Iné riešenie ako revolúcia neexistuje": protest Black Lives Matter v Londýne, jún 2020

Recenzia Douglasa Murraya. Najnovšia polemika Douglasa Murraya sa zaoberá protibelošskou diskrimináciou a obhajuje západnú tradíciu

Kniha Vojna proti Západu je panoramatickým prieskumom nových predsudkov, ktoré sa v mene sociálnej spravodlivosti zmocnili západných inštitúcií. Murray tvrdí, že jeho cieľom je "démonizovať ľudí, ktorí stále tvoria rasovú väčšinu na Západe". Vojna proti našej civilizácii znamená pre Murraya vojnu proti belošstvu.

Výsledkom sú dve knihy v jednej. Séria osláv - a obhajob - toho najlepšieho zo Západu sa nachádza vedľa katalógu protibelošskej diskriminácie, ktorá sa väčšinou realizuje ako forma sebapoškodzovania bielych, aby sa odčinil rasový hriech. Murray ukazuje, ako sa nový antirasizmus, ktorý sa začal začiatkom roku 2000 a zrýchlil od roku 2018, rozšíril z Ameriky a zmocnil sa mnohých dôležitých a veľmi obľúbených britských inštitúcií, od anglikánskej cirkvi až po Kráľovskú hudobnú akadémiu.

Murray pri chvále Západu skúma význam vďačnosti. Tvrdí, že za vysokopostavenými útokmi na úspechy Západu často stojí odpor a závisť. Taktiež poukazuje na nedôslednosť, historické prekrúcanie a očividné pokrytectvo, ktoré sa objavuje medzi útočníkmi na Západ. Divo sa pýta, prečo sa tí, ktorí chcú zvrhnúť Churchilla a zrušiť Aristotela, Kanta alebo Huma, zdajú byť zvedavo ľahostajní voči záľube Michela Foucaulta v znásilňovaní detí alebo voči krutému antisemitizmu a rasovým predsudkom, ktoré vyjadril Karol Marx?

Ústredným problémom Murrayho knihy je však nový antirasizmus. Hneď na začiatku spomína na okamih z roku 2016, keď sa v Londýne podelil o panel s generálom Johnom Allenom, americkým veliteľom síl NATO v Afganistane. Keď sa jeden aktivista postavil a oboch odmietol ako "dvoch bielych mužov", generál sa ohradil. Murray spomína, že potom Allenovi povedal, aby si na to zvykol. "Málokto si uvedomoval," dodáva, "ako rýchlo by sme to všetci urobili." O päť rokov neskôr diváci v štúdiu americkej Tonight Show výskali a jasali, keď Jimmy Fallon spomenul, že počet belochov v ich krajine klesol.

Ako ukazuje Murray, útoky na belošstvo môžu byť teraz doma aj v tých najváženejších kruhoch. Podľa slov jedného z redaktorov New York Times je belošstvo "vírus, ktorý podobne ako iné vírusy nezomrie, kým nezostane žiadne telo, ktoré by sa dalo infikovať". Minulý rok istý psychiater využil prednášku v Yale's Child Study Center, aby bielych ľudí opísal ako "dementných násilníckych predátorov" s "dierami v mozgu". Aj Británia má prominentných akademikov, ktorí vydávajú verejné vyhlásenia o tom, ako "každý deň odolávajú nutkaniu zraziť bielych mužov na kolená", alebo tvrdia, že porážka nacizmu len nastolila "novú verziu nadradenosti bielych".

Murray odhaľuje aj ľudskú cenu antirasizmu. Ako keď English Touring Opera v septembri minulého roka oznámila, že prepustila polovicu svojich orchestrálnych hráčov, aby zvýšila diverzitu. Alebo keď americké zdravotnícke orgány navrhli v decembri 2020 systém priorít pre očkovanie Covid-19, ktorý by v mene obnovenia rasovej rovnosti znamenal smrť väčšieho počtu ľudí - ale hlavne starých, bielych.

Takéto rozhodnutia sa rozchádzajú so západným ideálom spravodlivosti, a to nie náhodou. Väčšina z tých, ktorí sa nesú v prúde Veľkého prebudenia, nepochybne verí, že ide len o poslednú etapu dlhej púte Západu za naplnením jeho vlastných zásad. Ako Murray zdôrazňuje, intelektuáli majú na mysli niečo oveľa ambicióznejšie. Cituje britského akademika Kehindeho Andrewsa, pre ktorého si logika antirasizmu vyžaduje prevrátenie celého systému Západu: "Neexistuje iné riešenie ako revolúcia."

Tým, že Murray oslavuje úspechy Západu a poukazuje na protizápadný charakter nového antirasizmu, opäť poskytuje cennú protiváhu zlým myšlienkam, ktoré sa stali hlavným prúdom. Avšak tým, že Murray spája svoje dve témy, končí aj rasizovaním Západu rovnako ako jeho oponenti. Jeho záver ponúka "jadrovú odpoveď" na útoky na belošstvo: päťstránkové encomium na veľkosť Západu, v ktorom ho prezentuje ako úspech bielych a základ pre hrdosť bielych.

Oslavou belošstva Západu sa Murray razom dostáva mimo terča. Myšlienky rasovej identity nie sú osudom Západu, ale naším nepriateľom. Antirasisti sa nemýlia, že takéto myslenie je jedovatým dedičstvom otroctva a imperializmu. Ich omylom je predstava, že odpoveďou je jednoducho vychýliť rasové predsudky opačným smerom.

Nakoniec, pri všetkých zlyhaniach Západu, ako hovorí Murray vo svojej kapitole o Číne, najdôležitejšia otázka, ktorú treba položiť jeho kritikom, je "v porovnaní s čím?". Spojenectvo Číny a Ruska dnes predstavuje mrazivý pohľad na skutočnú alternatívu: dvojicu genocídnych, expanzívnych režimov, z ktorých každý ospravedlňuje svoje zločiny v mene civilizačnej čistoty. Telegraph