Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. máj 2022

Matka slobodne hľadiaca v neslobode do večnosti

„Dieťa moje, prosím ťa, pozri na nebo i na zem a na všetko, čo je na nich.“ (2Mak 7, 28)
Matka slobodne hľadiaca v neslobode do večnosti

Prežívali sme opäť krásny Deň matiek. Konalo sa množstvo podujatí, ktorými sme ďakovali našim mamám. Vypočuli sme si pekné pesničky a básničky, pozreli tiež rôzne tanečné či divadelné vystúpenia s materinskou tematikou. Všetkým, ktorí sa venovali najmä našim deťom, za účelom nacvičenia si týchto programov, môžeme ďakovať. Človek má aj vďaka takýmto dňom pocit, že dobro a pravé hodnoty zo spoločnosti nevymizli. Áno, naše mamy si zaslúžia nie jedno, ale mnoho veľkých ĎAKUJEM. Tisíce hodín strávených našim kŕmením, prebaľovaním, obliekaním, učením, hrou s nami, doprevádzaním nás a mnohými ďalšími činnosťami si jednoducho zaslúži obdiv. Aká veľká bola obeta a námaha našich mám, človek najlepšie spozná pri výchove vlastných detí. Hlavne vidí, že naše mamy nemali s nami len idylické chvíle, ale aj mnoho rušných chvíľ plných stresu. Neraz, tie skoré šediny a vrásky našich mám nie sú len z dôvodu pribúdajúceho veku.

Tento rok bol však Deň matiek predsa trochu iný ako po iné roky. Podľa mňa, mnohí z nás sa vďaka vojne na Ukrajine aspoň na chvíľu v myšlienkach pozastavili pri matkách, ktoré vďaka nej stratili a naďalej strácajú svoje deti. Osobitne sa v médiách viackrát objavili články o osudoch matiek padlých ruských vojakov, z ktorých sa mnohé ani nikdy nedozvedia ako to bolo so smrťou jej syna, ako zahynul a kde leží jeho telo. Taktiež sociálne siete zaplavili videá bojov, kde strely zasahujú ciele, technika vybuchuje a vojaci miznú v plameňoch. Možno sa viacerí zamyslíme, že to nie sú len videá úspešne prevedených vojenských akcií niektorej strany konfliktu, ale že je to aj okamih, keď svet viacerých mám je zlomený a ich srdcia prebodnuté bolesťou. Pri zabíjaní civilistov to je ešte horšie, keď synovia a dcéry matiek zomierajú len preto, že boli v zlom čase na zlom mieste.  

V týchto dňoch tiež v médiách odznieva prieskum, že sa nám za súčasného konfliktu Ruska a Ukrajiny, v prípade napadnutia, nechce veľmi brániť našu vlasť. Väčšina ľudí zapojených do prieskumu by v prípade napadnutia Slovenska, na Slovensku zostala, ale nebojovala by. Je to samozrejme len prieskum, a všetci veríme, že k napadnutiu našej vlasti nedôjde, ale vypovedá to o niečom. Nechcem sa teraz venovať tomuto prieskumu, ale myslím si, že väčšina našim mám, a hlavne tých starších, sa takémuto postoju verejnosti aj potešila. Ktorá matka chce prežiť svoje dieťa? A vojna, či útočná, a či obranná prináša mnoho smrti, mnoho veľmi skorej smrti a mnoho veľmi krutej a drastickej smrti. Osobne som za aktívnu obranu našej vlasti, ale chápem postoj väčšiny, a to zvlášť, ak sa do prieskumu zapojili aj naše mamy.

Keď sa mi tieto tri veci: Deň matiek, trúchliace matky Ukrajiny a Ruska a nechuť väčšiny ľudí zapojených v prieskume brániť našu vlasť vo vnútri pomiešali, spomenul som si na jednu biblickú matku, ktorá sa správala inak, ako by sa pravdepodobne správala napr. naša prieskumová slovenská mama. Je to matka siedmich synov z príbehu o Makabejských vojnách. Ide o príbeh, keď okupačná, cudzia moc núti domácich obyvateľov k asimilácii v ich pohľade na život. Núti ich konať tak, ako im ich svedomie, zákony a hodnoty zakazujú. Keďže sa uväznení synovia a matka nechcú svojho postoja zriecť, pričom majú za to, že by sa tým zriekli svojho Boha, po jednom ich mučia a zabíjajú pred zrakom ostatných. Ako posledných umučia najmladšieho syna a po ňom matku. Sú to barbarské spôsoby mučenia (sťahovanie z kože, vyrezanie jazyka, odsekávanie údov, pálenie na panvici a pod.), ktoré, povedali by sme, že v dnešnom svete nemajú nijaké miesto. Ako však aj na Ukrajine, či iných vojnových zónach sveta vidíme, ľudské zlo len tak ľahko nevymizne a znova a znova sa objavuje v jednotlivých dobách v nových podobách. Matka sa musela na smrť každého svojho syna pozerať. Prvý syn pred smrťou za všetkých prehlásil: „...sme pripravení radšej zomrieť ako prestúpiť otcovské zákony.“ Druhý syn pred svojou smrťou vyslovil: „Ty zlorečený! Zbavuješ nás terajšieho života, ale Kráľ sveta nás zomierajúcich za jeho zákony vzkriesi pre večný život.“

„Potom umučili tretieho. Keď od neho žiadali, aby vyplazil jazyk, urobil to a hneď odvážne vystrel ruky a hrdinsky povedal: ‚Z neba som ich dostal a pretože si zákony Boha cením viac než svoje údy, dúfam, že ich od neho dostanem späť.‘ Dokonca i sám kráľ a tí, čo boli s ním, žasli nad mládencovou odvahou, keďže mučenie nepokladal za nič. Keď zomrel tretí, mučitelia podobne utýrali aj štvrtého. Ten zoči-voči smrti povedal: ‚Pre ľudí odsúdených na smrť je lepšie mať nádej v Božie prisľúbenie, že ich Boh sám vzkriesi. Pre teba však nebude žiadneho vzkriesenia k životu!‘ Hneď potom priviedli piateho a mučili ho. On však hľadiac na kráľa povedal: ‚Máš moc nad ľuďmi, môžeš robiť s nimi, čo chceš, ale sám si smrteľný. Nemysli si, že Boh opustil náš rod. Len počkaj a uvidíš jeho veľkú moc, ako bude sužovať teba i tvoje potomstvo.‘  Potom priviedli šiesteho. Keď už umieral, povedal: ‚Neklam sa zbytočne! My trpíme toto za seba, pretože sme zhrešili proti svojmu Bohu. Preto sa s nami dejú tieto hrozné veci. No ty si nenamýšľaj, že ostaneš bez trestu, keď si sa opovážil bojovať proti Bohu.‘“ (2Mak 7, 10-19).

Inzercia

A ako reagovala na tieto nám nepredstaviteľné veci matka?

Mimoriadny obdiv a vzácnu pamiatku si zasluhuje matka, ktorá sa prizerala, ako jej siedmich synov zahubili za jediný deň. Niesla to statočne pre nádej v Pána. Každého z nich povzbudzovala v rodnom jazyku plná hrdinstva a svoje ženské uvažovanie posilnila chlapským zápalom, keď im hovorila: ‚Neviem, ako ste sa objavili v mojom lone. Ja som vám nedala ducha ani život. Ja som nikomu z vás neusporiadala všetky časti tela.  Bol to Stvoriteľ sveta, ktorý pripravil vznik človeka a ktorý je pôvodcom vzniku všetkých vecí. On vám z milosti opäť vráti ducha i život, keď teraz kvôli jeho zákonom neberiete ohľad na seba.‘“ (2Mak 7, 20-23).

Najmladšieho syna si skúšala cudzia, nepriateľská moc, už bez dávky racionality (veď pred ním mu zabila šesť bratov), kúpiť, dať mu bohatstvo a postavenie. Keď tento posledný syn na túto ponuku nereagoval, obrátila sa na matku a naliehala na ňu, aby mu dohovorila, že sa má zachrániť. Matka synovi skutočne dohovorila, ale nasledujúcimi slovami: „Syn môj, zmiluj sa nado mnou, veď som ťa nosila deväť mesiacov vo svojom lone, tri roky som ťa pridájala, priviedla som ťa do dospelého veku a živila som ťa. Dieťa moje, prosím ťa, pozri na nebo i na zem a na všetko, čo je na nich. Keď to vidíš, vedz, že Boh to neurobil z toho, čo jestvovalo, a že tak povstal i ľudský rod. Neboj sa tohto kata, ale ukáž sa hodným svojich bratov. Prijmi smrť, aby som ťa v čase zmilovania opäť získala spolu s tvojimi bratmi.“ A syn ju počúvol. Nakoniec ako posledná v rukách tyranie zomrela aj samotná matka.

Aká je z nášho pohľadu táto matka? Tiež určite chcela pre svojich synov len a len dobro. Keby bolo v jej moci, určite by urobila všetko preto, aby žili a mali sa dobre. Nad hodnotu tohto pozemského života, však mala inú hodnotu, hodnotu života, ktorý vo viere začína až po tomto živote. Svoj pohľad upierala do diaľav večnosti a nenechala si zobrať slobodu ani pod brutalitou neslobody mučenia a vrážd jej synov. Neviem, každý nech si odpovie svoje otázky plynúce z tohto príbehu sám, mne len pri pohľade na tie súčasné tri veci: Deň matiek, trúchliace matky Ukrajiny a Ruska a nechuť väčšiny ľudí zapojených v prieskume brániť našu vlasť, napadne, že matka slobodne hľadiaca v neslobode do večnosti je výnimočná, kiež by však na svete nebolo nikdy ani jednej matky v takomto postavení.
 

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.