I keď sa možno zdá, že človek počas veľkej krízy veľa stráca, vnútorne omnoho viac získava: zmysel pre veci podstatné, nadhľad, silu, statočnosť a zároveň slobodu, miernosť, pôvab, nehu, jemnosť i krásu - v svojej duchovnej jedinečnosti. Bolestivo preporodené vlastné ja začína prekvitať tvorivými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom neúprosného boja pokory a pýchy…

“Poďte a pozrite sa na Jehovove skutky, na to, aké úžasné veci koná na zemi.” - Žalm 46:8.

Posledné dva roky som sa snažil si urobiť prehľad aké médiá píšu na Slovensku, Británii a USA. Čítal som progresívny NewYoork Times, a nevedel som čo čítať, všetko mi pripadalo ako reklama na progresivizmus, niečo podobné ako denník Pravda za komunizmu bol reklamou na bezchybný komunizmus. Reku vyskúšam denník Hospodárske noviny. Spočiatku sa mi zdalo, že niektorí redaktori píšu trochu konzervatívne či kriticky, teda pozerajú na veci z viacerých strán. Za chvíľu som vytriezvel, bol to len slušný slovník progresívcov, ale vďaka zaň. Potom som skúsil .týždeň a čudoval som sa, že moje diskusné príspevky na druhý deň mizli, len tak. Takže skúsim diskutovať v denníku N, tam je diskusia cez Fb. Kresťanský filozof Juraj Šúst dal jeden rozhovor bez urážania kohokoľvek. Pod článkom sa vyrojilo 50 príspevkov s nadávkami na Šústa a kresťanov. Reku nahlásim ich na Fb. Na druhý deň my zrušili možnosť diskutovať. Pozrel som sa na Fb na profily nadávajúcich, väčšinou študenti či pracujúci v Británii. Po roku som sa pozrel či dané profily existujú a nenašiel som ani jeden. Takže fejkový diskutujúci. Posledný rok čítam hlavne britský konzervatívny denník Telegraph, ktorý presadzuje konzervatívne hodnoty, nízke dane, žiadne preháňanie zelenej politiky, zdravý poľad na rôzne úchylky. Podobné hodnoty na Slovensku ponúka denník Štandard.