Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. máj 2022

„Rozliehaj sa, hrom víťazstva! Raduj sa odvážny Rus!“

9. mája Rusi oslávili výročie víťazstva v 2 svetovej vojne. V dôsledku napätej medzinárodnej situácii mnohí si s týmto sviatkom spájali určité nádeje alebo obavy. Avšak nič nezvyčajné sa neobjavilo.

Slová z prvej hymny Ruskej ríše, uvedené v záhlaví, som už citoval v predchádzajúcom texte (https://blog.postoj.sk/104773/chcu-rusi-vojnu-a-ine-pesnicky). Ale sú najvhodnejšie aj k ďalšej téme.

9. mája Rusi oslávili výročie víťazstva v 2 svetovej vojne. V dôsledku napätej medzinárodnej situácii mnohí si s týmto sviatkom spájali určité nádeje alebo obavy. Avšak nič nezvyčajné sa neobjavilo. V prezidentovom prejave nechýbalo velebenie tých, ktorí pred 77 rokmi zničili hitlerizmus, popretkávané obvineniami proti Západu a odôvodnením potreby operácie na Ukrajine.

Vojenská prehliadka v tento deň je tradíciou. Prvý krát sa uskutočnila skoro po skončení bitky proti fašizmu – v júni roku 1945. Počas sovietskeho obdobia sa konala iba v jubilejných dátumoch: 1965, 1985 a 1990. Od roku 1995 sa stala každoročnou.

Zdá sa, že čím viac čas plynie, tým veľkolepejšie a pompéznejšie v Rusku oslavujú výročia konca vojny. Je to politika, zameraná na zjednotenie ľudu a posilnenie patriotizmu. Drvivá väčšina účastníkov a súčasníkov týchto udalostí nás, žiaľ, už opustila. Nové generácie o nich vedia len z kníh a filmov a čoraz menej chápu ich význam. Na to, aby sa nezabudlo na hrdinskú minulosť, je potrebné stále viac úsilia.

Rusi pritom radi spomínajú nie na celú svetovú vojnu, ale len na „svoju“ časť - Veľkú Vlasteneckú. Tak zdôrazňujú, že táto bola iná, ako niekde inde. Sovietska armáda naozaj väčšinou bojovala na vlastnom území, preto krajina utrpela bezprecedentné straty - najmä na životoch.    

V tej bitke ZSSR však nebol sám a prijímal masívnu pomoc od západných spojencov. V roku 1943 na konferencii v Teheráne Josif Stalin uznal, že bez ich podpory „by sme túto vojnu prehrali“ (Foreign Relations of the United States: Diplomatic Papers, the Conferences at Cairo and Tehran, 1943, 1961). Vnútri krajiny toto tvrdenie ani nebolo zverejnené. Potom, počas konfrontácie so Západom, oficiálne informačné zdroje často bagatelizovali, zatajovali alebo odmietali dôležitosť úlohy spojencov.

Zároveň vypukol aj iný problém: po rozpade ZSSR sa takmer vo všetkých jeho bývalých republikách zmenil postoj k minulému víťazstvu. Stredoázijské štáty postupne stratili záujem k tejto téme, pobaltské si ju spojili zo sovietskou okupáciou. Dnes len v Rusku a do istej miery v Bielorusku vidíme pokračovanie jej použitia v štátnej politike. Nikto iný ani nepotreboval túto historickú spomienku.

Keď sa spoluúčastníci dobrovoľne stiahli a spojenci nie sú uznávaní, Rusi sa ocitli jedinými dedičmi víťazstva. Môžeme povedať, že ho sprivatizovali. Ale nie je to až tak dobré podložené.

Krajina, ktorá sa zúčastnila porazenia nacizmu – Sovietsky zväz - už neexistuje. Bola hlavnou postavou 2 svetovej vojny a splnila v nej rozhodujúcu úlohu. No neuchránila sa počas nasledujúcich historických udalostí. Jej bývalé zložky nemajú medzi sebou dobré vzťahy - až občas bojujú.

Inzercia

Tu si môžete namietnuť, že Rusko je od roku 1991 štát-nástupca ZSSR. Je to naozaj tak, ale... vtedy ten status zároveň dostalo všetkých 15 bývalých zväzových republík. Okrem toho v medzinárodnom práve (aj v praxi) to sa týka len hospodárskych a iných zmluvných záväzkov. V niektorých dokumentoch sa Ruská federácia nazýva „pokračovateľ ZSSR“ (napríklad – v zmluve so Slovenskom od roku 1995), no ten pojem nemá prísny právnický obsah.

Zjavné ani status „nástupca“, ani „pokračovateľ“ nepredpokladá kontinuitu dejepisu a ešte menej výhradné právo na jeho výklad. Ruské vedenie to však považuje za svoju monopol a čelí tzv. „falzifikáciám histórie“, ktoré sú najčastejšie iba jemu nepáčiace sa interpretácie faktov.

Štátna propaganda, založená na takom prístupe, ukázala sa ako veľmi efektívna. Pod jej vplyvom verejnosť (z výnimkou časti kriticky mysliacej inteligencie) si osvojila a prijala tzv. „kult víťazstva“. Roky uctievania minulých vojenských zdarov presvedčili Rusov, že sú národom, schopným poraziť každého nepriateľa. Aj preto drvivá väčšina z nich bezpodmienečne podporila útok na Ukrajinu.

Teraz sa postoj k nemu pomaly mení, ale vôbec nie smerom k odsúdeniu. Naopak, vlasteneckým občanom chýbajú výrazné dosiahnutia a preto vyžadujú aktívnejšie a agresívnejšie pokračovanie vojenskej akcie. Vyčítajú armádnym činiteľom „zbytočnú“ opatrnosť a umiernenosť. Ruské velenie sa ocitlo pod tlakom verejných očakávaní nového víťazstva.

Niektorí analytici predpokladali, že ho vyhlásia už teraz. Možno niekto v Moskve to naozaj mal na mysli, ale situácia na fronte vôbec nie je na to vhodná. Žiadny z oficiálne deklarovaných cieľov operácie sa nepodarilo dosiahnuť. Ukrajinci sa neochvejne bránia a občas aj útočia. Nedá sa to prezentovať ako úspech ani pre Rusov, ovplyvnených propagandou.

Zneli aj upozornenia, že v ten deň ruské vedenie vyhlási vojnový stav a mobilizáciu. To by bolo podivne: teraz na Ukrajine bojujú iba tzv. kontraktori – v podstate profi, skúsení a vycvičení vojaci. Momentálne je prísne zakázané tam posielať brancov, spĺňajúcich dvojročnú povinnú službu, ktorí tvoria väčšinu armády. Načo by tam potrebovali ešte stovky tisíc nepripravených civilistov? Okrem toho podobný krok by znamenal uznanie omylu celého konceptu operácie.              

Opäť bol 9. máj iba dňom spomienok na slávne dejiny. Hrom minulého víťazstva sa zase rozlieha, ale odvážny Rus dnes nemá čomu by sa radoval. Ďalší triumf je v nedohľadne.   

Odporúčame

Blog
„Chcú Rusi vojnu?“ a iné pesničky

„Chcú Rusi vojnu?“ a iné pesničky

V roku 1790 ruská armáda dobyla pevnosť Izmajil. Toto víťazstvo nemalo veľký význam - Turci ju čoskoro získali späť. Avšak to inšpirovalo jedného z otcov ruskej poézie Gavrila Deržavina k vytvoreniu básne, ktorá sa stala textom prvej hymny Ruskej ríše a najpompéznejšou oslavou jej moci.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.