Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
31. marec 2022

Synoda: Mať víziu

Pre formovanie k synodalite je potrebné mať víziu cirkvi budúcnosti. Slovenské vedenie cirkvi doposiaľ neukázalo žiadnu víziu budúcnosti, len nostalgiu z minulosti. Aj preto je u nás vyprázdnenie kostolov a odluka veriaceho od cirkvi stále viac nezvratným procesom.
Synoda: Mať víziu

Na stretnutí s pápežom Františkom v Prešove nastala zaujímavá situácia. Najatí moderátori stretnutia sa pokúšali nacvičiť s ľuďmi skandovanie na príchod pápeža. Hlasné volanie výkrikov, pripomínajúcich prvomájové sprievody, našlo odozvu len u zlomku prítomných veriacich. Väčšina ignorovala túto iniciatívu. Prinavrátiť dávne časy vítania svätého otca sa nepodarilo. Keď nadišiel príchod pápeža, skandovanie už nevyvolávalo nadšenie a psychózu davu, ako voľakedy, skôr rozpaky.

 

Kúriť a svietiť?

 

Vízia budúcnosti a autentické prežívanie prítomnosti sa nedajú uskutočniť s pohľadom upretým dozadu. Keď sa rodičia rozhodujú pre budúcnosť detí, je trápne, ba priam pomýlené, ak si v ich budúcnosti chcú plniť vlastné sny a stavať na vlastných pohnútkach z minulosti. Ani v cirkvi nemôže prebehnúť proces účinnej reformy, ak má byť jeho riadenie založené na zotrvačnosti v dávnych istotách, na pocite sebestačnosti, že postačí „kúriť a svietiť“ a všetko pôjde ako doposiaľ. Pred touto sebaistotou pomýleného klerikalizmu pápež František opakovane varuje a vystríha miestne cirkvi a ich predstaviteľov, často na dennej báze v kaplnke u sv. Marty.

 

V desiatom bode prípravného dokumentu synody sa píše: „Spiritualita „spoločného kráčania“ sa má stať výchovným princípom pre formovanie ľudskej osoby a kresťana, rodín a spoločenstiev. Ako formujeme osoby, zvlášť tie, čo zastávajú zodpovedné úlohy v rámci kresťanskej komunity, aby boli schopné „spoločne kráčať“, počúvať sa navzájom a viesť dialóg? Akú formáciu ponúkame, pokiaľ ide o rozlišovanie a vykonávanie autority? Aké nástroje nám pomáhajú pochopiť dynamiku kultúry, v ktorej sme ponorení, a jej dopad na náš štýl prežívania Cirkvi?“

 

Konzervovať alebo urobiť prievan?

V zakonzervovanom prostredí, kde je každý náznak futuristickej vízie nielenže podozrivý, ale vopred zamietnutý a jeho tvorca perzekvovaný, sa nedá hovoriť o synodalite. Nedá sa vlastne hovoriť o ničom inom, než o tom, čo už bolo povedané. Chcieť ľudí dnes predvečiť, aby sa nechali cirkvou formovať v takomto ovzduší totalitnej autokracie je ako žiadať od nich, aby svoje deti poslali na internátnu školu do Kanady, pri ktorej nedávno exhumovali stovky detských obetí „kultúrnej prevýchovy“. Vzbudí to v každom príčetnom katolíkovi skôr odpor, než nadšenie či podporné skandovanie. Buď tú konzervu otvoríme, alebo ju už neponúkajme ako vábivý dar veriacim. Nie je ním, ani nikdy nebola.

Kultúra, v ktorej žijeme, má svoju dynamiku, najmä však dynamiku k zrelej slobode. Zrelosť definujú princípy slobody, ktoré sú dávno kresťanské. Nemusíme ich vôbec hrotiť do extrémov.

Inzercia

 

Hrobníky, plné mŕtvolných kostí

Byť ponorení v kultúre a jej dopade na život kresťana sa dá aj bez otvárania starých tém, ktoré viac delili než zjednocovali kresťanov a katolíkov. Nazdávam sa, že organizovanie podujatí o „prirodzenom plánovaní rodičovstva“ a iných výtečníckych iniciatív z dielne KBS je odsúdené na prehlbovanie priepastí medzi rozumom a vierou. Medzi životom a naivitou kléru. Miesto šmátrania pod paplónmi manželských postelí by formácia veriacich mala byť venovaná tomu, ako uchovať Božiu prítomnosť v rodinách a spoločenstvách, ktoré už stratili potrebu navštevovať hromadné chrámové podujatia. „Liturgia domácej cirkvi“ z dielne KBS počas minuloročného lockdownu bola svetlým bodom, ktorý by sa mal rozvíjať aj v dobe popandemickej. Rušenie dišpenzov a oháňanie sa encyklikami však spôsobuje u veriaceho skôr víziu mŕtvej litery, ktorá zabíja a vedie k mohyle pokrytectva a farizejizmu cirkvi. A práve voči tomu sa Ježiš vymedzil najviac.

 

Hon na odlišnosť alebo na skutočné zlo?

Témy, ktoré v cirkvi stavali človeka proti človeku je načim nadobro opustiť. Hon na odlišné pohľady, na odlišné vnímanie, na odlišnú kultúru, na migrantov, na ženu, na zranených a zatúlaných, na etnické a sexuálne menšiny musí ustať nadobro, ak sa nechceme stať cirkvou paranoidného selektivizmu. Prijať človeka s jeho minulosťou, bolesťou i radosťou sa dá len tomu, kto sa vzdá farizejského presvedčenia o vlastnej spravodlivosti. Ten, ktorého Boh v chráme vypočul a ospravedlnil, nebol „spravodlivý“ farizej, ale hriešny mýtnik.

Súčasná synoda nemá vytláčať z cirkvi ľudí, ale zlo a nesprávny výklad vierouky: zneužívanie moci v cirkvi, klerikalizmus a pokrytectvo. Ak to niekto myslí s prežitím cirkvi ešte vážne, musí dať víziu pre všetkých veriacich a zbaviť sa pohľadu nostalgie. Chce to odvahu, ale aj pokoru. Snáď na to nebude ešte neskoro.

 

Opustiť paláce

Vízia cirkvi súčasného veriaceho je odlišná, než predstava „bohatého mladíka“ zachovávajúceho všetky prikázania, no žijúca s rozdeleným srdcom. Vízia cirkvi budúcnosti je vízia cirkvi služobnej, ktorá sa navždy odsťahovala z paláca, rozdala svoj majetok, aby slúžila pri trpiacom, opustenom a prenasledovanom. Je to cirkev, ktorá sa navždy vzdala politickej ambície „kraľovať“ a stala sa „všetkým pre všetkých“, aby zachránila aspoň niektorých. Je to vízia cirkvi, v ktorej nie sú vyhradené miesta, ale poslední sú prvými. Je to vízia, ktorú trefne pomenoval pápež František, je to vízia, pre ktorú sa oplatí nevzdať nádeje. Ani u nás, na Slovensku.

Autor študoval katolícku teológiu a filozofiu v Poľsku a promoval na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2012 ako gréckokatolík. V roku 2014 obhájil titul doktor filozofie (PhDr.) v rigoróznom konaní na Trnavskej Univerzite a v roku 2022 titul doktor teológie (ThDr.) na Univerzite Mateja Bela. Je autorom monografie "Materializmus a monoteizmus v myslení dnešného človeka", čiastočne autobiografickej e-knihy "Kto píše čo píše" o cirkevnej situácii na Slovensku a knihy "Odtajená! Tajná cirkev" o pôsobení skrytej cirkvi na Slovensku pred a po roku 1989. V roku 2014 bol tajne vysvätený za kňaza skrytej cirkvi a z toho dôvodu bol následne nábožensky prenasledovaný. Je zástancom deštrukturalizácie cirkvi a protagonistom myšlienky skrytej cirkvi v súčasnosti. Je ženatý a má dve deti.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.