Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. máj 2022

Je progresivizmus naozaj lepšia cesta ako náboženstvo?

Progresivizmus hovorí o pokroku, ale je pokrok vždy odpoveďou? Niekedy aj pokroku môže byť moc veľa. Sociálne pravidlá nemusia vždy znamenať obmedzovanie, ale dakedy môžu znamenať pomocnú normu. Pritom normu, ako spôsob vyjadrenia zobjektivizovaného pohľadu môže viesť k lepšiemu životu ako pokrok za každú cenu. Môže náboženstvo prezentovať praktickejšie využiteľný, zobjektivizovaný pohľad ako veda?

V dnešnej dobe môžeme viac krát sledovať u ľudí zameranie na rast a pokrok. Toto progresívne zameranie má svoje korene v novoveku a je postavené na sile vedeckého myslenia a slobody rozumu. Rozum, ktorý nie je ovplyvnený predsudkami, poverami a bájkami, je podľa neho najlepší spôsob ako „vládnuť“ nad prírodou a svetom a tým nadobudnúť väčšiu kvalitu života.

Základ daných myšlienok sa zvyčajne uvádza vo filozofii J.S. Milla, ktorý predovšetkým vidí problém v zneužívaní moci väčšinou na ovládanie jednotlivca. Svoj postoj argumentuje oprávnenou mierou sebeckosti, ľudskou hodnotou a potrebnou ochranou proti prevládajúcim názorom. Následne definuje slobodu ako právo jednotlivca hľadať vlastné dobro vlastnou cestou, pokiaľ neobmedzuje druhých v ich hľadaní.

Súčasní ľudia zväčša si toto právo interpretujú ako nadobúdanie svojho potenciálu a dosiahnutie úspechu, ako hľadanie vlastného naplnenia života, aby mohli zanechať svoju stopu vo svete. Na dosiahnutie týchto cieľov, nemôžu mať žiadne obmedzenia a nemôžu podliehať sociálnym a náboženským pravidlám, kultúrnym zvykom, ktoré sa snažia okresať jednotlivca podľa určitej predstavy. Pri týchto pravidlách musia ľudia napĺňať určitú predstavu správania, ktorá nie je autentická a preto bránia ľuďom praktizovať svoje právo.

Progresívna cesta vraví, že ak jednotlivec má právo hľadať svoje šťastie, tak môže nájsť svoju identitu a realizovať sa vo svete a tak svetu niečo priniesť. Vo svojej podstate teda ide o veľmi dobré úmysly a ciele. Prečo teda dnešný progresívny človek stále viac upadá do depresie, úzkosti a nezmyselnosti? Prečo stále viac podlieha stresu, s ktorým nevie zaobchádzať? Podľa štatistík WHO ide o stále rastúci trend v mentálnych poruchách.

Človek však nie je schopný iba rásť, iba vytvárať a zažívať niečo nové, činnosti, ktoré od neho požadujú veľa energie. Niekedy potrebuje zastaviť sa, oddýchnuť si, konzumovať a zorganizovať si svoje prežívanie. Avšak to nemusí byť hlavný dôvod prečo progresivizmus zlyháva.

Hlavným problémom môže byť skôr myšlienka Milla, kedy je človek sám sebe akoby normou šťastia. Pretože v danom prípade sa stáva človek sám sebe centrom života a určuje mieru svojej reality. Avšak realita existuje mimo človeka a nezávisí od neho. Človek ju ovplyvňuje a často krát mení, ale stále funguje na svojich vlastných princípoch. V opačnom prípade by nebolo možné vedecké bádanie, lebo by išlo o márnu snahu.

Človek teda v niektorých veciach nemôže úplne ovládať svoje prostredie (napriek svojim úžasným schopnostiam), ale v niektorých prípadoch sa musí prispôsobiť a poslúchať zákony reality. Centrom ľudského fungovania preto nemôže byť iba samotný človek, lebo ten môže robiť chyby už vo svojom vnímaní, myslení a rozhodovaní. Kognitívne skreslenia preskúmané Kahnemanom a Tverskym majú svojich kritikov, ktorí ich zobrazujú v pozitívnejšom svetle, avšak v konečnom dôsledku ide o možné skreslenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť naše vnímanie sveta. Hľadanie šťastia potom nie je len o ovládaní sveta a nachádzaní svojho šťastia, ale aj prispôsobovaní a adaptovaniu sa na podmienky.

Inzercia

Kvôli skresleniam existuje aj princíp vedy, kde skupiny vedcov majú kontrolovať a hodnotiť získavané poznatky, aby sa tak predišlo skresleniam jednotlivca a veda dosahovala svoju požadovanú kvalitu poznatkov. Čiže viac ľudí sa pozrie na daný problém a spoločne dôjdu k objektívnemu poznaniu reality. Veda tu ale nebola vždy v takej forme ako dnes a ľudia získavali svoje poznatky o svete skôr skúsenosťami na základe, ktorých vytvárali pravidlá správania sa a fungovania spoločnosti. Môže teda jednotlivec všetky tieto poznatky spochybniť bez toho aby zhodnotil ich bohatstvo?

Vytvorené sociálne pravidlá hovoria o spôsobe spoznávania reality, ako aj šťastia, ako spoločnej snahy jednotlivcov o hľadanie najlepšej cesty. Preto by spoločná snaha mala mať väčšiu silu ako názor jednotlivca, čím sociálne pravidlá získavajú na dôveryhodnosti. Je pravda, že niektoré môžu byť už zastaralé a môžu mať chyby, tak ako vnímanie každého človeka, ale je možné ich zahodiť alebo zmeniť bez dialógu?

Niektoré pravidlá následne môžu v sebe niesť poznatky našich predkov, ktoré sú podobne ako veda, skontrolované živými experimentami predošlých generácií. Obmedzenie potom nie je o zviazaní jednotlivca a zahatení možnej cesty hľadania šťastia, ale uzavretí cesty, ktorá zo skúseností nevedie do cieľa. Pričom ide o jednoduchý princíp kumulovania poznatkov ľudstvom. Nie je to podobný princíp ako keď rodič zakáže dieťaťu skákať zo sedačky lebo to možno nezvládne a rozbije si hlavu na stole? Rodič nie len, že má väčšie poznatky, ale možno má aj vlastnú skúsenosť, alebo vie o skúsenosti niekoho druhého. Niečo, čo dieťa nemá šance vedieť.

Ak si však hypoteticky zoberieme do úvahy možnosť, že na svete bol niekto, kto dosiahol vyššiu formu existencie, alebo ho nebodaj stvoril, tak je na mieste, aby človek povedal, že on pozná veci lepšie? Nejde skôr o prejav arogancie a úplné popieranie princípu vedy? Takúto formu môžu mať náboženské pravidlá, ktoré pochádzajú od niekoho, kto svet stvoril alebo dosiahol šťastie. V podobných situáciách však nie je možné poskytnúť presný dôkaz. Ak niekto opisuje svoj zážitok, nemá šancu nám vždy dokázať, že on to naozaj zažil. Proste mu musíme veriť. V opačnom prípade by komunikácia stagnovala na dokazovaní skutočnosti prežitého.

Z tohto hľadiska náboženské pravidlá, môžu ukazovať správnu cestu ku šťastiu. Samozrejme aj nemusia, pričom minulé skúsenosti môžu poukazovať na ich zlyhanie. Avšak ide určite o zlyhanie náboženských pravidiel alebo o zlú interpretáciu a nedodržiavanie zákonov reality? V danom prípade môže byť užitočné sledovať aktuálne štatistiky WHO, ktoré neukazujú pozitívne trendy. A to aj v prípade, že predtým než príde zlepšenie situácie bude veľké zhoršenie. Lebo je naozaj možné z momentálneho zhoršovania mentálneho zdravia dosiahnuť zlepšenie? Nepotrebuje človek zvyčajne aj nejaké rady, poznatky alebo skúsenosti, aby sa vedel posunúť ďalej k riešeniu problému? Neukazujú nám skúsenosti z posledného obdobia, že ľudia čím ďalej, tým menej zvládajú adaptovať sa na ťažkosti a ohrozenia?

Odporúčame

Blog
100 rokov od narodenia Marty Marsinovej

100 rokov od narodenia Marty Marsinovej

Rómka, s ktorou sedela v cele, jej núkala žiletku. Dozorkyňa, ktorú volali Matka Sulivanová, jej povedala: „Ja by som vám všetkým protištátnym dala "kravatu" na krk.“ Písal sa rok 1959 a Martu Marsinovú, uznávanú jazykovedkyňu, vyvliekla ŠtB priamo z akadémie do väzenia. Spoločne s Máriou Pecíkovou patrila, podľa Judity Stempelovej, k prvým aktivistkám starajúcim sa o dievčenskú mládež z radov laikov. Dnes si pripomíname 100 rokov od jej narodenia.

Blog
Prečo je minulosť krásna?

Prečo je minulosť krásna?

Je zvykom pozerať sa na dávne historické obdobia ako na romantický čas hrdinov a dobrých mravov. Nie je to vecou prítomnosti, už starí Gréci rozdelili dejiny človeka tak, že zlatý vek bol zároveň ten najstarší. Ako keby sme mali pocit, že kedysi boli ľudia lepší a odvážnejší, vytvorili toho viac a boli šťastnejší. Či už to je pár rokov alebo tisícročí, vždy je prítomný istý smútok. Takéto premýšľanie môže mať viacero príčin.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.