Človek, ktorý prechádza náročnou životnou skúškou, už nikdy nezostane taký istý, ako bol pred touto rozhodujúcou udalosťou. Po výstupoch a zostupoch, povýšeniach a pokoreniach nakoniec prichádza k poznaniu a ustáleniu...

I keď čas nepomôže zabudnúť, ale pomôže trpiacemu pochopiť súvislosti, a tým aj prijať svoju minulosť a vôbec, seba samého. Avšak správnym smerom sa nepohne, neporastie, resp. nezosilnie, ak nečerpá skúsenosti z vlastných utrpení, ktoré ho naučili, že rozhodujúce sú osobné priority a postoje. Nimi ovplyvňuje každú situáciu, v ktorej sa nachádza.

A tak sám život učí, že niektoré veci sú dôležitejšie než iné a že strata niečoho malého vedie k zisku niečoho veľkého. Preto zabudnutá skúsenosť je, žiaľ, bezcenná (Gal 3, 3-4).

…čo je zároveň odpoveďou na to, prečo niektoré životné skúšky tak hlboko rania a výnimočne bolia - azda preto, aby nikdy neboli zabudnuté…

Zostávajú v pamäti človeka ako nezmazateľné, neprehliadnuteľné memento s víťazným triumfom Božieho zásahu. Zdieľať

ČLÁNOK BOL PRESMEROVANÝ; celé znenie si môžete prečítať tu: https://juliakubicova.webnode.sk/l/rany-ako-krvave-perly/