Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. máj 2022

Deti vystavujeme toxickým látkam, hovorí nová správa

Nová správa od UNICEF Innocenti ponúka holistický pohľad na krajiny a ich dopad na prostredie detí po celom svete.
Deti vystavujeme toxickým látkam, hovorí nová správa

Prostredníctvom znečisteného ovzdušia, vody a potravín každý z nás neúmyselne spotrebuje štvrť kilogramu plastov za rok, čo sa rovná zjedeniu kreditnej karty každý týždeň. Aj o tom rozpráva nová správa Innocenti Report Card 17 s názvom Miesta a priestory, ktorá porovnáva 39 krajín, ktoré sú členmi OECD a Európskej únie, pri vytváraní zdravého prostredia pre deti.

Slovensko na 25. mieste

Deti z chudobných rodín a oblastí dýchajú často nekvalitnejší vzduch aj vo vnútorných priestoroch či nemajú prístup k pitnej vode. Tak je tomu aj na Slovensku. Naša krajina sa v celkovom rebríčku umiestnila na 25. mieste. Správa ukazuje, že žiadna krajina nemá trvalo udržateľné environmentálne podmienky. Mohlo by sa nám zdať, že podmienky pre deti v krajinách, akými sú Fínsko či Island sú vynikajúce. To platí, iba pokiaľ sa pozrieme na to, aké podmienky vytvárajú pre deti doma a v súčasnosti. Z globálneho hľadiska či časovej perspektívy totiž nevytvárajú udržateľné prostredie pre všetky deti, pretože ich spotreba či tvorba oxidu uhličitého je privysoká.


VIDEO sa spustí po kliknutí na obrázok

Olovo nepatrí do vyvíjajúceho sa detského tela

Viac ako 20 miliónov detí v tejto skupine krajín má v krvi zvýšenú hladinu olova. Olovo je jednou z najtoxickejších látok nachádzajúcou sa v prostredí. V 25 krajinách sa väčšina odpadu stále nerecykluje ani nekompostuje. Najrýchlejšie rastúci druh odpadu je elektronický odpad (e-odpad): bohaté krajiny vyprodukovali 53,6 mil. ton v roku 2019 a očakáva sa, že do roku 2035 sa toto množstvo zdvojnásobí.

Elektronický odpad obsahuje nebezpečné látky ako napr. ortuť, kadmium a olovo, ktoré poškodzujú ľudský organizmus a mozog, pričom najviac sú ohrozené deti. Elektronický odpad slúži ako príklad toho, ako sú environmentálne faktory prepojené naprieč časom a geografiou, nakoľko časť tohto nebezpečného odpadu poškodzuje deti na južnej pologuli.

V deviatich z najbohatších krajín sveta má viac ako 1 dieťa z 20 zvýšené hladiny olova v krvi. Dopady environmentálnych opatrení bohatých krajín presahujú ich hranice a súčasnosť. Neudržateľná spotreba a využívanie zdrojov ovplyvní deti dneška a zajtrajška všade.

Zatiaľ čo Španielsko, Írsko a Portugalsko sú celkovo na vrchole tabuľky, všetkým krajinám OECD a EÚ sa nedarí zabezpečiť zdravé prostredie pre všetky deti vo všetkých ukazovateľoch. Niektoré z najbohatších krajín, vrátane Austrálie, Belgicka, Kanady a Spojených štátov amerických, majú vážny a rozsiahly vplyv na globálne prostredie na základe emisií CO2, elektronického odpadu a celkovej spotreby zdrojov na obyvateľa. Naopak, najmenej bohaté krajiny OECD a EÚ, v Latinskej Amerike a Európe, majú oveľa menší vplyv na širší svet.

Fínsko, Island a Nórsko sa umiestnili v prvej tretine v zabezpečovaní zdravého prostredia pre svoje deti, no celkovo v spodnej tretine vo svete s vysokou mierou emisií, elektronického odpadu a spotreby. Nateraz iba dvom z bohatých krajín, a to Islandu a Nórsku, sa podarilo získať väčšinu energie z obnoviteľných zdrojov. Avšak Nórsko vyprodukuje spomedzi všetkých porovnávaných krajín najviac elektronického odpadku na osobu a rok, a to až 26 kg. Na Slovensku ho vyprodukujeme menej, 12,8 kg, čo nás zaraďuje do prvej štvrtiny tabuľky ohľadom e-odpadu.

E-odpadom znemožňujeme zdravý vývin detí

Vieme, kam putujú naše notebooky, mobily či chladničky, keď s nimi skončíme? Niektorý elektronický odpad sa neformálne ukladá na skládku, zvyčajne v krajinách s nízkymi alebo strednými príjmami so slabšími environmentálnymi predpismi. Tam je recyklovaný neformálnymi pracovníkmi, aby získali kovy, ktoré môžu byť ďalej predané za účelom zisku. Vysoké hladiny toxických chemikálií nachádzajúcich sa v elektronickom odpade môže poškodiť intelektuálne schopnosti detí, ktoré žijú v blízkosti recyklačných stredísk vo vzdialených častiach sveta.


Yukiko Noritake - garance illustration llc

Inzercia

Deti potrebujú zdravé a bezpečné prostredie, v ktorom môžu rozvíjať svoj potenciál. Náprava nespravodlivosti a škôd, a realizácia práv detí v oblasti životného prostredia, si vyžaduje politické opatrenia na všetkých úrovniach. Na nájdenie globálnych riešení je potrebná medzinárodná spolupráca, ale rovnako aj hľadanie riešení na národnej úrovni.

Koncom marca 2022 sa uskutočnil Eko Hackathon UNICEF, ktorý sa organizoval po prvý krát v rámci projektov Slovenskej nadácie pre UNICEF s podporou SlovakAid a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 50 žiakov a študentov z celého Slovenska a za pomoci odborných mentorov pripravili návrhy na zlepšenie prostredia, v ktorom žijú. Od komunitných záhrad, cez alternatívnu dopravu do školy po atraktívne osvetové videá. Mladí ľudia majú nápady a chcú vytvárať zmysluplnú budúcnosť. Sme radi, že im v tom môžeme pomáhať. 

 

 

 

 

 

 

Detský fond OSN (UNICEF) je celosvetová organizácia, ktorá sa zameriava na dlhodobú a systematickú pomoc deťom. V súčasnosti má svoje zastúpenie vo viac ako 190 krajinách a teritóriách sveta, pričom v 155 z nich priamo realizuje svoje programy pomoci deťom. Naším poslaním je prispieť k tomu, aby mohli najviac ohrozené deti kdekoľvek vo svete prežiť, boli zdravé, mali zabezpečenú výživu, prístup k pitnej vode, základné vzdelanie, ochranu pred násilím a tiež príležitosť naplniť v živote svoj potenciál. Slovenská nadácia pre UNICEF je jedným z 33 národných výborov UNICEF, ktorých hlavnou úlohou je získavanie zdrojov pre potreby programových krajín.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.