Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. marec 2022

Katalyzátor Kristus

Evanjelium tohtoročnej 4. pôstnej nedele, v latinskej cirkvi známej ako „laetare“ (raduj sa), nám ponúka svetoznáme podobenstvo o márnotratnom synovi. Jedným zo spôsobov ako by sa dalo jeho posolstvo zhrnúť by bolo aj: zmierenie sa s Bohom a so svojim bratom. K tomu sa ako epistolárny liturgický doplnok ponúkajú záverečné verše z 5. kapitoly Druhého listu Korinťanom.
Katalyzátor Kristus

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu. 

Bratia, kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás.
V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. (2 Kor 5, 17-21)

Slová pochádzajú z prvej časti spisu (1,12-7,16), kde Pavol pri snahe o dosiahnutie zmierenia v obci zároveň objasňuje a obhajuje povahu svojho apoštolského poslania. Zároveň tento priestor využíva na prehĺbenie podstatných častí kresťanského hlásania. Ak zoberieme do úvahy aj predchádzajúce verše dostávame sa opäť k základnému poznaniu: Kristus zomrel za nás, aby nám boli nielen odpustené naše hriech, ale aby nám cez svoje zmŕtvychvstanie daroval nový život. Ten má charakter nového stvorenia (5,17), ktoré pretvára súčasnú smrteľnú realitu zranenú hriechom na takú, nad ktorou už, podobne ako u Krista, nemá moc smrť. Nami preberané texty sa tu konkrétne zameriavajú na avízovaný aspekt zmierenia a službu apoštolov, ktorí toto zmierenie sprostredkujú. Ide vlastne o začiatok argumentácie, ktorá ústi do výzvy na zmierenie, ktorú sme si mohli v liturgii vypočuť na Popolcovú stredu. Pozorný poslucháč a čitateľ si istotne všimne, že koniec našej lekcie sa prekrýva s tou, ktorá zaznela práve na začiatku pôstneho obdobia.

Boh dáva človeku a svetu svoju nesmrteľnosť a blaženosť a človek svoju hriešnosť a pominuteľnosť. Bodom tejto výmeny je Ježiš na kríži a Ježiš zmŕtvychvstalý. Zdieľať

Prvou ústrednou témou nášho textu je teda zmierenie. Týmto termínom v jeho teologickom zmysle sa opisuje spôsob, ako nastáva pretvorenie starého na nové. Pavol ho predstavuje na dvoch úrovniach. Zmierenie Boha s nami a so svetom. Obidva roviny sa udiali prostredníctvom Krista a jeho smrti. O aké zmierenie však ide? V našom význame sa týmto slovom označuje nastolenie mieru medzi znepriatelenými stranami, kde si obidva navzájom odpustia svoje viny. Takto to však vo vzťahu k Bohu platiť nemôže. Kresťanský výklad ľudskej hriešnosti pripisuje dôvody tohto úpadku jedine človeku a jeho rozhodnutiu. Nie je teda nič z čoho by sa Boha dalo v tejto veci obviniť. Poďme teda k pôvodnému textu. V gréčtine je tu použité sloveso καταλλάσσω. Jej odvodeninou sú aj nám známe výrazy ako katalýza a katalyzátor. Medzi jeho prvotné etymologické významy patrí: „vzájomne vymeniť si, zosúladiť sa“ a od toho aj odvodené „zmieriť sa“. Ak sa na to pozriem v tomto zmysle ide tu skôr o výmenu. Akú ale zase? Boh dáva človeku a svetu svoju nesmrteľnosť a blaženosť a človek svoju hriešnosť a pominuteľnosť. Bodom tejto výmeny je Ježiš na kríži a Ježiš zmŕtvychvstalý. Človeku je tak ponúknuté, aby sa s Bohom zosúladil a katalyzátorom toho je Kristus.

Katalýza nemôže nastať jednostranne, teda bez toho, aby sa do nej slobodne vložil každý jednotlivec za seba. Zdieľať

Druhou otázkou tak ostáva: Akú úlohu v tomto všetkom zohráva svätopisec? Apoštolova výzva na takéto zmierenie/výmenu/zosúladenie sa/katalýzu naznačujú, že tento proces nie je automatický. Vklad do takejto našej pomyselnej chemickej reakcie bol naplno vykonaný iba zo strany Boha a niektorých ľudí. Ako však hovorí v. 19, Božím plánom je takto zmieriť/katalyzovať celý svet. Doslova sa tu hovorí, že „Boh“ už „zmieril svet so sebou“. Tento a nasledujúce výroky svedčia o dvojznačnosti chápania takého zmierenia, ktoré už nastalo a pritom nie je dokončené. Hoci to tu nie je výslovne vypovedané, naráža sa najskôr na limit ľudskej slobody. Katalýza nemôže nastať jednostranne, teda bez toho, aby sa do nej slobodne vložil každý jednotlivec za seba. A to nám lepšie dáva pochopiť následné Pavlove slová o „službe zmierenia“. Seba a ostatných misionárov tu vykresľuje v diplomatickom jazyku ako „Kristových vyslancov“. Dôvody sú v podstate dva: množstvo ľudí, ktorí o Kristovi nevedia a skutočnosť, ako naznačuje aj náš list adresovaný kresťanom, že ani mnoho veriacich ešte túto Božiu ponuku úplne neprijalo.

Boh zjavne aj po Kristovi chce na dokončenie svojho diela použiť iných ľudí. Zdieľať

Pavlov sebavedomý opis seba samého ako priam Božieho zástupcu, ktorý môže dávať autoritatívne výzvy na zmierenie takto skutočne dávajú ďalší podnet na zamyslenie. Cez svoj praktický význam ponúka aj uzávery, ktorú môžu viacerých zaraziť. Slovom „služba“ a výrazom „akoby Boh napomínal skrze nás“ sa autor predstavuje nielen ako nositeľ správy o tejto výmene/katalýze, ale dovolím si tvrdiť, že sa stavia aj do roly sprostredkovateľa takejto katalýzy. Osobitne zaujímavé je to v spojení s katolíckym chápaním roly kňaza pri sviatosti zmierenia. Pavol, ktorý sa aj na iných miestach Písma predstavuje ako ten, ktorý je s Kristom tak prepojený, že ho môže druhým verne odzrkadľovať (porov. Flp 3,17), sa tak v istom zmysle stáva pre druhých katalyzárorom. Boh zjavne aj po Kristovi chce na dokončenie svojho diela použiť iných ľudí.

Pavlova dnešná výzva na zmierenie nech je aj pre nás slovom Apoštola a zároveň Boha, ktorý nás pozýva, aby sme sa s ním zosúladili, zmierili, boli na jeho obraz a takto sa vedeli stať znakom zmierenia aj pre našich bratov a sestry.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.