Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. máj 2022

Hugh Hefner: Z veriaceho chlapca obchodník s erotikou

Ako zakladateľ časopisu Playboy zmenil vnímanie morálky a sexuality.  
Hugh Hefner: Z veriaceho chlapca obchodník s erotikou

V roku 2004 urobil známy kresťanský autor Lee Strobel rozhovor s Hughom Hefnerom, zakladateľom a majiteľom magazínu Playboy. Hoci Hefnerov spôsob života bol na míle vzdialený od kresťanských ideálov, rozhovor bol zameraný hlavne na Hefnerov pohľad na kresťanstvo, náboženskú vieru a otázky o Bohu.

Strobel neskôr povedal, že Hefner mal „veľmi minimalistický, deistický pohľad na Boha“ a poprel väčšinu učenia cirkvi. Hefner sa pri téme náboženstva obyčajne vyhlasoval za agnostika. Zaujímavé však je, že Hefner pôvodne vyrastal v rodine, kde mala kresťanská viera dominantné postavenie.

Hefnerov životný príbeh, jeho obrat a príspevok k sexuálnej revolúcii však do značnej miery odráža aj úpadok kresťanskej kultúry a „smrť Boha“ v západnom svete. Ako to kedysi vyjadril anglický novinár Malcolm Muggeridge: „Ak je Boh mŕtvy, niekto ho bude musieť nahradiť. Bude to megalománia alebo erotománia, túžba po moci alebo po rozkoši, zaťatá päsť alebo falus, Adolf Hitler alebo Hugh Hefner.“

Zrodenie sexuálneho revolucionára

Hefner sa narodil v roku 1926 v rodine zbožných metodistov. Bola to ťažká doba, v ktorej museli mnohí bežní Američania zápasiť s dôsledkami veľkej hospodárskej krízy a neskôr aj druhej svetovej vojny. A tak mottom pre väčšinu ľudí bolo: práca, práca, práca. Nebolo tomu inak ani v rodine budúceho milionára.

Hefner v jednom rozhovore spomínal, že síce na rozumovej úrovni vedel, že ho rodičia majú radi, no nijako sa to neodrážalo v rovine fyzickej alebo emocionálnej. Aj kresťanstvo v podaní Hefnerovcov bolo skôr súbor pokynov a nariadení, ktoré mali prednosť pred vzťahom lásky k Bohu. Mladý Hefner začal unikať do sveta fantázií, z ktorých vzišli mnohé jeho študentské komixy a časopisy.

Po skončení druhej svetovej vojny Hefner krátko študoval psychológiu. Budúci zakladateľ Playboya neskôr priznal, že jeho intelektuálnymi vzormi boli Darwin a Freud. A nielen oni. V tej dobe sa dostávali čoraz viac do popredia práce o ľudskej sexualite od istého Alfreda Kinseyho.

Kinsey nepochybne urobil na Hefnera dojem. Existuje viacero podobností medzi ich životmi. Obidvaja pôvodne vyrastali v prísnych, kresťanských rodinách a obidvaja sa v dospelosti stali sexuálnymi revolucionármi.

Samotný Hefner už nechcel mať s kresťanstvom nič spoločné. Považoval ho za niečo represívne, pokrytecké, niečo, čo treba za každú cenu odhodiť preč. Hranica medzi životom spútaným pravidlami a kde je sex vnímaný ako tabu a medzi úplnou neviazanosťou býva veľmi tenká. Hefner aj Kinsey sa priklonili k druhému extrému, vytvorili svet, kde je všetko dovolené.

Hefner pôvodne pracoval pre magazín Esquire, no nebol spokojný s platom, a keďže sa chcel osamostatniť a uživiť svoju rodinu, začal pomýšľať na vlastný časopis. Pôvodne sa mal volať Stag Party (Rozlúčka so slobodou), no v poslednej chvíli bol upozornený na to, že takto sa už volá jeden časopis. A tak Hefner prišiel s názvom Playboy. Inšpiráciou mu bola jedna skrachovaná predajňa aút, ktorá niesla práve tento názov.

Kultúrny triumf Playboya

Na to, aby Playboy mohol uzrieť svetlo svetla, Hefner nazbieral asi 8-tisíc dolárov od rôznych sponzorov a známych. Iróniou osudu bolo to, že samotná Hefnerova zbožná matka, ktorá chcela mať zo svojho syna misionára, prispela na tento projekt sumou tisíc dolárov. V interview z roku 2006 Hefner zachraňoval povesť svojej matky, keď prehlásil, že síce nesúhlasila s obsahom časopisu, no svojho syna chcela podporiť.

Hefner si úspechom Playboya nebol istý a tak prvé vydanie magazínu nemalo ani dátum vydania. Hefner však mal vo vrecku tromf - nahé fotky herečky Marilyn Monroe. Monroe sa tak stala tvárou prvého Playboya, ktorý vyšiel v decembri 1953 a okamžite zožal úspech. Predalo sa vyše 50-tisíc výtlačkov a Hefnera to vystrelilo medzi americké celebrity.  

Hefner nechcel z Playboya iba erotický časopis. Playboy mal byť pánskym lifestylovým magazínom, v ktorom by sa propagoval uvoľnený životný štýl a chápanie muža, ktorý už nie je ničím obmedzovaný. Tak sa stal Playboy jedným z motorov sexuálnej revolúcie.

Obálka prvého Playboya s herečkou Marilyn Monroe. Hefner nevedel či vôbec vyjde ďalšie číslo. Investorov však presviedčal slovami: Sex je zásah do čierneho. (Foto - magazin.aktualne.cz)

Playboy bol vo svojej podstate Hefnerovým kladivom na tradičnú morálku a obmedzujúce konvencie. Najväčšie zábrany mali padnúť v oblasti sexuálnej morálky. Mala prísť totálna sloboda. Hugh Hefner sa stal jedným zo symbolov tohto „oslobodenia.“ Sex už nebol posvätný, ale stal sa lacnou komoditou na predaj. 

Hefner otvorene priznal, že jeho hlavným cieľom bolo spochybniť zaužívaný naratív, že sex je niečo hriešne a že patrí iba do usporiadaného manželstva. Známym sa stal jeho výrok, že „hlavným motorom civilizácie nie je náboženstvo, ale sex.“ Otázkou je, či sa pre samotného Hefnera nestal práve sex náboženstvom, ktorému sa až otrocky klaňal.

Inzercia

Playboy bola vo svojej podstate filozofia. Filozofia bezbožnosti a relativizmu. V magazíne sa neobjavovali iba nahé fotky známych žien, ale aj celá škála spoločensko-politických tém, ktoré boli presiaknuté výrazne liberálnym nádychom. Propagácia umelých potratov a občianskych slobôd, ale aj zelená agenda, kritika náboženstva, kritika trestu smrti a americkej intervencie vo Vietname. Playboy patril medzi prvé média, ktoré volali po zmene pohľadu spoločnosti k marihuane.  

Hefner bol okrem iného podporovateľom a donorom Demokratickej strany. Tvrdošijne obhajoval práva LGBT ľudí. Pri jednej príležitosti povedal, že „ak im nevybojujeme všetky možné práva, naša spoločnosť sa vráti do éry puritanizmu.“

Slastný život si vyberá svoju daň

Playboy na začiatku 70. rokov dosahoval vrchol popularity. Vydanie z novembra 1972 malo predajnosť sedem miliónov výtlačkov. V tej dobe už rozvedený Hefner si naplno užíval všetky dostupné slasti. Vystupoval v známych programoch a vo svojej luxusnej vile organizoval bujaré večierky, kde sa objavoval po boku svojich playmates.  

Toto pozlátko však malo aj svoju menej príťažlivú tvár. Začali sa objavovať rôzne správy o tom, ako boli Hefnerove playmates vykorisťované a zneužívané. Rovnako sa začalo čoraz hlasnejšie ozývať feministické hnutie, ktoré kritizovalo redukciu žien v Hefnerovom chápaní na spotrebný tovar a objekt zvrhlých chúťok.

Hefner neopustil svoje dievčatá do konca života. (Foto - magazin.aktualne.cz)

Pôžitkársky životný štýl nechal svoju stopu aj na samotnom Hefnerovi. V roku 1985 prežil infarkt a táto udalosť ho donútila aspoň dočasne zmeniť niektoré spôsoby života. Zanechať fajčenie, okázalé večierky alebo voľný sex s každým dostupným dievčaťom. Napokon sa dožil úctyhodných 91 rokov a zomrel v roku 2017.

Hefner bol jednou z hlavných postáv sexuálnej a kultúrnej revolúcie polovice 20. storočia. Jeho Playboy ohlásil novú morálku na troskách kresťanských hodnôt, ktoré boli v Hefnerovom ponímaní iba prežitkami starej, utlačovateľskej doby. Kresťanstvo chápal ako útlak aj kvôli svojej skúsenosti z mladosti.

Hoci Hefnerov život rozhodne nie je hodný nasledovania, beda tým veriacim, ktorí žijú svoje náboženstvo iba ako systém pravidiel, ktoré treba poctivo dodržiavať. Takéto kresťanstvo pochopiteľne odpudzuje a zvádza žiť opačný extrém - život bez akýchkoľvek zábran.

Titulná fotografia - magazin.aktualne.cz

Zdroje

- Hugh Hefner: Once Upon a Time (Youtube (1) Hugh Hefner - Once Upon a Time - YouTube)

- Hugh Hefner - Wife, Children and Death (Hugh Hefner - Wife, Children & Death - Biography)

- Lee Strobel and Hugh Hefner (Lee Strobel Details Conversation He Had With Hugh Hefner About God, Gospel | U.S. News (christianpost.com)

 

Odporúčame

Blog
Juklovi hrozil trest smrti

Juklovi hrozil trest smrti

V dnešný deň si pripomíname 10 rokov od odchodu na večnosť RNDr. Vladimíra Jukla SF, jedného z troch pilierov podzemnej cirkvi. V ohrození života nebol „len“ v čase Slovenského národného povstania, ale aj v roku 1952. Aj vďaka poľahčujúcim okolnostiam unikol trestu smrti.

Blog
Čo mi dali stretká

Čo mi dali stretká

Osobné ústne svedectvo v rámci prezentácie novej knihy Jána Šimulčíka: GENERÁCIA NÁDEJE - malé kresťanské spoločenstvá 1969 – 1989, v Šintave, 30.4.2022

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.