V ostatnom čase si kladiem otázku kam to spejeme. Zaslúžime si vlastnú štátnosť? Čo tak spomenúť na Sama Chalupku a jeho "Mor ho!".

Krásne slová o našej zemi, o práci, o chlebe. A o odvahe Slovákov. Kde sme ju stratili? Tie pasáže v básni by sa naši politici mali učiť naspamäť. A náš ľud tiež.

Často čítam, že samostatné Slovensko nezvládlo mnoho etáp na ceste k silnému a stabilnému štátu.

Samozrejme, že je za týmito vývojovými etapami veľmi veľa dôvodov a príčin a je to na nekonečné diskusie, analýzy, diagnostiky, ale aj na dialektiku tohto celého obrodzovacieho procesu na Slovensku pri ktorých ale iste nemôže obstať konečné suché konštatovanie o tom ,že Slovensko to nezvláda a rozkladá sa.

Ak sa pozrieme lepšie na to z akého základu vzniklo a na akom základe a po akej ceste začalo budovať svoju samostatnosť, tak môžeme byť všetci vlastne radi, že Slovensko sa nepoložilo už za čias a bačovania OTCA NÁRODA.

Ako píše publicista Marián Moravčík: „No, ja som bol voči nemu vtedy veľmi kritický. Mrzel ma (podľa mňa zbytočný) rozpad Československa, ktorý hlavne naštartoval rozobratie štátneho (federálneho) majetku do súkromných rúk. Bola to však zaujímavá doba a bez vtedajších skúseností by som menej rozumel tej dnešnej.  

S odstupom času pripúšťam, že mnoho vecí na štátnej úrovni sa dalo robiť aj horšie a myslím, že alternatívy iných politikov by Slovensko položili (predali do zahraničia) oveľa efektívnejšie, než otec národa. „ Toľko citát.

Je tu v súčasnosti veľká otázka o schopnosti aj súčasnej vlády o tom, či reaguje na tieto situácie správne a v miere aká jej prináleží, alebo ich nezvládla a nezvláda k spokojnosti občanov Slovenska.

A to aj preto, keď už poznáme bačovanie a šafárenie vlád minulých na ktoré v skutočnosti vždy len nadávame.

Problém vidím v tom, že Slovensko je bohužiaľ potrestané tým, že má  voličov akých má a takých má  potom aj politikov.

Stretol som sa aj s takým názorom, že ľud má (demokratické) právo aj mýliť sa a robiť hlúposti. 

Takže HOĎ KAMEŇOM, KTO SI BEZ VINY aj na súčasnom stave nie len Slovenska ako takom, ale aj na tom, čo sa na ňom za posledné tri desaťročie odohralo.

Nespomínam si, ktorý múdry napísal túto myšlienku. Hľadanie nášho miesta v širšom medzinárodnom spoločenstve dáva našej štátnosti oveľa väčší význam ako pestovanie vlastnej  výlučnosti.

Ja osobne zastávam názor, že sme málo ľudnatý národ a o to viac je dôležité, aby naše zahraničné záležitosti riadili schopní politici a vizionári.

Dušan Piršel