Ako som precitol

Každý deň je darom. Ešte väčším darom je ale deň prežitý po boku drahého človeka.

Mal som kamaráta Michala. Už od škôlkárskych čias sme boli spolu. Aj keď nás rozdelil čas strávený na vysokej škole - každý sme boli inde - boli sme v kontakte. Bol som mu za svedka na jeho svadbe s krásnou Jankou. Pamätám, ako sme každý rok chodili prvý augustový víkend na výstup na Rysy. A keď sme sa potom stretli pri pivku, spomínali sme na všetky tie šibalstvá, čo sme postvárali. Ako sme si stavali bunkre na stromoch a ja som potom spadol a zlomil som si ruku. Bál som sa ale mojej mamy, ktorá mi zakázala loziť po stromoch. Tak Miško povedal, že sme sa pohádali, lebo som mu zlomil koleso na bričke, sotil ma a ja som spadol a tak som si zlomil ruku. Dostal po zadku on. Bol to naozaj skvelý kamarát, vždy mi kryl chrbát. Preto nesiem dosť ťažko, že som nekryl chrbát ja jemu, keď ma potreboval.
Miškova manželka Janka zomrela aj s malou Deniskou pri pôrode. Zrútil sa mu celý svet. A ja som pri ňom nebol. Nekryl som mu chrbát. Keď som sa potom vymotal z "dôležitejších" povinností a šiel som ho navštíviť.. už to nebol ten Michal, s ktorým sme si stavali bričky bez bŕzd či strieľali prakom po vtákoch. Bol pochudnutý, mrzutý. V byte mal strašný neporiadok. Jediné miesto, kde bol utretý prach, bola policka v rohu kuchyne a na nej dochytaná svadobná fotka. Trhalo mi srdce, keď som ho takého videl. A ešte viac ma bolelo vedomie, že som mu k tomu stavu dopomohol aj ja. Tým svojim "nezáujmom", tým, že som pri ňom nebol v ťažkej chvíli, keď mu zomrela manželka a dieťa. Vravíte si, že takého veci sa stávajú, keď si o nich prečítate v novinách alebo vidíte v televízii. Iná vec je, keď sa to dotkne priamo vás. Keď sa takáto udalosť stane vo vašej rodine, alebo sa stane niekomu blízkemu. Mojou chybou bolo, že som mu nebol oporou, že som mal kopu dôležitejších vecí. Lenže nie je na svete dôležitejšia vec ako rodina a priatelia. Všetko ostatné je nahraditeľné. 
Smutné je, že mi takáto nešťastná udalosť musela otvoriť oči. Vidieť schátraného najlepšieho kamaráta, ktorý nevie, ako ďalej žiť. Ako má nájsť silu každé ráno vstať z postele. Z prázdnej postele, kde sa každé ráno prebúdzal s pohľadom na svoju manželku. Teraz, keď sa ráno zobudí, vedľa seba nahmatá len prázdne miesto. Rovnako ako mu zostalo prázdne miesto v srdci. Milovaných nenahradí nič, preto si musíme vážiť každú chvíľu, ktorú nám Boh dal, aby sme s nimi mohli stráviť. Treba ďakovať za každé ráno. Možno nemám všetko, čo v živote chcem, ale mám všetko, čo potrebujem. Každé ráno, keď sa zobudím, ďakujem v mysli Bohu za to, že som sa zobudil. Že som sa nadýchol, mám všetky zmysly. Možem chodiť po svojich a môžem milovať.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo