Minulý týždeň, v nedeľu 1. mája, uplynulo 10 rokov od smrti Vladimíra Jukla - významnej osobnosti podzemnej Cirkvi počas komunizmu a politického väzňa. Príbehy mnohých politických väzňov z čias komunistického režimu ukazujú jednu paradoxnú skutočnosť. Režim mal snahu ich zlomiť, obmedziť a zastaviť ich činnosť. No pre nich to bola príležitosť priniesť svedectvo o Kristovi na miesta  a k ľuďom, kde by sa inak dostalo len veľmi ťažko. Príkladom je aj život lekára a politického väzňa Antona Neuwirtha. Práve vďaka nemu mali mnohí pacienti aj zomierajúci na lekárskom oddelení vo väzenskej nemocnici v Ilave možnosť stretnúť sa s Bohom. Či už cez duchovný rozhovor, alebo sprostredkovanie možnosti prijať sviatosti.

V príbehu týchto ľudí vnímam ozvenu slov, ktoré povedal J.R.R. Tolkien vo svojej známej trilógii cez postavu Froda – vstúpili do Veľkého príbehu, stali sa jeho súčasťou. To čo prežili im pomohlo vyrásť. Podobný motív ukazuje aj C.S. Lewis vo svojej Kozmickej trilógií. Hlavným hrdinom je britský profesor lingvistiky Ransom, ktorý postupne v troch častiach pomáha zachrániť Malakandru (Mars), Perelandru (Venušu) a Thulkandru (Zem) pred útokmi pokriveného Oyarsu, padlého anjela. A hoci nie je prototypom hrdinu, postupne dozrieva. Na týchto príbehoch ma fascinuje to, že hoci počas príbehu vidíme nielen hrdinstvo postáv, ale aj ich pády, poblúdenia či bezmocnosť, na konci príbehu sú hrdinami. Práve vďaka tomu, čím všetkým si prešli, aj keď na začiatku vedeli len veľmi málo o tom, čo ich čaká.

Je rok 2022. Ešte na začiatku roka sa zdalo, že si možno končene oddýchneme od všadeprítomnej pandémie. Opatrenia sa začnú uvoľňovať a život sa postupne, hrkotajúc cez početné výhybky, vráti do starých koľají a predošlého tempa. A potom prišiel 24. február a vojna na Ukrajine. V správach sa denne namiesto počtu nových prípadov, či úmrtí na kovid, objavujú správy o počte utečencov z Ukrajiny, či obetí vojny prebiehajúcej za našimi hranicami. A zábery na plné nemocnice a unavených lekárov nahradili obrazy prázdnych a zničených miest, či masových hrobov. Len pocity strachu a uvedomenia si krehkosti ľudského života zostávajú visieť vo vzduchu. No napriek všetkému máme stále možnosť si vybrať. Jednou možnosťou je zostať ako divák na pohodlnom mieste v hľadisku. Druhou vstúpiť do Veľkého príbehu a nájsť v ňom svoju úlohu.

 Na záver by som chcela pripomenúť slová z úvodnej kapitoly menej známeho Tolkienovho diela, Silmarilion, ktoré je zbierkou viacerých príbehov situovaných zväčša ešte pred dejom trilógie Pán Prsteňov. Stvoriteľ – Ilúvatar – predstavil svojim stvoreniam tému Veľkej hudby, ktorú mali spolu vytvárať. No jeden z nich, Melkor, začal do témy Veľkej hudby vplietať vlastné motívy, v nesúlade s pôvodnou témou. A Ilúvatar mu vtedy povedal aj tieto slová – „A ty, Melkor, uvidíš, že nemôžeš hrať žiadnu tému, ktorá nemá svoj najhlbší zdroj vo mne, a že nikto nemôže zmeniť hudbu proti mojej vôli. Pretože ten, kto sa o to pokúsi, sa ukáže len ako môj nástroj k vytvoreniu ešte podivuhodnejších vecí, aké si sám vôbec nepredstavoval.“

Tieto slová môžu byť pre nás motiváciou, pretože aj napriek tomu, že zajtrajšok nie je vôbec istý, vieme, kto bude na konci Víťazom.

Anton Neuwirth, Rudolf Lesňák: Liečiť zlo láskou
slovenské vydanie ARTIS OMNIS 2021

C.S. Lewis: Malakandra
slovenské vydanie PORTA LIBRI 2013

C.S. Lewis: Perelandra
slovenské vydanie PORTA LIBRI 2016

C.S. Lewis: Perelandra
slovenské vydanie PORTA LIBRI 2017

J.R.R. Tolkien: Pán prsteňov III. Návrat Kráľa
slovenské vydanie SLOVART 2002

J.R.R. Tolkien: Silmarillion
slovenské vydanie SLOVART 2013