Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. júl 2022

Ako z veľkej teologickej knihy

V druhom čítaní 15. cezročnej nedele počúvame jeden z novozákonných, kristologických hymnov (Kol 1,15-20).
Ako z veľkej teologickej knihy

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu

Z Listu Kolosanom (1,15-20):
(15) On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, (16) lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. (17) On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. (18) On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. (19) Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť (20) a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.

Dnes máme pred sebou text, ktorý sa najčastejšie označuje ako kristologický hymnus. Medzi odborníkmi prevláda názor, že vznikol v prostredí rannej cirkvi ešte pred napísaním samotného Listu Kolosanom a je možné, že sa používal pri istých obradoch alebo v liturgii. Tento hymnus tak už pravdepodobne bol adresátom listu známy a autor listu ho mohol ešte na niektorých miestach doplniť či upraviť, aby lepšie vyhovoval účelom jeho textu.

Stať obsahuje viaceré teologicky silné vyjadrenia. Hneď úvodné slová sú značne prekvapujúce: „On [Ježiš Kristus] je obraz neviditeľného Boha“. Skrýva sa tu istý paradox: Ako môže mať niečo resp. niekto, kto je neviditeľný svoj obraz? Na jednej strane sa vyjadruje a potvrdzuje, že Boha nemožno vidieť ľudskými očami. To nadväzuje na biblickú tradíciu, že Boh Izraela je jediný Boh a nemôže byť nijako vyobrazený ľudskými rukami v dreve, kameni, zlate či striebre, ako to bývalo v prípade rôznych bôžikov okolitých národov. Na strane druhej o to viac vystupuje do popredia, že tento Boh predsa len videný byť môže. Mohol byť dokonca videný ľudskými očami v konkrétnej historickej osobe Ježiša Krista, v konkrétnej historickej dobe a geografickej oblasti. Bolo to krátke a obmedzené nazeranie. Avšak vďaka tejto chvíľke môže byť v ňom Boh videný aj naďalej, hoci už nie fyzickými očami, ale skrze svedectvo o ňom a v jeho evanjeliu.

Ak hovoríme o Božom obraze v kontexte Svätého písma, iste nám príde na um úvod Knihy Genezis, kde sa o človeku hovorí, že bol stvorený na Boží obraz. Ježiš je dokonalým človekom, a preto aj verným Božím obrazom.

Ježiš je dokonalým človekom, a preto aj verným Božím obrazom. Zdieľať

Nasledujúce slová: „On je ... prvorodený zo všetkého stvorenia lebo v ňom bolo stvorené všetko,“ pripomínajú to, ako múdroslovná biblická literatúra hovorí o Božej múdrosti. V Knihe Múdrosti je Božia múdrosť personifikovaná, tiež predchádza všetko stvorenie a je pri tom, keď Boh tvorí svet. Kresťanská tradícia, ktorú môžeme vnímať už v tomto hymne, túto Božiu múdrosť identifikuje s druhou Božskou osobou. Teda, keď sa v úvode hovorí, že je prvorodený, znamená to, že je ním ani nie v zmysle poradia, ale jeho prvorodenosť spočíva predovšetkým v tom, že všetko ostatné má v ňom svoj pôvod. Netreba sa preto obávať, že prívlastok „prvorodený“ by mu uberal na večnosti a božstve. Centralita Krista následne ešte viac vystupuje do popredia, keď sa hovorí, že všetko bolo stvorené nielen skrze neho, ale aj pre neho.

V ďalšom vyjadrení naši prekladatelia zvolili formuláciu „všetko v ňom spočíva“. Grécky výraz na tomto mieste vyjadruje čosi, čo by sme mohli preložiť ako: „všetko v ňom drží pokope“. Kristus je teda zároveň zjednocujúcim prvkom celého stvorenia. Toto tvrdenie je o to silnejšie, keď si uvedomíme, že podobné vyjadrenie sa vo vtedajšej gréckej mimobiblickej literatúre používalo v súvislosti s Bohom resp. božstvom.

Inzercia

V nasledujúcich riadkoch sa používa ďalší termín, ktorý sa používal v mimobiblickom, gréckom svete, pohanskom aj židovskom. Termín „telo“ v podobnom kontexte, ako je tomu v našom hymne, v ktorom sa hovorí o pôvode a celistvosti stvorenia, zahŕňa celý kozmos. Tým, že autor hymnu identifikuje telo s Cirkvou, naberá aj pohľad na Cirkev nový rozmer. Ona je totiž zhromaždením nových stvorení, pretvorených na obraz Krista – na pravý Boží obraz.

Cirkev je zhromaždením nových stvorení, pretvorených na obraz Krista – na pravý Boží obraz. Zdieľať

V tejto línii pokračuje aj nasledujúce vyjadrenie: „On je ... prvorodený z mŕtvych“. Znova sa používa ten istý prívlastok ako v úvode hymnu, kde sa hovorilo o Kristovom vzťahu k prvému stvoreniu. Teraz sa tento prívlastok opakuje, a tak sa zdôrazňuje, že Kristus je počiatkom nového stvorenia, ktoré sa rodí z jeho zmŕtvychvstania – on je prvorodený z mŕtvych.

On je prvorodený nielen z fyzicky mŕtvych, ale aj tých, ktorí s ním zomierajú a vstávajú z mŕtvych v krste, a tak sú znovuzrodení, sú novým stvorením. Prvé stvorenie stvorené skrze a pre Krista, keďže bolo skazené hriechom, a preto potrebuje byť zmierené, môže byť znova obnovené len v Kristovi. Stalo sa tak nie cez katastrofickú, kozmickú udalosť podobnú biblickej potope, ale skrze Kristovu krv vyliatu na kríži.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

 

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.