Všetci z času na čas prežívame hnev. Niektorí ľudia sa hnevajú zriedkavejšie a u niektorých je páľava hnevu na dennom poriadku. U niekoho je hnev miernejší, u iného je zase taký silný, že mu, ako sa hovorí, „zatemňuje rozum“. Iste sa všetci zhodneme, že hnev vie byť extrémne silnou emóciou, ktorá vyvoláva v človeku značnú mobilizáciu síl, ktoré sme pripravení použiť za účelom odstránenia príčiny hnevu. Dôvody, ktoré nás pohýnajú k hnevu sú rôzne, avšak zväčša majú pôvod v nejakej nespravodlivosti, ktorú prežívame, resp. ktorá sa nás priamo alebo nepriamo dotýka.

Z objektívneho pohľadu sa nám nespravodlivosť vyvolávajúca náš hnev ani nemusela stať, ale subjektívne danú situáciu prežívame s pocitom nespravodlivosti. Už sv. František Saleský hovoril, že žiaden rozhnevaný človek si nemyslí, že jeho hnev je nespravodlivý. Zoberme si napr. situáciu, že si zlé spočítame výdavok za nákup tovaru a začneme sa na predavačku hnevať, že nám zle vydala. Vnímame nespravodlivosť, veď peniaze nerastú na strome, začneme sa hnevať, dotknuto predavačku oslovíme, že sa pomýlila, ale po prepočítaní výdavku spolu s ňou, už pokornejšie prijmeme objektívnu pravdu.

Na druhej strane, sú situácie, keď sa nám skutočne deje veľká krivda, hrubá nespravodlivosť a náš hnev je namieste.

A niekedy sa v nás nazbiera príliš veľa menších boliestôk, nezvládnutej komunikácie, nevrlých pohľadov, pomieša sa to s nedostatkami  v našom charaktere, napr. nedotklivosťou, urážlivosťou, malichernosťou a pod., a príde ďalší hoc menší dôvod na hnev, a náš pohár preteká a hnev vybuchuje v plnej sile, pričom osoba stojaca oproti nám, len nechápavo pozerá, či sme nenormálny my, alebo ona.

Niekedy hnev rýchlo príde a aj odíde, inokedy sa nám z jeho páľavy nedarí oslobodiť. Snažíme sa preorientovať myšlienky, ale ide to ťažko a negatívni súpútnici hnevu, ako vysoký krvný tlak, žalúdočne problémy, zvýšená podráždenosť, zlý spánok a pod. začínajú pomaly mučiť nie tú osobu, ktorá náš hnev vyvolala, ale nás samých. Teda jedinou správnou možnosťou pre nás je, čo najskôr sa od nášho hnevu oslobodiť, keďže hnev v podstate najviac škodí nám samým. Sv. Pavol v 4. kapitole listu Efezanom radí: „Slnko nech nezapadá nad našim hnevom;“. Niekedy pre náročnosť situácie nie je možné prestať sa hnevať hneď, hlavne keď sa nám deje hrubá nespravodlivosť, ale určite je dobré urobiť všetko preto, aby táto emócia nás pridlho nespútavala, veď sa aj hovorí, že dobré je zavčasu iskru udusiť.

„Je ťažké zvládnuť svoj hnev?“ Neraz veľmi ťažké, a predovšetkým veľmi ťažké zvládnuť ho správne, neškodiac pri tom iným, a ani sebe. Asi tiež preto aj v dnešnej modernej dobe stále platí: „Najväčšia moc je moc nad sebou samým.“ (Seneca)