Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. máj 2022

Vírus nenávisti

Politika nie vždy vytvára medzi ľuďmi vzájomnú zlobu. Sama o sebe nevyžaduje nezmieriteľnosť a agresiu. U nás je to často inak. Naša spoločnosť je infikovaná nenávisťou ako vírusom, proti ktorému nemáme lieky.

Kedysi som stážoval v britskom parlamente. Divil som sa tomu, že nezmieriteľní súperi z rôznych strán, ktorí sa ostro hádali v zasadacej miestnosti, potom spolu išli do pubu alebo do klubu a rozprávali sa úplne priateľsky. Ideologické nezhody nenarušievali ich dobré ľudské vzťahy.

V Moskve určitý čas pôsobil ako americký veľvyslanec Robert Strauss. Bol osobným priateľom prezidenta Georga Busha, hoci patril do inej politickej strany – demokratickej. Vo voľbách tvrdo bojoval proti republikánom, ku ktorým patril Bush. Raz povedal: „Keď v mojej prítomnosti chvália Busha, vravím: „Je to môj najlepší priateľ!“. Keď ho kritizujú, odpovedám: „Nikdy som za neho nehlasoval!“ Aj prvé, aj druhé je čistá pravda!“.

Politika nie vždy vytvára medzi ľuďmi vzájomnú zlobu. Sama o sebe nevyžaduje nezmieriteľnosť a agresiu. U nás je to často inak. Naša spoločnosť je infikovaná nenávisťou ako vírusom, proti ktorému nemáme lieky.

Prirodzený jav

Aká je podstata tej patológie, ktorá sa prejavuje ako úplné odmietnutie cudzích vlastností a (alebo) názorov? Neznášanlivosť (intoleranciu) často chápeme len ako chýbajúcu trpezlivosť. Ale túto črtu sme zdedili priamo od prírody. Nám dobré známa imunita je intolerancia buniek k cudzím vplyvom. Živé bytosti inštinktívne neznášajú iné stvorenia ktoré sú ich konkurentami v nekonečnej bitke o prežitie.

Hoci v prírode môžeme stretnúť aj také javy ako symbióza alebo nútená koexistencia rôznych bytostí, vedomá tolerancia je produktom života v spoločnosti. Odborníci hovoria o tzv. „tovarovom vzťahu“: keď niečo potrebujeme, komunikujeme s ľuďmi, ktorí nám to ponúkajú, aj keď ich nemáme radi.

Praktické záujmy alebo zvyk slušnej reakcie pri priamom kontakte sú účinnejšie ako abstraktná intolerancia. To je základ života spoločnosti, kde úplne rôzni ľudia sú schopní spolupráce a koexistencie, založenej na zhodujúcich sa záujmoch.

Tolerancia je v podstate umenie sa zdržať prejavov prirodzenej neznášanlivosti. Spoločnosť to potrebuje, aby si zabezpečila stabilitu a pokoj. Preto sú vzdelávanie a výchova zamerané na rozvoj slušného správania. Náboženstvá, najmä kresťanstvo, tiež učia veriacich, aby boli trpezliví a dokonca milovali nielen príbuzných, ale všetkých ľudí. Ale nie je to jednoduchá misia.

„Kto nie je so mnou, je proti mne...“

V rôznych časoch ľudia používali tento vzorec, vyjadrujúci extrémnu neznášanlivosť. To znamená: ten kto nesúhlasí je protivník, inak mysliaci je nepriateľ, iný ako ja musí zahynúť. Pôvod tejto formulácie je trochu neočakávaný.

Podľa Evanjelia Matúša, Ježiš Kristus povedal farizejom: „Kto nie je so mnou, je proti mne...“ (Mt. 12:30). Prečo by Ježiš, ktorý stále kázal lásku k ľuďom a prišiel, aby ich zachránil, považoval za svojich nepriateľov väčšinu ľudstva (v tej chvíli s ním bolo iba niekoľko nasledovníkov)?

Predpokladá sa, že Evanjelium Matúša bolo napísané približne v 41-55 rokoch našej éry. Vtedy takáto fráza už nebola originálna – nájdeme ju u starorímskych autorov, najmä u Marcusa Tuliusa Cicera.

V prejave obhajoby Quintusa Ligariusa („Pro Ligario“) Cicero citoval Júliusa Caesara, ktorý vinil svojich nepriateľov, že považujú za protivníkov všetkých, okrem tých ktorí sú s nimi („...nos omnis aduersarios putare nisi qui nobiscum essent“). Z kontextu je jasné, že aj Caesar, aj Cicero hodnotili taký postoj ako neprijateľný. Tento prejav bol už vtedy veľmi známy a patril medzi povinnú školskú literatúru.

Ako vieme, pred stretnutím s Ježišom budúci evanjelista Leví Matúš pôsobil ako zberateľ daní, čo znamená štátny úradník. Judea vtedy bola Rímska provincia, preto pracoval pre Rimanov a na to by sa mal učiť v škole a vedieť latinčinu. Nie je vylúčené, že pripomenul vo svojom diele niečo od Cicera.

Inzercia

Ale milióny kresťanských veriacich až do dnes ani nepochybujú, komu patrí táto mizantropická formulácia. Preto má vplyv na ľudí už 2 tis. rokov.

Systém „priateľ - nepriateľ“

Tento citát Caesara alebo Krista často znel aj z vysokých komunistických tribún. Fašisti s tým súhlasili: Benito Mussolini, sa považujúc za dediča Rimanov, žiadal od spoluobčanov: buď s nami, alebo proti nám („o con noi o contro di noi“).

Podobné logo opakoval aj George Bush v roku 2001., vyhlasujúc boj proti terorizmu: „Buď ste s nami, alebo ste s teroristami“ („Either you are with us, or you are with the terrorists"). To sa podobá na systém „priateľ - nepriateľ“, ktorou sú vybavené mnohé moderné zbrane.

Autori vyššie uvedených tvrdení chceli zjednotiť svojich podporovateľov, presvedčiť tých, ktorí váhajú, aby sa k nim pridali, a zvýšiť neznášanlivosť voči tým, ktorí to neurobili. Výsledkom bol vždy väčší rozkol spoločnosti a eskalácia nezhôd do priamych konfrontácií.

Našťastie takmer vždy sa nájdu ľudia, schopní uvidieť nielen čiernu a bielu farbu. Vrátime sa k prejavu CiceraPro Ligario“. Tam povedal Caesarovi: iba tí, ktorí sú proti tebe, nie sú s tebou („te omnis qui contra te non essent tuos“). Situácia, v ktorej to Cicero vravel, si vyžjiadovala taký prístup - po bratovražednej vojne s Gnaeusom Pompeiusom a jeho priaznivcami, Caesar sa snažil zmieriť a upokojiť spoločnosť.

János Kádár údajné v roku 1961. tiež povedal: „Kto nie je proti nám, je s nami“ („Aki nincs ellenünk, az velünk van“). Ale je tu otázka, či to nebolo pokrytectvo? Jednomyseľnosť vtedy bola povinnou a tato formulácia umožňovala, aby všetkých, ktorí priamo nebojovali proti komunistom, považovali za ich podporovateľov. Nákazisko nenávisti

V súčasnosti stále vidíme neznášanlivosť v medzinárodných vzťahoch. To, čo sa teraz deje medzi Ruskom a Ukrajinou, je názorným príkladom vzájomnej intolerancie, prekročivšej rámec civilizačných a kultúrnych noriem.

Ale podobné príklady máme aj doma. Nové voľby sú za dverami. Volebné kampane sa vždy vyznačovali úplnou intoleranciou. Takmer všetky politické subjekty používali rovnakú technológiu – vzbudzovali hnev voličov ku svojim súperom, šírili vírus nenávisti ako na nejakom nákazisku.

A naopak, pár strán a politikov, ktorí sa zdržali hádzania špiny na konkurentov, nepritiahli sympatie elektorátu. Trpezlivosť sa ukázala byť nevýhodnou, intolerancia potvrdila svoju efektivitu.

Ale pozor. Reprezentatívna demokracia sa definuje ako moc väčšiny, ale v živote je skoro vždy vláda menšiny. Relatívna väčšina hlasov, zvyčajne dostatočná na „víťazstvo“, neodráža nálady významnej časti obyvateľstva, ktorá sa nezúčastňuje volieb, vyjadrujúc mrzutosť z nezmyselných svárov. To rodí nádej, že si časom vybudujeme imunitu proti vírusu nenávisti.

Príklady tolerancie, uvedené na začiatku tohto článku, sa týkajú rozvinutých politických systémov, existujúcich už stovky rokov. Mali čas aby pochopili že neznášanlivosť v spoločnosti je deštruktívna. Na to potrebujeme čas aj my.

Keď si budeme istý, že intolerancia nám nevyhovuje, že vždy bude odcudzená verejnosťou a nám blízkymi ľuďmi, že z nej dostaneme len problémy – myslím si, že sa s ňou budeme stretávať oveľa menej.

Odporúčame

Blog
Moja 5. úvaha, ktorú mi niekto vzal ( aj názov je duševné vlastníctvo)

Moja 5. úvaha, ktorú mi niekto vzal ( aj názov je duševné vlastníctvo)

V zdravotníctve je veľa peňazí. 7,5% štátneho rozpoštu. Pokiaľ si spoločnosť nezačne vážiť a to aj finančným ohodnotením šikovných a tvorivých a podporovať ich , aby v konečnom dôsledku spoločnosť ťahali dopredu a bude tolerovať tých, ktorí vedia prísť k peniazom iba ich presúvaním, nepohneme sa z miesta . A stále viac šikovných nám bude zo Slovenska a zo zdravotníctva odchádzať. A to platí aj o školstve.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.