Baránok, ktorý pasie
Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.
A jeden zo starcov mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi.
Už nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu.“ (Zjv 7, 9. 14b-17)
My sa v našej liturgii ocitneme v momente medzi otvorením šiestej a siedmej pečate. Kým predchádzajúce lámania pečatí sprevádzali výjavy štyroch jazdcov (6,1-7), zabitých mučeníkov a kataklizmy (6, 9-16) zrazu sa v 7. kapitole ocitáme v akomsi intermezze. Najprv sa vizionárovi zjavuje zástup určený fixným číslom 140 00, ktorý je definovaný ako ľud pochádzajúci z dvanástich kmeňov Izraela (7,1-8). Hneď na to nastupuje obraz zástupu, avšak bez možnosti zistiť jeho počet, pretože ho „nik nemohol spočítať“ (7,9). Ten je navyše definovaný ako taký, ktorý sa skladá z mixu všetkých národov a sociálnych skupín. Interpretačne sa tu odborníci delia na dve skupiny. Jedny obidva skupiny stotožňujú, druhí ich zásadne odlišujú. Kľúčovými argumentami sú tu hlavne delenie medzi židmi a pohanmi a tajomná forma limitácie počtu spasených.
Podobne ako pred týždňom, aj teraz sa uprostred zhromaždenia nachádza Baránok. Zdieľať
Náš úryvok je však vybratý z druhého opisu zástupu. Ten obsahuje zaujímavú črtu, ktorá bola liturgistami dopasovaná k téme Štvrtej veľkonočnej nedele, známej v katolíckom prostredí ako Nedeľa Dobrého pastiera. Podobne ako pred týždňom, aj teraz sa uprostred zhromaždenia nachádza Baránok. V prísľube budúcej blaženosti, je prítomným starcom, okrem iného, charakterizovaný ako ten, kto pasie (7,17).
Bohočlovek dáva príklad, ako byť správne človekom. Zdieľať
Baránok, ktorý pasie. Ten o ktorého sa treba starať sa stará. Zvláštny obrat odkazuje na revolučú zmenu pohľadu na Boha, ktorý prinieslo kresťanstvo. Boh, ktorému sa patrí slúžiť sa zrazu stáva slúžiacim. Zabitý vedie k životu. Predmet obety sa stáva vodcom. Bohočlovek dáva príklad, ako byť správne človekom.
Len ten, kto sa vie prikloniť k tomu, kto sa sklonil k nemu môže dospieť k vytúženému víťazstvu. Zdieľať
Vyvolení v nebeskej sláve sú teda tí, ktorí v zabitom Baránkovi vidia perspektívu, ktorá predčieva ideály moci a bohatstva, Len ten, kto sa vie prikloniť k tomu, kto sa sklonil k nemu môže dospieť k vytúženému víťazstvu.
Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.
obrázok: wikimedia
