Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. jún 2022

Prečo slovenský konzervatívec vkladá svoju nádej do falošných mesiášov? 

Konzervatívna politika na Slovensku sa čoraz viac prepadá do bahna hulvátstva a primitivizmu. 
Prečo slovenský konzervatívec vkladá svoju nádej do falošných mesiášov? 

Poďme priamo k veci.

Diagnóza (prinajmenšom časti) slovenského konzervativizmu nie je príliš vábivá: Konzervatívci oklieštili svoju agendu na zopár tém, ktoré neustále obsesívne vyťahujú. Sú bezmocní a neživotaschopní. Nevedia s kým sa spojiť a preto volia metódy, ktoré sa skôr či neskôr obrátia proti nim. 

Konzervativizmus v podaní mnohých konzervatívcov je iba negatívne vymedzenie sa voči progresivizmu. Často nenavrhujú kreatívne a efektívne riešenia, ako byť úspešnou a váženou konkurenciou. Ich chápanie kreativity je väčšinou niečo zakazovať, prípadne utiekať sa k prežitej religiozite a formalizmu.

Po týchto slovách by mnohým prišlo na um, že som nejaký progresívny kresťan. Nuž, nie som. Môj názor na progresivizmus je dlhodobo kritický. Vlastne je mi dosť protivný. Na strane druhej, čo mnohých ľudí, a najmä mladých na progresivizme priťahuje (a na konzervativizme nie) je práve jeho atraktívna forma. 

Nie som teda kritikom podstaty, ale formy. A chcem ukázať, že forma je dôležitejšia viac, ako by sme si mysleli. 

Analýza príčin

Prečo teda konzervativizmus prehráva? A ako je možné, že konzervatívci vsadili na spoluprácu s politikmi, ktori sa v kresťanskych principoch vyznajú asi tak, ako sa vyzná hus pivu?

Odpovede treba hľadať v hlbokej kríze kresťanskej kultúry, ktorá zásadným spôsobom formovala dejiny západnej civilizácie.

Príznakov tejto krízy je viacero a jedna druhú podmieňuje. 

1) Absencia autentických kresťanských politikov. A ak aj nejakí sú, tak ich výtlak v kľúčových kultúrno-etických otázkach je mizerný. 

2) Konzervatívni kresťania si uvedomujú, že prichádzajú o svoje pozície a že sú v defenzíve.

3) Zástavu konzervativizmu zdvíhajú rýchlokvaseni  pseudokonzervativci, ktorých mottom je „burantstvom a veľkohubosťou za tradičnú rodinu a zdravé hodnoty.“  Ľudia, ktorí o kresťanské hodnoty ani nezakopli, sa zrazu pasujú do úlohy zachrancov pred skazenym svetom. Je to okatý a lacný populistický trik.

4) Nemala časť konzervatívcov im však obrazne povedane sadne na lep. (A majú vôbec na výber?)

Konzervativizmus v podaní Matoviča a Gyimesiho? Cesta do pekla

Do úlohy konzervatívnych lídrov sa nám v poslednej dobe vmanévrovali dve obskúrne postavy slovenskej politiky - Igor Matovič a György Gyimesi. 

Kým prvý sa označil za prorodinného konzervativca, druhý chce zakázať dúhové vlajky a otvorene sa hlási k neliberálnej demokracii, k orbanizmu. Už len táto samotná veľkolepá sebaprezentácia naznačuje, že niečo nie je v poriadku.  

Aj im konzervatívci skočia na lep alebo začnú kriticky rozlišovať? Začne im viac záležať na spôsoboch presadzovania  konzervatívnej politiky alebo sa budú naďalej uchyľovať k nie veľmi presvedčivej fráze, že „dobrý zákon je dobrý bez ohľadu na to, kto ho presadzuje a až tak nezáleží na tom, kto presadzuje?“

Inzercia

Matovičov konzervatívny nástup je zjavne iba pokračovaním neslávnej tradície, ktorej priliš nezáleží na spôsoboch, ale iba na výsledkoch. 

Matovičov pseudokonzervativizmus je zabalený do obalu plného hulvátstva, citového vydierania a falošných dilem typu „kto nie je za mňa, je proti mne.“ 

Igor Matovič sa zvykne brániť, že predsa jeho úmysly nie sú zlé, že jadro jeho politiky je dobré. No hlúpe a primitívne spôsoby môžu znehodnotiť aj dobré jadro. 

Matovič možno presadí nejaké konzervativne zákony. No je možné, ba priam reálne, že spájanie sa s Matovičom sa konzervatívcom v konečnom súčte nevyplatí a bude dokonca kontraproduktívne.

Je pravdepodobné, že Matovič bude konzervatívcov, ktori s nim nesúhlasia, atakovať, že sú spojencami progresivcov a že vo svojom konzervativizme nie sú takí „autentickí“ ako je on. 

Nemajme ilúzie. Nemalá časť konzervatívcov Matovičovi uverí a bude ho podporovať. Samo o sebe by nebolo nič zlé na tom, keď niekto zahlasuje za jeho zákon. Skutočným problémom je mlčanie a neschopnosť sa dôrazne dištancovať od jeho štýlu politiky. To je tá legitimizácia jeho pseudokonzervativizmu. 

Máme nádej?

Značkou konzervatívneho kresťana má byť v prvom rade Kristus, nie nejaký samozvaný politický mesiáš, ktorý nevie zvládnuť samého seba. Riešením krízy kresťanskej kultúry nie je lepiť sa na rýchlokvasených konzervatívcov, pre ktorych je jedinou hodnotou prospech.

Kultivovať a vytvárať kresťanskú demokraciu treba ako nezávislú silu, ktorá bude schopná zvádzať ťažký, no vznešený zápas s progresivizmom a zároveň bojovať proti populizmu a všetkým korupčnikom. 

Na čo je dôležité upriamiť pozornosť je nielen úpadok kresťanskej kultúry, ale aj úpadok toho, čo ja nazývam sekulárnym liberalizmom a s ktorým kresťanská demokracia bola dlhé roky konkurentom, ale aj kompetentným partnerom. Tento typ liberalizmu tu chýba rovnako ako slušný konzervativizmus. 

Obidva tábory sa musia vschopiť, inak hrozí, že uvoľnený priestor úplne ovládne temnota v podobe všelijakých Ficov, Blahov, Kotlebov, Harabinov, Mazúrekov a podobne. 

Kresťanská kultúra na západe (vrátane Slovenska) dnes pripomína skôr tlejúcu pahrebu. Zlou správou je, že to vyzerá príšerne. Dobrou správou je to, že rozžeravené uhlíky môžu opäť vznietiť. 

Stačí iba vedieť, ako ich znova rozpáliť. Nie ich ututlať nezmyselnými riešeniami, ktoré možno fungovali pred 10-20 rokmi, no teraz sú skôr kontraproduktívne.

Titulné foto - dennikn

 

Odporúčame

Blog
John Money: Príbeh muža, ktorý stvoril gender

John Money: Príbeh muža, ktorý stvoril gender

Gender je pojem, ktorý má v sebe výbušný a polarizujúci potenciál. Kým jedna strana gender považuje za akýsi výdobytok modernej éry a pokroku, druhá strana v ňom vidí úhlavného nepriateľa tradičných hodnôt, manželstva a rodiny. 

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.