Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. jún 2022

Skalka s biskupom Petrom Beňom a cisárom Markom Auréliom

Stará Skalka je duchovné miesto, bývalé sídlo  pustovníkov sv. Svorada - Andreja a sv. Beňadika, apoštolov tejto krajiny z 11. storočia. Sú patrónmi nitrianskej diecézy, ich pozostatky sú v bazilike sv. Emeráma na Hrade v Nitre. 13. júna 2022 navštívila Skalku púť Združenia kresťanských seniorov Slovenska.
Skalka s biskupom Petrom Beňom a cisárom Markom Auréliom

Návšteva Skalky na mňa očarujúco zapôsobila. Je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku, ktoré tisícročia formovalo a bude formovať ľudí. Tu žili podľa hesla „Modli sa a pracuj!“ mníšski pustovníci, ktorí tvorili kresťanské srdce Slovenska, ba aj celej strednej Európy. V ďaľších storočiach život tejto oblasti bol ťažký: v 13. stor. ho ničili Tatari, v 15. stor. husitské a neskôr osmanské vojská.

Génius loci  pokojnej a pokornej krajiny, ďaleko od ruchu sveta, formuje návštevníkov. Oblaky leteli nevedno odkiaľ a kam. Váh, ako vtedy, ticho tečie, šinie sa do mora, zhora nebadať jeho pohyb. Úvodná fotografia (autor Mária Miklošková) dobre charakterizuje prostredie: život - cesta, pútnik pod krížom, ruiny kláštora, bralo a les. Tu prišiel Svorad - Andrej z Poľska asi v r. 1030, k nemu sa pripojil Slovák Benedikt – budúci apoštoli krajiny a vtedajšieho Uhorska. Kostolík postavili v r. 1224, blíži sa jeho 800-ročné výročie. Aj toho roku 16. júla tu bude hlavná púť a tvorivé dielne umelcov „Ora et Ars“.

V kostole, v Malej Skalke, bol celodenný program s nitrianskym pomocným biskupom Petrom Beňom. Počas slávnostnej omše povedal niekoľko pápežových myšlienok:

-  Dlhý život je požehnaním, nie trestom...

-  Dom, v ktorom býva starý človek je požehnaný...

-  Seniori sú nenahraditeľní a nezastupiteľní...

-  Seniori majú pestovať vzťah s Bohom a vzťahy s druhými ľuďmi...

-  24.7. je sviatok sv. Joachima a sv. Anny je to sviatok starých rodičov.

Biskup s nami zostal celý deň, mali sme s ním aj adoráciu a diskusiu.

V ruinách starého kláštora pri pohľade na planinu okolo Váhu, cítiť duch svätých pustovníkov, v diaľke je doteraz neznáme táborisko Laugarício s cisárom Markom Auréliom, aj skala Trenčianského hradu s najsevernejšou rímskou pamiatkou.

Markus Aurelius bol rímsky cisár takmer 20 rokov. V r. 172 prekročil Dunaj pri Komárne alebo „ústí Hrona“. V bitke ich obkľúčili nepriatelia na mieste, kde nebola žiadna voda, takže ľudia zomierali smädom. Na modlitby kresťanských vojakov sa spustil lejak, ktorý ich zachránil. Markus píše, že bol pohan, ale videl, že im pomohol Boh kresťanov – „poznal prítomnosť Boha“. Pri ďalšej výprave roku 179 sa Rimania dostali až ku Trenčínu.

Inzercia

O prítomnosti Rimanov v Trenčíne svedčí najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka severne od Dunaja. Informáciu o nej zverejnil r. 1622 historik M. Istvánffy. Po víchrici r. 1852, ktorá vyvrátila topoľ pod skalou, nápis znovu objavil farár Ľ. Stárek. „Na počesť víťazstva cisárov a vojska, ktoré táborilo v Laugariciu v počte 855 vojakov II. légie dal zhotoviť Maximianus, legát II. pomocnej légie.“ Pravosti nápisu v zahraničí neverili, pochybnosti rozplynul nápis v alžírskej Zane „Leugaricio“, ktorý ho pravdepodobne stotožnil aj s Leukaristom z Ptolemaiovho diela o Veľkej Germánii.

Rimania roku 179 prezimovali v niektorej z okolitých pevností. Problém lokalizácie ich tábora Laugaricio, hranice Limes Romanus, trvá. Venovali sa mu slovenskí archeológovia ‒ aj Tamara Nešporová z Trenčína. Jej výskum skončil tragicky, mnohoročnú prácu prerušila tragická smrť vo veku 64 rokov v areáli kláštora benediktínov na Skalke, keď sa na ňu 11. 10. 2006 pri obhliadke kláštora zrútila jeho stena.

Markus Aurelius bol rímskym cisárom v rokoch 161 ‒ 180. Bol jeden z piatich „dobrých“ cisárov, posledný imperátor Pax Romana, doby stability Rímskej ríše. Nepostavil veľa pamätníkov, ale jeho myšlienky sú stále aktuálne. Narodil sa v Ríme 26. 4. 121, s manželkou Faustinou mali 13 detí, z nich prežili iba dve dcéry a syn Commodus. V roku 172 prenikol Markus s rímskymi légiami za Dunaj na terajšie Slovensko. Medzi Dunajom a Malými Karpatmi tam žili barbarské národy Sarmati. Markus s nimi bojoval v rokoch 172 ‒ 180. Rimania vtedy vybudovali svoje pevnosti aj v Stupave, Devíne, Rusovciach, v Iži pri Komárne a v meste Carnuntum.

V rokoch 164 až 180 zachvátil oblasť mor. 17. marca 180 mu Markus podľahol v hlavnom stane vo Vindobone -Viedni. Po jeho spálení urnu poslali do Ríma, kde ju uložili do Anjelského hradu.

Bol stoikom, filozofom na tróne. Snažil sa o dosiahnutie vyrovnanosti a pokoja, bol nábožný, veril na pohanských bohov. Pri Hrone rozjímal nad sebou, svetom a svojím postavením v ňom, nad vecami dnešnými aj večnými. Veril v boha, nie kresťanského, venoval pozornosť aj chudobným. Rimania v bojoch neničili tradíciu porazených – aj Markus sympatizoval s údelom porazených národov.

Napísal slávnu knihu Myšlienky k sebe samému, prvú kapitolu končí slovami: „Napísané na území Kvádov pri Granuo“ (Hrone). Druhá vznikla v Carnunte pri Dunaji. Témou knihy je život, smrť, moc, hnev, bolesť, sláva... „Matka mi vštepovala zbožnosť, štedrosť a odpor k zlým skutkom, otec skromnosť a mužnosť. Dedo mi ukázal príklad dobrého srdca, ktoré sa nevie hnevať. Dospel som tak do štádia stále sa zlepšovať. Nesprávať sa príkro, myslieť nezávisle, bez závisti, byť zhovievavý, mať lásku k rodine.“ Uvažuje aj o smrti a starobe, o starnutí, neodplácaní zla zlým, o modlitbe a duši, dáva rady do života. Je to najznámejšia kniha, ktorú napísal nejaký panovník. Požadoval v nej morálku,   blízku evanjeliovým zásadám. Pripomína, že „život je stále kratší, onedlho bude z nás iba popol“...

 

 

 

 

  •  

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 5 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal osem kníh literatúry faktu. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Stretnutie v Limbachu

Stretnutie v Limbachu

Každý príbeh je na román. Spoznávať príbehy druhých, vytvárať priestor na stretnutie, diskutovať. Všetko to bude súčasťou už tretieho podujatia, ktoré sa uskutoční v obci Limbach. Dnes (pondelok 20. jún) budú o 18.30 hod. diskutovať hudobníci: Peter "Petko" Opet z Limbachu (člen skupiny Polemic) a Félix Tkáč, ktorý príde aj so svojou kapelou.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.