Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. máj 2022

100 rokov od narodenia Marty Marsinovej

Rómka, s ktorou sedela v cele, jej núkala žiletku. Dozorkyňa, ktorú volali Matka Sulivanová, jej povedala: „Ja by som vám všetkým protištátnym dala "kravatu" na krk.“ Písal sa rok 1959 a Martu Marsinovú, uznávanú jazykovedkyňu, vyvliekla ŠtB priamo z akadémie do väzenia. Spoločne s Máriou Pecíkovou patrila, podľa Judity Stempelovej, k prvým aktivistkám starajúcim sa o dievčenskú mládež z radov laikov. Dnes si pripomíname 100 rokov od jej narodenia.
100 rokov od narodenia Marty Marsinovej

Rodinné centrum Marty Marsinovej. Takto sa nazýva jeden malý jednoizbový byt v Bratislave, kde v skromných podmienkach žije pani z Ukrajiny s dcérou a malým synom. Manžel pani Júlie a jej blízki pomáhajú iným ľuďom na úteku pred vojnou v centrálnej časti Ukrajiny. Tí, ktorí tento dom poskytli hosťom z Ukrajiny, si za duchovnú ochrankyňu pre svojich hostí zvolili Martu Marsínovú, o ktorej svätosti života sú presvedčení. Tento súčasný príbeh akoby dotváral príbeh Marty Marsinovej. Ženy - laičky, členky tretieho rádu sv. Františka. Tej, ktorá bola pripravená zabúdať na seba, vstupovala do služby s iným s verbou a odhodlaním. Bola plná hlbokej duchovnosti, nechýbal jej osobný aktivizmus, no rovnako pozývanie iných k spolupráci vo veciach vedy, sociálnych tém i duchovna. 

Dňa 10. januára 1959 ju zatka Štátna bezpečnosť. Odsúdili ju za rozvracanie republiky, šírenie náboženskej literatúry, za náboženskú činnosť v III. ráde sv. Františka a protištátne reči na 18 mesiacov odňatia slobody. Jej krátky životný príbeh nájdete TU. Jej bohatá literárna činnosť je dostpuná v súpise prác Marty Marsinovej za roky 1943-1989 / [Zost.]: Dvonč, Ladislav. 57, Slovenská reč 1992 57, č. 3, s. 159-167. Aktívna bola aj po roku 1989.

Tí, ktorí ste ju nepoznali, máte možnosť spoznávať jej životný príbeh a jej osobné skúsenosti vďaka práci sekcie oral history ÚPN. Osobne som sa stretol s pani Marsinovou len raz, a to v čase, keď bola na nemocničnom lôžku na Kramároch. V posledných týždňoch som sa viac zameral na preskúmanie jej myšlienok a formácie po roku 1989. Mám pocit, že jej myšlienky sú výsostne aktuálne, synodálne, idú do hĺbky.

Ekumenické modlitby žien

V roku 1990 sa Marta Marsinová podieľala na organizovaní Svetového dňa modlitieb (SDM). V tom čase vznikol aj letáčik, v ktorom sa píše: „Spoločná modlitba pomáha prekonávať izoláciu jednotlivých žien aj malých skupín, povzbudzuje k činom a po ich realizácii sa stáva i modlitbou vďaky. Ženy majú príležitosť spoločne sa poznávať, navzájom sa poučovať a podporovať. Ale trvalo to dlho, kým sa podarilo prekonať zdanlivo nezrúcateľné múry nedôvery a predsudky, aby sa utvorila sesterská jednota Božích detí.“ V samotnom texte cítiť jadrnosť slov i realizácie myšlienky. Rovnako pravdivé poukázanie na rozdielnosť pohľadov, ktorú je nutné prekonávať.

Samotné ekumenické podujatie sa zrodilo v USA v roku 1887 vďaka iniciatíve matky siedmich detí Mary Ellen Jamesovej z New Yourku. V čase, keď k americkým brehom „priplávali lode bedárov z Európy, ktorí dúfali v Novom svete nájsť raj na zemi“ sa zrodila myšlienka pomoci a modlitby. „Z modlitba vyrástla pripravenosť na spoluprácu a myšlienka deliť sa o všetko, čo máme ako Božie dary k dispozícii.“ SDM sa zrodil v okruhu presbyteriánskej cirkvi. Iná tradícia sa zrodila v okruhu baptistov v roku 1889, keď misionárky po návrate z Indie vnímajúc „beznádejnú situáciu ázijských žien, začali modlitbovú a svojpomocnú akciu v ich prospech.“ Obe hnutia sa spojili v roku 1920 a neskôr sa rozrástli aj na iné cirkevné spoločenstvá a rozšírili sa aj do Európy, a neskôr i do Austrálie.  V roku 1927 sa už hovorí o „svetovom“ modlitbovom dni na prvý marcový piatok. „Ženy sa pokúšali myšlienkovo vcítiť do myslenia iných žien predovšetkým tých, od ktorých texty modlitieb pochádzali.“ Marta Marsinová pripravila súhrnú správu o SDM v januári - februári 1991. Píše v nej i o slovenskej ceste modlitieb: „Na Slovensku usporiadala prvé modlitbové stretnutie Evanjelická metodistická cirkev spolu s baptistami v roku 1987. V roku 1989 pristúpili aj ženy Evanjelickej cirkvi a. v. a v roku 1990 dostali individuálne pozvanie aj ženy z Katolíckej cirkvi. To bolo už po páde totality, ktorá nemala ani najmenší záujem o zbližovanie cirkví. (...) V roku 1990 sa pripravovali texty v bývalej ČSSR bez prizvania katolíckych žien.“ Text bol pripravovaný už v roku 1988 a niektorí ho následne kritizovali nakoľko kritizoval problémy vo svete a tie u nás zamlčiaval (téma: Lepší zajtrajšok – spravodlivosť pre všetkých).

Keď ženy pomáhajú...

Kontext pomoci a solidarity bolo cítiť medzi ženami z USA a Nemecka po skončení druhej svetovej vony.  Americké ženy pomáhali po vojne matkám v porazenom Nemecku detskými balíčkami, a tak ich zachraňovali v čase najtvrdšej núdze. V roku 1962 sa slávil SDM v 100 krajinách a v roku 1968 vznikol v New Yourku Medzinárodný komitét SDM /Ž/. V tom čase prišlo do mesta, kde sídli OSN, 200 žien z 80 krajín.

Marta Marsinova pripravovala texty pre členky spoločenstva. Hovorila aj do vlastných radov katolíkov, keď vysvetľovala dôležitosť bohoslužby slova. Okrem Kristovej prítomnosti v Eucharistii sa po Druhom vatikánskom koncile zdôrazňovala aj Kristova prítomnosť v Božom slove. A zdrojom ekumény je spoločná úcta k Božiemu Slovu. Marsinová zdôraznila: „Naša účasť na takejto bohoslužbe (bohoslužbe slova – pozn. autora) je výrazom nádeje, že si spoločne vyprosíme postupné zblíženie stanovísk, ba že vyprosíme pre dobro celého sveta potrebnú jednotu vo viere i v láske.“ (text z 12.2.1991). Zároveň poukázala na možnosti vystúpiť s Božím Slovom medzi ľudí a takto „osloviť Božím slovom väčšie skupinky ľudí, v týchto otázkach dosiaľ nevedomých. Aj túto možnosť si nám treba spoločne vymodliť.“ Na záver zdôraznila: „Uvedomme si svoju zodpovednosť za Božie slovo a dôsledne ho realizujme vo svojom živote s tým, že si preň nájdeme potrebný čas. A nebojme sa o Božie slovo deliť s inými v spoločných modlitbách, lebo jeho pravosť sa ukazuje práve v tom, že nerozdeľuje, ale vedie k jednote.“ Marisnová pri písaní tohto listu predstavila ženám pohľad na život cirkví v Keni. Predostrela ženám skrátený pastiersky list kenských biskupov pri storočnici príchodu Katolíckej cirkvi do Kene a ako sa začala pomoc ubiedeným ženám zo slumovej oblasti na okraji hlavného mesta Nairobi.

Keď sa hovorí o Keni, tak nechýbajú ani diapozitívy z Kene. Ženy nesúce na hlavách hlavné dary keňskej krajiny: vodu, drevo, zeleninu. Napriek bremenám na hlavách kráčajú vzpriamene... Marsinová už v roku 1991 pri pohľade na Keňu prepája ich skúsenosť s tou našou, priam provokuje, keď žiada, aby sa ženy osobne angažovali: „Je to veľmi inšpiratívny príklad na prácu s ľuďmi stojacimi na preriférii spoločnosti, na čo sa aj cirkvi u nás ponúka dnes bohatá príležitosť.“

Stredná Európa v roku 1992

Inzercia

Rok 1992 sa niesol v znamení Strednej Európy (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko) a hlavnou témou bolo Múdre spolunažívanie so stvorením. V modlitbe prosili Pána, aby im pomohol nájsť pravý zmysel života. Aby dokázali prijať pravé poradie hodnôt života. Mária Kováčová opísala SDM, ktorý sa konal 6. marca 1992 v evanjelickom chráme (o 17 hod.) a v katolíckom kostole Blumentál (o 19.30 hod.), v týždenníku Evanjelickom poslovi spod Tatier. Poukázala na kontinuálne rozširovanie cirkví, ktoré sa zapojili do modlitieb. Okrem modlitieb sa konala aj zbierka na pomoc sociálne slabým. V Rakúsku sa v tom čase konali modlitby na 350 miestach. V danom roku vyšiel v novinách Slovenská nedeľa aj rozhovor s Martou Marisinovou a Máriou Kováčovou. Hovorila o dôležitosti modlitby. „Čo viac svet potrebuje? Aby sme boli k sebe dobrí, láskaví. A láskavosti je medzi ľuďmi tak málo. Bez nej je však svet pustý a prázdny,“ zdôraznila Marsinova.

Liečivá sila

„Mám skúsenosť z lágru: Na dvore, po ktorom sme šliapali bagančami, rástol skoroceľ dobrý na rany. Keď ho niekto potreboval, umyli sme bylinku a išla z nej liečivá sila.“  Marta Marsinová cez tento príklad poukázala na to, že Pán doplní to, na čo mi nestačíme. Aktuálne aj dnes...

A ako môžeme spolunažívať so stvorením? Marsinová skromne odpovedá: „Žiada sa mi zdôrazniť, že Kristov zásah do dejín ľudstva je rozhodujúci. Apoštol Pavol píše: „Kto je v Kristovi, je novým stvorením.“

František Neupauer

Zdroje: Archív Marty B.Košíkovej. Ženy ženám, farské spoločenstvo, fasicikel 1990-2015

Slovenská nedeľa, 5. marec 1992.

KOVÁČOVÁ, M.: Svetový deň modlitieb – 6. marec 1992. In: Evanjelický posol spod Tatier, roč. 82, č. 8, s. 64.

Archív Ústavu pamäti národa

Autor je historikom Ústavu pamäti národa, autorom projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom (www.november89.eu), riaditeľom Nadácie Antona Srholca ANTÓNIO. Vyučuje novodobé dejiny na VŠZaSP sv. Alžbety a je výkonným riaditeľom OZ Rodičovské združenie pri ZŠ Limbach.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Prečo je minulosť krásna?

Prečo je minulosť krásna?

Je zvykom pozerať sa na dávne historické obdobia ako na romantický čas hrdinov a dobrých mravov. Nie je to vecou prítomnosti, už starí Gréci rozdelili dejiny človeka tak, že zlatý vek bol zároveň ten najstarší. Ako keby sme mali pocit, že kedysi boli ľudia lepší a odvážnejší, vytvorili toho viac a boli šťastnejší. Či už to je pár rokov alebo tisícročí, vždy je prítomný istý smútok. Takéto premýšľanie môže mať viacero príčin.

Blog
O čo skutočne ide v spore o interrupcie

O čo skutočne ide v spore o interrupcie

Spoločensky citlivá otázka interrupcií je úzko spojená s definíciou ľudského života  a jeho práva na život. Kľúčovou je otázka odkedy môžeme hovoriť o ľudskom živote a odkedy môžeme tento život chrániť zákonom. V USA sa v súčasnosti mení pohľad na interrupcie. Na vzostupe je pro-life hnutie, v rámci ktorého na scénu prichádzajú mladí ľudia ochotní hľadať pravdu a za pravdou si aj stáť bez ohľadu na náboženskú alebo politickú identitu a príslušnosť. Americká spoločnosť hľadá pravdivé a objektívne argumenty, ktorými možno brániť právo na život pre nenarodených. Mimoriadne sympaticky pôsobí hnutie Secular Pro Life- hnutie vyslovene bez náboženského presvedčenia. Aj obyčajného človeka však môže zaraziť to, akým spôsobom je problematika práva na život a otázky interrupcií prezentovaná médiami ako spor konzervatívneho a liberálneho názorového a hodnotového prúdu. Je nutné na problematiku interrupcií pozerať očami liberála alebo konzervatívca? Nebráni nám toto delenie na dva filozofické tábory v komplexnom pochopení východísk pre argumentáciu a v hľadaní reálnych, nie len imaginárnych odpovedí a riešení?

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.