. Začínala všelijako, ale nakoniec v nej bola nádej. A náznak toho, ako by sme my katolíci mohli postupovať, aby sme „boj s liberálmi“ a konfrontáciu so „svetom” pretvorili na dialóg, ktorý môže priniesť niečo dobré.

V sobotu popoludní na už slávnu spovednicu istý mladý muž s dlhými dredmi nacapil nálepku s dúhou a písmenami LGBTI. „Prečo si to tam nalepil?” spýtal sa ho môj kamarát, dobrý katolík. „Jednoducho som to tak cítil,” odpovedal mladík. „A ja zase cítim, že ti chcem dať krížik,” povedal priateľ, jednou rukou objal prekvapeného kritika a druhou mu spravil krížik na čelo.

Rozbehla sa diskusia, prečo mladý festivalový návštevník cítil potrebu nalepiť dúhovú samolepku práve na spovednicu a o tom, či je spôsob kritiky biskupa Haľka za jeho výroky o bozkávajúcich sa ženách v seriáli primeraný. Spočiatku bola debata celkom ostrá, najmä keď sa do nej zapojil energický senior, ktorý vzal stoličku a balansujúc na nej nálepku z drevenej stavbičky strhol. Naliehavým hlasom vykladal, že na Pohodu chodí už dvadsaťpäť rokov, ale takúto netoleranciu tam ešte nezažil.

Bolo zaujímavé ho počúvať. Škoda len, že mladému kritikovi vkladal do úst slová, ktoré nevyslovil – o tom, že vraj „nenávidí kríž”. 

Pred spovednou búdkou sa vytvoril väčší diskusný krúžok, v ktorom prevažovali odporcovia biskupa Haľka. Do debaty sa zapojil i kritizovaný cirkevný hodnostár. 

Zvlášť energicky voči nemu vystupoval asi trochu podgurážený päťdesiatnik. Nuž a dopadlo to tak, že ho biskup pozval na osobný rozhovor do spovednice.

Keď po asi dvadsiatich minútach vyšli, muž pôsobil trocha zarazene. „On mi dal aj rozhrešenie, vyspovedal ma,” hovoril prekvapene. „Veď aj ja som katolík, liberálny katolík,” prízvukoval a vytiahol spod trička ruženec, ktorý nosí na krku.

Diskusný krúžok sa rozpustil. Skupinky zástancov cirkvi i jej kritikov (rozprava nezostala len pri hodnotení nešťastných výrokov jedného biskupa) sa rozchádzali s tým, že svoje stanoviská neopustili. Lepšie sa však už chápali a našli zmier.

Kritikov treba počúvať

Zotrvať na svojom, ale chápať aj protistranu – to je niečo, čo by sme si ako katolíci mohli odniesť z nemilého prípadu biskupa Haľka na Pohode.

Chápem rozhorčenie, ktoré medzi kresťanmi vyvolal happening „LGBTI úderky”, snaha vyhnať cirkevného predstaviteľa z festivalu a najmä ospravedlnenie šéfa Pohody Michala Kaščáka. Pekne o tom napísal Martin Hanus.

Robiť z toho útok na Cirkev či slobodu vierovyznania je však nemiestne. Kritika mierila na konkrétnu osobu a jej výroky – a treba ju počúvať.

Napríklad by sme sa mali zamyslieť nad argumentom, podľa ktorého sa Jozef Haľko z tak tolerantného festivalu, akým je trenčianska akcia, i z akejkoľvek diskusie diskvalifikoval svojimi homofóbnymi výrokmi na adresu bozkávajúcich sa žien v RTVS. Ešte tvrdšie to formuloval spomínaný mladík s dredmi – účasť bratislavského biskupa na Pohode sa podľa neho dá prirovnať k tomu, ako keby bol medzi hosťami podujatia, kde sa preberá i téma Rómov, niekto kto je známy rasistickými protirómskymi výrokmi.

Inzercia

Takto nejako Cirkev a jej predstaviteľov vníma, obávam sa, čoraz viac Slovákov. Nestačí to odmietnuť ako "nenávisť liberálov" – treba rozmýšľať, prečo sme sa dostali až do tohto stavu.

Zatvárame si oči pred realitou

Katolík vidí biskupa, ktorý sa drží učenia Cirkvi, kritik jasného homofóba.

Čoraz viac ľudí na Slovensku, ktoré stále považujeme za katolícku krajinu, už nepozná učenie Cirkvi. Nevie o zásade rozlišovať hriech a hriešnika. Preto sa tak ľahko ujala priamočiara interpretácia, že Haľko je homofób, lebo kritizuje homosexuálny spôsob života.

Táto malá letná kauza nám ukazuje, že postavenie katolíckej cirkvi v spoločnosti sa výrazne zmenilo. Súčasný stav vystihol český religionista David Václavík. „Cirkvi sú zrastené so západnou civilizáciou, sú vnímané ako nedeliteľná súčasť establišmentu,” povedal na konferencii Cirkev v dobe pandémie, ktorá sa uskutočnila začiatkom tohto roka v Českých Budějoviciach. „Tradičné cirkvi sú v zásade rozpustené v systéme, ale vzhľadom k tomu, že stratili svoj monopol, nie sú schopné ho adekvátne ovplyvňovať.” 

Cirkev je vnímaná a sama sa považuje za súčasť establišmentu. Nárokuje si postavenie sily, ktorá má právo formovať spoločnosť, patrí jej úcta a má právo na silný hlas vo verejnej debate len z titulu svojej existencie. To však už neplatí. 

Vnímame to, aj keď si to odmietame pripustiť. Preto sa arcibiskup Bober na púti v Nitre sťažoval, že médiá nedostatočne informujú o všetkom dobrom, čo Cirkev robí. Preto sa po Pohode objavilo toľko reakcií ktoré kritizujú, že „im” všeličo prejde, zatiaľ čo „nám” nie.

Je to prejav toho, že sa vo verejnej diskusii stále snažíme hrať vyššiu ligu, než akú by sa patrilo. Myslíme si, že na smerovanie spoločnosti máme väčší vplyv než ozaj máme. To sa obracia proti nám.

Kto, ak nie my?

Čo s tým? Cestu možno naznačil ten diskusný krúžok pred spovednicou na Pohode. Vstúpiť do diskusie „so svetom”, nerobiť ramená, ale počúvať. S pokorou a úctou debatovať aj s kritikmi, ktorí sú neraz nehorázni. Snažiť sa s nimi nájsť spoločnú reč aspoň v tom, v čom sa dá.

Inak sa z kruhu urážok nevymoceme, len prehĺbime priekopy, ktoré už teraz bolestivo rozdeľujú Slovensko. A keď sa katolíci a „liberáli” (nech už nimi myslíme kohokoľvek) úplne zavrú vo svojich pevnostiach, naša spoločnosť sa definitívne rozpadne a krajinu si vezmú fašisti.

Niekto musí spraviť prvý krok, prehltnúť urážky a podať ruku. Kto, ak nie my, čo máme byť pripravení nastaviť druhú tvár a byť soľou zeme?

Zaujíma ma, čo sa dá robiť, aby sa naša spoločnosť úplne nerozpadla.

Odporúčame

Blog
G. K. Chesterton - Oživenie filozofie - prečo?

G. K. Chesterton - Oživenie filozofie - prečo?

Najlepším dôvodom na oživenie filozofie je to, že ak človek nemá filozofiu, stanú sa mu isté hrozné veci. Bude praktický, bude progresívny, bude konať efektívne, bude dôverovať vývoju a bude robiť prácu, ktorá mu je najbližšia, odovzdá sa skutkom a nie slovám.

Blog
Myslenie starovekého Rimana

Myslenie starovekého Rimana

Veľké impériá boli zvyčajne založené veľkými národmi. Rímska ríša je jedinečná v tom, že sa na najrozhľahlejší štát svojej doby (3. stor. po Kr.) vyvinula z malého mestečka na periférii civilizovaného sveta. Keď sa ale bližšie pozrieme na starú rímsku spoločnosť v období ranej republiky, je jasné, prečo to tak bolo. Vládla v nej prísnosť a praktickosť, najväčšie hodnoty boli rodina a štát, nepriateľmi citlivosť, luxus a umenie. „Národné príbehy“, na spôsob našich Svätoplukových prútov, boli plné mužov, ktorí pre štát neváhali zabiť seba alebo dokonca svoje deti.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.