Život za lásku (Príbeh Élisabeth Leseur)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Život za lásku (Príbeh Élisabeth Leseur)

14. februára sa na Slovensku skončil 6. Národný týždeň manželstva. Tento príbeh je malým príspevkom k podujatiu, ktoré oslavuje manželstvo ako Boží dar.

VEĽKÍ NEZNÁMI
ÉLISABETH LESEUR

Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (Jn 12,24) 

A všetko mali spoločné... 
V roku 1887 Pauline Élisabeth Arrighi stretáva po prvýkrát doktora medicíny Félixa Leseura. Ich okamžité porozumenie a hlboký cit vyplývajú do istej miery z nesmiernej podobnosti ich dovtedajších životov. Obaja pochádzajú zo zámožných francúzskych rodín, obom sa dostalo vynikajúceho vzdelania a katolíckej výchovy. Ich otcovia sú úspešní právnici a matky zbožné ženy. Majú spoločné koníčky - literatúru a hudbu, kultúru a umenie. Spája ich živý záujem o celospoločenské dianie, túžba cestovať a spoznávať svet, žiť naplno. 

Len jedno nie… - to, čo je potrebné
Nečudo, že o necelé dva roky nasledujú zásnuby, a 31. júla 1889 vstupujú do manželstva s túžbou prežívať svoj život spoločne v dobrom i v zlom. A hoci sa Élisabeth krátko pred sobášom dozvie, že Félix nielenže zanechal praktický život viery, ale že ju vlastne úplne stratil, predsa mu sľúbi úctu, lásku a vernosť až do smrti, v nádeji, že pod jej vplyvom sa milovaná bytosť vráti k Bohu a znova nájde Krista. 

Synovia sveta
Stane sa však presný opak. Félixova intelektuálna prevaha, vyššia spoločnosť, v ktorej sa manželia pohybujú a ktorá je uchvátená módnym antiklerikalizmom, okruh spoločných priateľov – poväčšine zanietených ateistov, pohodlný život, parížske salóny, cestovanie, knihy protikresťansky naladených autorov – to všetko je postupný, ale jednoznačný útok, ktorému Élisabethina tradičná viera neodolá. Nie je teologicky dostatočne podkutá, nedokáže svoje presvedčenie obhájiť a podľahne. Nasledujú dva roky bez Boha.
 
Ja tvorím čosi nové… 
Jedného dňa v roku 1898 prosí Élisabeth Félixa: ,,Daj mi nejakú dobrú knihu, už nemám čo čítať.” V diabolskej túžbe dovŕšiť deštrukciu viery svojej manželky jej Félix podá knihu Ernesta Renana Život Ježiša, v ktorej autor odmieta Kristovo božstvo i jeho zázraky, a predstavuje ho iba ako výnimočného človeka, ktorý sám seba pasoval do role mesiáša. Élisabeth knihu vezme, prečíta, no zdá sa jej povrchná. Aby si overila niektoré sporné tvrdenia, konfrontuje ju s Bibliou. Po dlhom čase sa znova zahĺbi do evanjelií. 
To, čo malo byť fatálnym úderom, sa stáva počiatkom veľkého dobrodružstva lásky. Élisabeth sa začne znova modliť, prijíma sviatosti, číta Sväté písmo a spisy cirkevných otcov, nájde si duchovného vodcu - dominikána, a takto sa nevedomky pripravuje na roky, kedy bude musieť opakovane ,,zdôvodňovať nádej, ktorá je v nej”. 
Počas cesty do Ríma dostáva v stredu Veľkého týždňa v Bazilike sv. Petra po svätom prijímaní osobitnú milosť: jasne a živo pocíti prítomnosť Krista vo svojej duši a zakúsi jeho nekonečnú lásku. Tento mystický zážitok dovŕši jej konverziu a definitívne ju nasmeruje k Bohu.

Učte sa odo mňa… 
Takýto vývoj udalostí Félixa prekvapí. Nemal najmenšie pochybnosti o svojom zásadnom vplyve na svoju manželku. Ako redaktor viacerých protikresťansky a proticirkevne zameraných novín prejde do otvoreného boja: Élisabeth sa okrem presviedčenia a argumentov proti existencii Boha ujde aj výsmech a pohŕdanie – od manžela i od ich spoločných priateľov. 
No ona volí nečakané zbrane. Pochopí, že diskusie a hádky nič nevyriešia. A tak sa ešte viac modlí, ticho a v pokore znáša krivdu, obetuje sa, a manželovi svedčí o Kristovi nie slovami, ale tým, že dokonale plní svoj manželský sľub: čím viac Félix nenávidí Boha a bojuje proti nemu, tým je Élisabeth k manželovi vľúdnejšia a láskavejšia. 
Zapája sa do charitatívnych diel, pomáha chudobným rodinám a núdznym, a svoje vnútorné zápasy o manželovu dušu zveruje duchovnému denníku, ktorý si začne viesť. Aj neplodnosť - bezdetnosť ich manželstva, tento obrovský kríž svojho života, obetuje za neho. A je pripravená obetovať i viac. 

Kto stratí svoj život pre mňa… 
V roku 1905 zomiera v mladom veku Élisabethina sestra Juliette, s ktorou zdieľala svoju lásku ku Kristovi. Táto strata ju hlboko zasiahne. Začne viesť ešte intenzívnejší vnútorný život: askéza, modlitba, pokánie, skutky milosrdenstva… Dospieva k poznaniu, že utrpenie je Boží dar, že ,,utrpenie je všetko”. Pochopí silu zástupného utrpenia a ponúkne svoj život Ježišovi za spásu Félixovej duše. 
V roku 1911 jej diagnostikujú karcinóm prsníka. Operácia, ožarovanie, neznesiteľné bolesti, prebdené noci. To, ako odovzdane, so zvláštnym pokojom, ba až s akousi nevysvetliteľnou radosťou znáša svoju chorobu, urobí hlboký dojem dokonca aj na jej manžela. Sejba sa začala. Ale žatva to ešte nie je…

Každý, kto prosí… 
V roku 1912 cestujú Leseurovci do Lúrd. Keď Félix zobďaleč vidí svoju manželku, ako sa modlí pred jaskyňou zjavenia, premkne ho letmý pocit čohosi nadprirodzeného. Pýta sa sám seba, či je možné, aby bolo ešte niečo iné ako len tento život. 
Po návrate do Paríža je však všetko tak ako predtým. Félix ale nevie, že Élisabeh neprosila v Grotto Máriu o svoje uzdravenie, ale o jeho obrátenie a návrat k Bohu. 

Verím v spoločenstvo svätých… 
Liečba nezaberá, nádor metastázuje. Postupne zasiahne celé telo. Élisabeth nakrátko pocíti úľavu po novéne ku karmelitánke Terézii z Lisieux, ktorej životný príbeh si v tej dobe podmanil celé Francúzsko, a ktorú nazýva ,,svojou malou sestrou”. Félixovi sa to zdá detinské, infantilné. Netuší, že v budúcnosti to bude práve on, kto svojím svedectvom najviac prispeje k tomu, že Élisabeth budú nazývať ,,Terezkou v manželstve”, pre jej malú cestu pokory, skrytej obety a každodenného napredovania v láske po ceste dôvery v Božiu prozreteľnosť.

Otče, do tvojich rúk… 
24. apríla 1914 upadá Élisabeth do kómy. Ešte predtým predpovedá svojmu manželovi, že sa obráti a stane sa rehoľným kňazom. Jeho odpoveď je však rezolútna: ,,Ako som Ho nenávidel po celý život, tak Ho budem nenávidieť až do smrti.” Predsa však dovolí, aby Élisabeth prijala sviatosti umierajúcich. 
Keď jeho manželka 3. mája 1914 ako 47-ročná umiera na rakovinu, drží ju v náručí, a ona odovzdáva svoju dušu Otcovi podľa slov Krista: ,,Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.” (Jn 15,13) 

Veľké veci mi urobil Pán… 
Po smrti manželky dáva Félix do poriadku jej pozostalosť. Usporadúva knihy, triedi korešpondenciu, zoraďuje dokumenty. Na lístku papiera nájde napísané obetovanie, v ktorom Élisabeth ponúka Bohu svoj život za spásu jeho duše. Číta aj jej duchovný testament, ktorý mu zanechala: ,,Miluj duše, modli sa za ne, trp a pracuj pre ne. Duše si zaslúžia všetko naše utrpenie, všetko naše úsilie, všetky naše obety.” 
Élisabethina sestra neposlúchne jej príkaz, aby po jej smrti zničila jej denník, a odovzdá ho švagrovi Félixovi. Ten v ňom spoznáva novú Élisabeth: tú prekrásnu, láskyplnú, hlbokú bytosť, ktorú mu Prozreteľnosť tu na zemi darovala na 25 rokov ako manželku. 

Hľa, tvoja Matka… 
Na jeseň 1914 je Félix znova v Lurdoch, tentoraz sám. Averzia ku kresťanstvu ho neopúšťa. Prichádza pevne rozhodnutý napísať knihu, ktorá definitívne položí Lurdy, vyvráti tamojšie zázračné uzdravenia, a dokáže, že sa jedná o podvod. 
Žena odetá slnkom však zvíťazí. Félixovi sa otvoria oči a dostáva dar viery. Kľačí v jaskyni, tam, kde sa predtým za neho modlila Élisabeth, a prosí o odpustenie svojich hriechov. Po návrate do Paríža sa vyspovedá, prijme Eucharistiu a začína spoznávať vieru, ktorá jeho manželke dala silu obetovať svoj život. 

Proste Pána žatvy… 
jar 1917: Félix vydáva denník svojej manželky. Kniha sa ihneď stáva bestsellerom. 

jeseň 1919: Félix vstupuje do noviciátu dominikánov v Paríži. 

23. marec 1923: Félix skladá večné sľuby v Reholi kazateľov.

8. júl 1923: Dr. Félix Leseur ako 62-ročný prijíma kňazskú vysviacku. Odvtedy až do konca svojho života vo februári 1950, teda takmer 27 rokov, slúži obetavo a neúnavne ako duchovný pastier a svedčí o láske, ktorú zakúsil na vlastnej koži, o láske, ktorá dáva život.

1936: začína sa informatívna fáza v procese možnej budúcej beatifikácie Božej služobnice Élisabeth Leseur. Táto fáza je oficiálne ukončená v roku 1949 a v roku 1955 Kongregácia pre kauzy svätých vydáva dekrét nihil obstat, týkajúci sa spisov Božej služobnice.

Modlitba za blahorečenie Božej služobnice Élisabeth Leseur 
Bože, Otče, ty si napĺňal svoju služobnicu Élisabeth obdivuhodnou múdrosťou a rozvíjal si v nej hlboký vnútorný život, aby dokázala svedčiť o Kristovi svojmu manželovi i neveriacemu svetu, ktorý ju obklopoval. Obdaroval si ju veľkou pokorou a miernosťou a ona bola skrze tieto tvoje dary schopná prijímať svoje utrpenie ako tebe milú obetu. 
Nebeský Otče, ďakujeme ti za všetky dary, ktoré si jej udelil, ako aj za celý jej život, ktorý môže byť vzorom a príkladom pre ženy našich čias. Už teraz ti vzdávame vďaku za dobrodenia, ktoré preukážeš našej rodine na jej orodovanie. S dôverou prichádzame k tebe, aby si nám na jej príhovor udelil milosť, o ktorú ťa pokorne prosíme…
Pane, ak je to tvoja vôľa, daj, aby tvoja Cirkev uznala svätosť života Božej služobnice Élisabeth Leseur na slávu Najsvätejšej Trojice. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo